Čierna a biela v portréte

Žáner portrét má veľmi široký záber. Portrétom možno nazvať detail tváre človeka, ale aj malú postavu v prostredí, ktoré ju charakterizuje. Portrét môže byť na sterilnom pozadí, v dobre premyslenom prostredí, či v náhodnom prostredí / okolí, v ktorom osobu nájdeme. To posledné už naznačuje, že portrét môže byť plánovaný, dlho pripravovaný a do detailov premyslený, ale môže to byť aj momentka z ulice či iného prostredia. Portrét, ktorý je plánovaný a riadený, nazývame aj štylizovaný. Tieto všetky variácie sa týkajú obsahu portrétu a jeho výrazu. Na všetky takéto portréty od vás sme zvedaví v našom prvom súťažnom kole Fotky Nikonblogu s témou „Čiernobiely portrét“.

A týmto sme položili jasnú podmienku na jednu formálnu vlastnosť fotografie portrétu. Farebnosť / bezfarebnosť. Očakávame od vás čiernobiele fotografie ľudí. Akými rôznymi spôsobmi, čo sa týka obsahu, svetla a prostredia sa dajú zachytiť, to si ukážeme v tomto článku.

Na začiatok to najdôležitejšie – svetlo!

Foto: Ilona Panych on Unsplash.com

Svetlo v čiernobielom portréte

Charakter svetla určuje, ako bude čiernobiely portrét vyzerať. Nemyslíme samozrejme farebnú teplotu svetla, aj keď aj táto má trochu vplyv na podanie tieňov a svetiel v digitálnej fotke (pri počítačovej konverzii). Budeme si hlavne všímať tvrdosť a smerovosť svetla. Môže sa zdať, že ide o tú istú vlastnosť či charakteristiku svetla, ale nie je to úplne pravda, aspoň nie celá.

Tvrdé svetlo vytvára hlboké tiene a na niektoré objekty sa vyslovene hodí. Foto: Nathan Dumlao on Unsplash

Tvrdé svetlo je charakterizované tým, že vychádza z jedného silného bodového zdroja a kam dopadne tam vytvorí na objekte veľmi svetlé miesta a hlboké tiene v miestach, kam sa nedostane. Prechod medzi oboma je veľmi strmý. Tým dáva tvrdé svetlo vyniknúť kontúram, štruktúre objektu či povrchovým nerovnostiam. Zvýrazňuje hranovú ostrosť objektu a 3D podanie objektu. V portréte zvýrazňuje ráznosť osoby, jej tvar či vrásky. Fotku robí strohejšou a výraznejšou. To všetko sa dá pozitívne využiť. Tvrdé smerové fotky svedčia mužským business portrétom, portrétom zachytávajúcim aj postavu so zaujímavým tvarom a štruktúrou (napríklad svalnaté vyrysované telo), ale aj zachytenie vrások starých ľudí. Medzi negatívami možno uviesť, že zvýrazňuje chyby pokožky, môže vrhať nechcené tiene, napríklad pod očnými oblúkmi, pod nosom či bradou a je náročné na expozíciu a dynamický rozsah senzora fotoaparátu (filmu). Typickým zdrojom tvrdého svetla je slnko za jasného počasia, baterka, lampa s reflektorom, svetlomety dopravných prostriedkov… 

Tvrdé svetlo v tmavom prostredí vytvára jednu ostrú kontúru. Všetko ostatné je tajomne ponorené v hlbokom tieni. Foto: White Malaki on Unsplash
Street portrét staršieho pána v tvrdom smerovom svetle dáva vyniknúť vráskam nielen v tvári ale aj na rukách. Tvár a žilnatá vráskavá ruka z tvrdého svetla ťažia. Foto: Julo Kotus
Podobný motív ale v mäkšom svetle pôsobí teplejšie. Napriek tomu, že sú, vrásky sú omnoho menej viditeľné. Foto: Julo Kotus
Mäkké svetlo smerové (zľava) krásne zamatovo potiahne tvár portrétovanej osoby. Jemnejšie gradácie, menej strmé prechody medzi svetlom a tieňom. Foto: Fakurian Design on Unsplash

