Prečo 85 mm? Portrétne ohnisko klasicky

Portrét je po všetkých stránkach rozmanitý žáner. Môžete ho pojať čisto klasicky až akademicky, k jeho stvárneniu však môžete tiež pristúpiť menej tradične až experimentálne. Alebo si vybrať niečo medzi tým. Portrét môže byť farebný i čiernobiely (tak ako v 1. kole Fotky NIKONBLOGU 2022). Ako vyznie veľmi ovplyvní svetlo, clona… v hre je skrátka mnoho parametrov. Napríklad tiež veľkosť záberu. Tá je (do istej miery) spojená s použitým ohniskom objektívu – a práve tomu sa budeme venovať v tomto článku.

Od hlavy až po päty

Rozmanitosť portrétu sa prejavuje už len v spomínanej veľkosti záberu. Je síce pravda, že keď sa povie portrét, väčšina ľudí si vybaví orámovanie typu „hlava + ramená“. Tým však možnosti portrétu nekončia. Rovnako to môže byť polovičná postava, celá postava a dokonca i postava v kontexte prostredia. Tak trochu extrémnym príkladom je víťazná snímka kategórie Portrét minuloročného Czech Press Photo. Jeho autor Michael Tomeš vyfotil sochára Jaroslava Rónu s jeho dielami tak, že samotná postava autora zaberá na snímke odhadom možno menej ako desatinu plochy. Fotografiu si môžete pozrieť TU.

Víťazná fotografia 11. kola súťaže Fotka mesiaca (českého) Nikonblogu 2019 | Moja duša je plná chladných tieňov a cesta k srdcu kamenistá | Foto: Květačka Květa

My sa však v tomto článku budeme venovať viac-menej klasickému pojatiu kompozície, respektíve veľkosti záberu portrétu – čiže budeme pracovať s detailom (teda budeme fotiť hlavu), polopostavou či celou postavou… v reálnej, neskreslenej perspektíve ako je nutné dodať. 

Kľúčové slovo č. 1: uhol záberu

Každý fotograf vie, že čím širšie ohnisko použije, tým menej reálna je výsledná perspektíva zobrazenia. So skracovaním ohniskovej vzdialenosti sa viac a viac prejavuje sférická projekcia – obraz vyzerá, ako by bol premietaný na guľu. Objekty, ktoré sú bližšie objektívu sa javia väčšie, vzdialenejšie časti záberu naopak výrazne menšie ako v skutočnosti. K okrajom záberu potom v podstate nemôžete umiestniť nič, na čom by trochu záležalo, pretože perspektívna deformácia je najväčšia. 

Áno, výsledný dojem nemusí byť vždy negatívny – záleží ešte na vzdialenosti objektu. Napríklad krajinári využívajú úplne bežne na fotenie rozľahlých plenérov široké a veľmi široké ohniská. Ale my chceme fotiť portrét, takže pokiaľ máte nasadený širokáč, musíte ísť k fotenej osobe veľmi blízko. A to je základný kameň úrazu – v tomto prípade sa samozrejme perspektívne skreslenie prejaví v maximálnej miere. 

Prvé kľúčové slovo pre neskreslený portrét teda znie uhol záberu. Ak začneme portrétom typu „hlava + ramená“, potom aby takýto záber vyzeral prirodzene, je potrebné použiť ohnisko, ktoré má uhol záberu okolo 30˚, kľudne môže ísť aj na 20 stupňov. Tomu zodpovedajú ohniská zhruba od 85 do 120 mm pri full frame, v prípade fotenia na DX Nikonu potom pripadá násobok (vlastne deliteľ) crop faktorom teda 55–80 mm.

Ohniská objektívov vs. obrazové uhly (FX formát)

Pri polopostave (alebo napríklad sediacej celej postave) môžete ísť s ohniskom nižšie, minimálny uhol záberu by sa i tak mal pohybovať okolo 45˚, čo zodpovedá päťdesiatke na FX formáte či cca 35 mm objektívu na DX tele. Celá postava sa dá úspešne zvládnuť s ešte širšími ohniskami, ale pozor… všeobecne pri širších ohniskách, povedzme od 35 mm (možno i 50 mm) a menej, rastie nebezpečenstvo, že časti záberu, ktoré sú bližšie k objektívu, budú neprirodzene zväčšené. Myslím tým natiahnuté ruky, odhalené paže natočené k fotoaparátu a podobne. Niekedy to môže byť zámer, veľmi často ide ale o chybu, ktorú si fotograf nevšimol (alebo ju nechcel vidieť :-)).

V tomto prípade je veľká ruka, zvýraznená použitím širokého ohniska, jasným autorským zámerom | Foto Marc-Olivier Jodoin, Unsplash.com

Jeden obrázok miesto 1 000 slov

Ambasádor Nikonu Dan Vojtěch pred niekoľkými rokmi na svojej facebookovej stránke zverejnil krátke video či animáciu zloženú z portrétnej fotografie mladého muža, fotil ju niekoľkými ohniskami od 20 do 200 mm. S dovolením autora toto video publikujeme i tu. Názorne ukazuje, ako sa mení perspektíva zobrazenia tváre podľa ohniska teda uhla záberu.

