Žáner portrét má veľmi široký záber. Portrétom možno nazvať detail tváre človeka, ale aj malú postavu v prostredí, ktoré ju charakterizuje. Portrét môže byť na sterilnom pozadí, v dobre premyslenom prostredí, či v náhodnom prostredí / okolí, v ktorom osobu nájdeme. To posledné už naznačuje, že portrét môže byť plánovaný, dlho pripravovaný a do detailov premyslený, ale môže to byť aj momentka z ulice či iného prostredia. Portrét, ktorý je plánovaný a riadený, nazývame aj štylizovaný. Tieto všetky variácie sa týkajú obsahu portrétu a jeho výrazu. Na všetky takéto portréty od vás sme zvedaví v našom prvom súťažnom kole Fotky Nikonblogu s témou „Čiernobiely portrét“.
A týmto sme položili jasnú podmienku na jednu formálnu vlastnosť fotografie portrétu. Farebnosť / bezfarebnosť. Očakávame od vás čiernobiele fotografie ľudí. Akými rôznymi spôsobmi, čo sa týka obsahu, svetla a prostredia sa dajú zachytiť, to si ukážeme v tomto článku.
Na začiatok to najdôležitejšie – svetlo!
Svetlo v čiernobielom portréte
Charakter svetla určuje, ako bude čiernobiely portrét vyzerať. Nemyslíme samozrejme farebnú teplotu svetla, aj keď aj táto má trochu vplyv na podanie tieňov a svetiel v digitálnej fotke (pri počítačovej konverzii). Budeme si hlavne všímať tvrdosť a smerovosť svetla. Môže sa zdať, že ide o tú istú vlastnosť či charakteristiku svetla, ale nie je to úplne pravda, aspoň nie celá.
Tvrdé svetlo je charakterizované tým, že vychádza z jedného silného bodového zdroja a kam dopadne tam vytvorí na objekte veľmi svetlé miesta a hlboké tiene v miestach, kam sa nedostane. Prechod medzi oboma je veľmi strmý. Tým dáva tvrdé svetlo vyniknúť kontúram, štruktúre objektu či povrchovým nerovnostiam. Zvýrazňuje hranovú ostrosť objektu a 3D podanie objektu. V portréte zvýrazňuje ráznosť osoby, jej tvar či vrásky. Fotku robí strohejšou a výraznejšou. To všetko sa dá pozitívne využiť. Tvrdé smerové fotky svedčia mužským business portrétom, portrétom zachytávajúcim aj postavu so zaujímavým tvarom a štruktúrou (napríklad svalnaté vyrysované telo), ale aj zachytenie vrások starých ľudí. Medzi negatívami možno uviesť, že zvýrazňuje chyby pokožky, môže vrhať nechcené tiene, napríklad pod očnými oblúkmi, pod nosom či bradou a je náročné na expozíciu a dynamický rozsah senzora fotoaparátu (filmu). Typickým zdrojom tvrdého svetla je slnko za jasného počasia, baterka, lampa s reflektorom, svetlomety dopravných prostriedkov…
Mäkké svetlo emituje väčší zdroj a je tak viac rozptýlené. Dokáže sa „ohnúť“ za nerovnosti, kontúry, či štruktúry. Preto tiene, ktoré vytvára, nie sú tak hlboké a hlavne prechod medzi nasvietenými a nenasvietenými časťami objektu je menej strmý. Zdrojom rozptýleného mäkšieho ale smerového svetla môže byť veľké okno počas zamračeného dňa (alebo bez priamo dopadajúceho slnečného svetla), softbox v štúdiu, slnečné svetlo rozptýlené difúznou prekážkou… Takéto svetelné podmienky rozptýleného smerového svetla sú vhodné na stvárnenie objektov, ktoré majú zaujímavé tvary, kontúry, ale tvrdé svetlo sa im už nehodí. Typickým príkladom môžu byť ženské portréty či akty, detské portréty, zátišia.
Ak sa tieto svetlá neodrážajú späť na objekt, ani nie sú doplnené inými svetlami, ide o jedno smerové svetlo tvrdé a mäkšie (rozptýlené). Ak sa tieto svetlá odrážajú z okolia a ďalej zjemňujú prechod medzi nasvietenými a nenasvietenými časťami objektu, hovoríme o odrazenom svetle alebo o extrémne rozptýlenom svetle. V týchto prípadoch môžu byť tiene minimálne až nebadateľné. Svetlo v okolí objektu je tak extrémne difúzne, že sa nedá určiť jeho smerovosť. Vznikajú tzv. beztieňové fotografie.
Pozor, tu nejde o viacero ostrých smerových svetiel, ktoré vytvárajú viacero tieňov. Tento prípad môžete poznať zo športových prenosov, zvlášť futbalu, kde jeden hráč vrhá na trávnik viacero výrazných tieňov, ktoré vytvárajú extrémne ostré a silné reflektory. Zdrojom extrémne difúzneho svetla môže byť slnko zastreté jednoliatou oblačnosťou alebo hustou hmlou. Extrémne difúzne svetlo vytvorí aj fotografický stan nasvietený zo všetkých strán rovnako intenzívnym svetlom.
Difúzne svetlo v podstate dopadá na tvár aj keď fotíte v protisvetle. Rozdielom je, že v protisvetle okolo objektu vznikajú kontúry, kdežto pri rozptýlenom svetle nie.
Objem svetiel a tieňov
Ako sa hovorí: „Je to jasné, je to čierne na bielom.“ Tvar objektu na bielom pozadí naozaj vynikne. Zvlášť, ak je celý čierny, ak ide o siluetu. Ale čiernobiela fotka funguje aj opačne. Biele na čiernom má za následok upriamenie pozornosti viac na detaily ako na figúru. Viac si všímame samotné bruško, povrch, gestá a výraz tváre. A niečo medzi tým, znamená aj charakterom a pozornosťou niečo medzi tým. 😊 Môže byť dobrým kompromisom, keď chceme aj figúru aj detaily.
Ak je fotografia celá v tmavých tónoch, hovoríme aj o tom, že je v nízkom kľúči (Low Key). Naopak, keď je vo svetlých tónoch, ide o vysoký kľúč (High Key).
Detail, polocelok, celok
Minule sme priniesli článok od kolegu Petra Lindnera z bratského Nikonblog.cz: Prečo 85 mm? Portrétne ohnisko klasicky. Práve ten ukazuje na to, ako rôzne možno chápať portrét aj z pohľadu obsahu fotografie. To, aké ohnisko a z akej vzdialenosti snímať či komponovať portrét sa dozviete práve v jeho článku. Ako som už v úvode spomínal, portrétom môže byť detail tváre, niektorí odvážnejší by portrétom nazvali aj detail tela, ak odzrkadľuje pre človeka typickú črtu alebo činnosť. Napríklad ruky baču vyrábajúce syr.
Polocelok môže priznať viac z prostredia, v ktorom sa fotografovaný nachádza.
No a celok ukáže objekt v okolí aj s kusom reality okolo neho.
Alternatíva
Portrét môžete urobiť aj alternatívne. Jednu metódu, zamerať sa na detail, som už naznačil. No môžete využiť aj iné výrazové prostriedky, aby ste urobili snímok tajomnejší.
Napríklad môžete rozostriť hlavu pohybom tak, že vo fotke nebude vidieť detaily tváre portrétovanej osoby.
Môžete tajomnosť vzbudiť aj postavením tváre mimo hĺbku ostrosti.
Môžete ju nasvietiť tak, aby sa tvár utopila v tieni.
Môžete na portrétovanú osobu nechať dopadať svetlo cez prekážku tak, že bude vytvárať štruktúru.
Môžete voliť nadhľad alebo podhľad na fotografovaného. Extrémne ostré svetlo ešte v postprocese kontrastom upraviť tak, že ostanú len najvyššie svetlá a hlboké tiene a vznikne akási grafika, alebo naopak fotku spracovať tak, že bude iba v stredných tónoch a budú v nej chýbať čierna i biela.
Fotografujte cez sklo, v zrkadle, vo vodnej hladine. To všetko sú spôsoby, ako alternovať bežný portrét.
Emócie, výraz osoby, kontext
Najdôležitejšie ale na portréte sú emócie, prípadne kontext, ktorý nám o portrétovanej osobe prezrádza viac. Rozpráva jej príbeh, pocit, naznačuje životnú situáciu. Väčšinu portrétov vyfotíme, keď sme šťastní. Nebojte sa však fotografovať aj smútok, melanchóliu, rozčarovanie, hnev… To všetko patrí predsa k našej ľudskosti, k nášmu bytiu. A o tom to je, zachytiť bytie.