Mäkké svetlo emituje väčší zdroj a je tak viac rozptýlené. Dokáže sa „ohnúť“ za nerovnosti, kontúry, či štruktúry. Preto tiene, ktoré vytvára, nie sú tak hlboké a hlavne prechod medzi nasvietenými a nenasvietenými časťami objektu je menej strmý. Zdrojom rozptýleného mäkšieho ale smerového svetla môže byť veľké okno počas zamračeného dňa (alebo bez priamo dopadajúceho slnečného svetla), softbox v štúdiu, slnečné svetlo rozptýlené difúznou prekážkou… Takéto svetelné podmienky rozptýleného smerového svetla sú vhodné na stvárnenie objektov, ktoré majú zaujímavé tvary, kontúry, ale tvrdé svetlo sa im už nehodí. Typickým príkladom môžu byť ženské portréty či akty, detské portréty, zátišia. 

Mäkké smerové svetlo z balkónového okna na svetlom pozadí. Foto: Julo Kotus
Mäkké smerové svetlo z ľavej strany. Foto: Alex Sheldon Unsplash

Ak sa tieto svetlá neodrážajú späť na objekt, ani nie sú doplnené inými svetlami, ide o jedno smerové svetlo tvrdé a mäkšie (rozptýlené). Ak sa tieto svetlá odrážajú z okolia a ďalej zjemňujú prechod medzi nasvietenými a nenasvietenými časťami objektu, hovoríme o odrazenom svetle alebo o extrémne rozptýlenom svetle. V týchto prípadoch môžu byť tiene minimálne až nebadateľné. Svetlo v okolí objektu je tak extrémne difúzne, že sa nedá určiť jeho smerovosť. Vznikajú tzv. beztieňové fotografie.

Pri fotení v protisvetle nedopadá na tvár priame slnečné svetlo, obloha slúži ako obrovský difúzor, ktorý dokonale rozptýli svetlo tak, že tiene sú minimálne. Foto: Julo Kotus
Foto: Julo Kotus

Pozor, tu nejde o viacero ostrých smerových svetiel, ktoré vytvárajú viacero tieňov. Tento prípad môžete poznať zo športových prenosov, zvlášť futbalu, kde jeden hráč vrhá na trávnik viacero výrazných tieňov, ktoré vytvárajú extrémne ostré a silné reflektory. Zdrojom extrémne difúzneho svetla môže byť slnko zastreté jednoliatou oblačnosťou alebo hustou hmlou. Extrémne difúzne svetlo vytvorí aj fotografický stan nasvietený zo všetkých strán rovnako intenzívnym svetlom.

Difúzne svetlo v podstate dopadá na tvár aj keď fotíte v protisvetle. Rozdielom je, že v protisvetle okolo objektu vznikajú kontúry, kdežto pri rozptýlenom svetle nie.

Objem svetiel a tieňov

Ako sa hovorí: „Je to jasné, je to čierne na bielom.“ Tvar objektu na bielom pozadí naozaj vynikne. Zvlášť, ak je celý čierny, ak ide o siluetu. Ale čiernobiela fotka funguje aj opačne. Biele na čiernom má za následok upriamenie pozornosti viac na detaily ako na figúru. Viac si všímame samotné bruško, povrch, gestá a výraz tváre. A niečo medzi tým, znamená aj charakterom a pozornosťou niečo medzi tým. 😊 Môže byť dobrým kompromisom, keď chceme aj figúru aj detaily.

Foto: Mustafa Omar on Unsplash
Foto: Janko Ferlic on Unsplash
Foto: Janko Ferlic on Unsplash

Ak je fotografia celá v tmavých tónoch, hovoríme aj o tom, že je v nízkom kľúči (Low Key). Naopak, keď je vo svetlých tónoch, ide o vysoký kľúč (High Key).

Portrét baču v bačovni v nízkom kľúči (Low Key). Foto: Julo Kotus
High Key, svetlý portrét vo vysokom kľúči. Foto: Julo Kotus

Detail, polocelok, celok

Minule sme priniesli článok od kolegu Petra Lindnera z bratského Nikonblog.cz: Prečo 85 mm? Portrétne ohnisko klasicky. Práve ten ukazuje na to, ako rôzne možno chápať portrét aj z pohľadu obsahu fotografie. To, aké ohnisko a z akej vzdialenosti snímať či komponovať portrét sa dozviete práve v jeho článku. Ako som už v úvode spomínal, portrétom môže byť detail tváre, niektorí odvážnejší by portrétom nazvali aj detail tela, ak odzrkadľuje pre človeka typickú črtu alebo činnosť. Napríklad ruky baču vyrábajúce syr.

Videl som, že niektorí aj takúto fotografiu nazvali portrétom. Osobne ju skôr vnímam ako dolnok alebo ďalšiu fotku v sérii portrétov. Foto: Julo Kotus
Pracovný portrét baču vyrábajúceho syr. Foto: Julo Kotus

Polocelok môže priznať viac z prostredia, v ktorom sa fotografovaný nachádza.

Foto: Julo Kotus

No a celok ukáže objekt v okolí aj s kusom reality okolo neho.

Portrét v celku. Pán profesor v knižnici. Foto: Julo Kotus

Alternatíva

Portrét môžete urobiť aj alternatívne. Jednu metódu, zamerať sa na detail, som už naznačil. No môžete využiť aj iné výrazové prostriedky, aby ste urobili snímok tajomnejší.

Napríklad môžete rozostriť hlavu pohybom tak, že vo fotke nebude vidieť detaily tváre portrétovanej osoby.

Foto: Jesus Rocha on Unsplash

Môžete tajomnosť vzbudiť aj postavením tváre mimo hĺbku ostrosti.

Môžete ju nasvietiť tak, aby sa tvár utopila v tieni.

Foto: Deji Akinyele on Unsplash
Foto: Arthur Chauvineau on Unsplash

Môžete na portrétovanú osobu nechať dopadať svetlo cez prekážku tak, že bude vytvárať štruktúru.

Foto. Ilona Panych on Unsplash

Môžete voliť nadhľad alebo podhľad na fotografovaného. Extrémne ostré svetlo ešte v postprocese kontrastom upraviť tak, že ostanú len najvyššie svetlá a hlboké tiene a vznikne akási grafika, alebo naopak fotku spracovať tak, že bude iba v stredných tónoch a budú v nej chýbať čierna i biela.

Podhľad môže pôsobiť dobre, ak pozadie vyplníme zaujímavým alebo informatívnym prostredím. Foto: Christian Lue on Unsplash
Ostré svetlo a postprodukcia vytvorili krásnu grafiku. Foto: Flavio Gasperini on Unsplash
Postprodukcia so snahou zachovať každý detail a vyvarovať sa bielej i čiernej. Foto: Genessa Panainte on Unsplash

Fotografujte cez sklo, v zrkadle, vo vodnej hladine. To všetko sú spôsoby, ako alternovať bežný portrét.

Fotografia cez sklo kaviarne. Foto: Julo Kotus
Môžete použiť viacnásobnú expozíciu, zvlášť, keď ňou dokážete vyjadriť niečo z fotografovanej osoby. Fofo: Norbert Kowalczyk on Unsplash

Emócie, výraz osoby, kontext

Najdôležitejšie ale na portréte sú emócie, prípadne kontext, ktorý nám o portrétovanej osobe prezrádza viac. Rozpráva jej príbeh, pocit, naznačuje životnú situáciu. Väčšinu portrétov vyfotíme, keď sme šťastní. Nebojte sa však fotografovať aj smútok, melanchóliu, rozčarovanie, hnev… To všetko patrí predsa k našej ľudskosti, k nášmu bytiu. A o tom to je, zachytiť bytie.

Foto: Aiony Haust on Unsplash
Náhodný pouličný portrét. Foto: Julo Kotus
Sama. Foto: Julo Kotus
No a nemusíte zabúdať ani na skupinové portréty a nemusia to byť len takéto rodinné. Môžete vyfotiť partiu kamarátov, hudobnú skupinu či športový tím. Foto: Kelly Sikkema on Unsplash

Čiernobiely portrét je našou prvou tohtoročnou súťažnou výzvou. Do konca februára môžete pridávať súťažné fotografie ako komentár k príspevku na Facebooku @NikonSlovakia TU.  Súťažíme o celoročnú výhru Nikon Z fc s objektívom. Viac o súťaži a jej pravidlách nájdete TU

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.