Foto a animácia Dan Vojtěch

Predpokladám, že čitateľom Nikonblogu je jasné, že autor pri fotení tejto ukážky nestál na mieste, ale podľa použitého ohniska sa posúval bližšie či ďalej od svojho modela. Tak, aby sa naplnilo nielen prvé kľúčové slovo uhol záberu, ale tiež sa k nemu pripojilo i to druhé – vzdialenosť objektu.

Kľúčové slovo č. 2. A osemdesiatpäťka navrch

S uhlom záberu úzko súvisí aj druhé kľúčové slovo – vzdialenosť objektu. Je jasné, že pokiaľ použijete užší uhol záberu, musíte portrétovaného fotiť z väčšej vzdialenosti. Ak na full frame použijete obľúbenú osemdesiatpäťku, pri záberu typu „hlava + ramená“ budete stáť asi 120 až 150 cm od portrétovaného. Čím väčší záber budete fotiť, tým budete logicky musieť viac cúvať od svojho modela. S týmto sa potýkajú mnohí fotografi pri portrétovaní vo svojom improvizovanom domácom ateliéry. Je to nepríjemné, ale zároveň treba dodať, že použitie širokáča v takomto prípade nie je správna cesta.

Pre fotenie sediacej postavy je výborné ohnisko okolo 50 mm. S jeho obrazovým uhlom sa vojdete i do malého ateliéru. V tomto prípade je použitý luxusný Nikkor Z 58 mm f/0,95 S Noct

Vzdialenosť objektu má ale ešte jeden nezanedbateľný význam. Pri fotení portrétu pracujete s ľuďmi. Niekedy so známymi či blízkymi, ale mnohokrát tiež s cudzími ľuďmi, s ktorými sa stretávate po prvýkrát v živote. So všetkými ale musíte komunikovať… a v tomto prípade je dobré, udržiavať takpovediac sociálny dištanc. Vzťahmi medzi ľuďmi na základe vzájomnej vzdialenosti sa zaoberá antropologický obor zvaný proxemika, ktorá definuje štyri základné proxemické zóny: 

  • intímna zóna – vzdialenosť komunikujúcich je do 60 cm
  • osobná zóna – vzdialenosť komunikujúcich je od 60 cm do 1,2 m
  • spoločenská zóna – vzdialenosť komunikujúcich je od 1,2 m do 2 m (až 3,6 m)
  • verejná zóna – vzdialenosť komunikujúcich je od 3,6 m do 7,6 m (aj viac)

Je jasné, že do intímnej zóny hocikoho nepustíte (cestovanie v MHD je asi výnimkou :-)) – a tiež ani ostatní do nej nepustia vás, pokiaľ si nie ste naozaj blízki. Podobne je na tom i vzdialenejšia osobná zóna, zvlášť v dnešnej neutešenej kovidovej dobe. Takže ak budete ako najkratšiu hranicu pre portrétovanie brať tretiu, spoločenskú zónu, začínajúcu na 1,2 metroch vzdialenosti, neurobíte chybu. 

No a práve tento dištanc poskytuje vyššie zmienený objektív s ohniskom 85 mm. Preto – a pre perspektívne „neskreslenie“ – je práve osemdesiatpäťka (alebo jej ekvivalenty pre snímače iných veľkostí ako je full frame) všeobecne vnímaná ako portrétny objektív. Samozrejme pokiaľ vlastníte skvelé sklá s ohniskami 105 mm alebo i 135 mm, ich použitím nič nepokazíte. Trochu by som obával iba využitia naozaj dlhých skiel, napríklad 200 mm, pretože vtedy už fotograf stojí aj päť metrov od portrétovaného a pri tom ako dáva pokyny musí na neho minimálne zvýšiť hlas. A to pri komunikácii nemusí byť vhodné 🙂

Čo napríklad taký Nikkor Z 85 mm f/1,8 S?

Porušujte pravidlá

Tento článok môžete brať ako odporučenie pre fotografovanie seriózneho portrétu. Ako odporučenie, ktorým takpovediac nič nepokazíte. V mnohých prípadoch vám vlastne ani nič iné nezostane – ťažko budete fotiť manažérov významnej spoločnosti do výročnej správy dvadsiatkovým objektívom z dvadsať centimetrovej vzdialenosti 🙂 Ale nájdu sa také príležitosti, keď si môžete vyskúšať rôzne uhly záberu a ich celkové vyznenie v portrétnej fotografii. Urobte to. Nebojte sa experimentovať. Keď budete vedieť, ako sa jednotlivé ohniská správajú, dokážete ich využiť vo svoj prospech aj keby mali prvé pokusy skončiť v koši.

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *