Zahoďte teleobjektív! Street fotografia II.

Pred časom som na nemenovanom serveri videl vypísaný workshop street alebo pouličnej fotografie. Medzi informáciami o mieste, lektorovi a cene kurzu som našiel aj tie, ktoré sa týkali odporúčanej techniky. Účastníci si mali priniesť najdlhší teleobjektív, aký doma nájdu. Myslel som si, že zle vidím. Pretrel som si oči a čítal ešte raz: „ …čo najdlhší teleobjektív …“. Mal som sto chutí napísať otázku pod ponuku tejto služby, či idú fotografovať ľudí, alebo zvieratá na safari. Alebo nejaký bulvárny plátok vyhlásil konkurz na najlepšieho paparazziho?

Na našich workshopoch slávnostne zamykáme teleobjektívy v hotelovom trezore a účastníci odchádzajú do terénu iba so širokouhlými alebo štandardnými objektívmi. Ale prečo? Má moje odhodlanie pre mierne širokouhlé či štandardné ohnisko reálne opodstatnenie?

Myslím si, že áno. A práve v tomto druhom dieli seriálu o street fotografii ho chcem objasniť.
Prvý diel seriálu nájdete tu.

Ochrana súkromia

V prvom rade ide o ochranu súkromia fotografovaných osôb.
Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ochranou súkromia sa rozumie v prvom rade ochrana obydlia, ale aj súkromná sféra fyzickej osoby. Tam patrí všetko, čo vytvára súkromný (intímny) život súkromnej osoby. Okrem obydlia to môže byť súkromná verbálna komunikácia, korešpondencia, správanie v obydlí, oblasť intímneho sexuálneho života. Prejavom osobnej povahy sa rozumie napríklad spev či tanec.

Ochrana pred neoprávneným vyhotovovaním obrazových snímok, teda fotografovaním, je upravená ust. § 12 Občianskeho zákonníka.

Podľa uvedeného ustanovenia záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Existujú ale výnimky, kedy súhlas na vyhotovenie fotografie nie je potrebný, ide o tzv. zákonné licencie, a síce:
1.) ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby)
2.) na vedecké, umelecké účely, pre tlačové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.

(zdroj https://www.ulclegal.com)

Odporúčam si podrobnejšie pozrieť uvedené zákony a ustanovenia, no ak by som mal v krátkosti zhrnúť, tak potom takto: Ak svoje street fotografie považujete za umelecké, alebo fotografujete pre spravodajstvo, na verejnom priestranstve môžete bez opýtania fotografovať, kým fotografiu nepoužijete na komerčné účely. Prípadne, ak ste féroví, kým niekomu neprimerane nevstúpite do súkromia. Viac o tom v ďalšej kapitole.

Fair Play

Vo všeobecnosti právnici a súdy cez svoje rozhodnutia a interpretácie odporúčajú záznamy súkromných osôb aj na oprávnené účely (napríklad umelecké) vyhotovovať citlivo v mierke „kým nevstúpime dotyčnému neprimerane do súkromia“.

Ako ale viem, či som niekomu neprimerane nevstúpil do súkromia, keď som ho vyfotil 300mm objektívom z druhej strany námestia!?! Ja som svoje právo využil, no fotografovanému som nedal šancu ukázať či naznačiť neprimerané narušenie súkromia. Preto v rámci férovej „hry“ nepoužívam pri pouličnej fotografii teleobjektívy, ktorými sa fotografuje z úzadia a fotograf je skôr paparazzi ako fotograf. Myslím si, že na street je ideálne mierne širokouhlé alebo štandardné ohnisko. Áno, snažím sa o zachytenie nerušeného okamihu, snažím sa byť aspoň do momentu vyfotografovania nespozorovaný a často sa to nepodarí. 35mm alebo 50mm objektívom sa stávam spozorovateľný pre ľudí, na ktorých namierim svoj fotoaparát. Ponúkam im tak šancu naznačiť nevôľu s fotografovaním. Tento spôsob pokladám za poctivý.

Fotografovať teleobjektívom street je pohodlné, menej férové a výsledok je pomerne neosobný.

Aké jednoduché by bolo nasekať tisíce fotografií teleobjektívom, vystihnúť toľko momentov bez narušenia situácie! Áno, uznávam, že prítomnosť fotografujúceho často zruinuje prirodzený moment, ale napriek tomu si stojím za napísaným. Fotografujeme predsa ľudí, nie zvieratká do súťaže o najlepšiu fotografiu zo ZOO.

Pri fotografovaní štandardným ohniskom často dochádza k očnému kontaktu, ale nie je to pravidlo.

Dokonca sa mi stáva, keď ma po vyfotení ľudia nezbadajú, že imitujem ďalej fotenie, napriek tomu, že záber, ktorý som chcel, som už urobil. Niekedy schválne zdvihnem ruku na pozdrav, aby si všimli, že som ich vyfotil. Robím to zvlášť v určitých delikátnych momentoch, keď viem, že som zachytil potenciálne dobrú fotografiu, ktorú budem chcieť zverejniť. Snažím sa tak predchádzať nedorozumeniam a škodám, ktoré by mohlo zverejnenie spôsobiť fotografovaným. Typicky to môže byť fotografia páru prechádzajúceho sa po osamelej aleji… Áno, aj takáto romantická činnosť a obraz môžu byť kompromitujúcimi…

Ochrana fotografa

Mnohí tento spôsob neuznávajú, pretože im pripadá nekomfortný a nebezpečný pre fotografa. Ja vám však poviem, že väčšie nebezpečenstvo pre fotografa je, ak svojim fotografovaním spôsobí ujmu druhému človeku. Keď vás ľudia zbadajú fotografovať ich a nepáči sa im to, môžu vám prinajhoršom vynadať. No, aby som neklamal, sú aj prípady, kedy môžete dostať punču do nosa (veľmi, veľmi výnimočné). No je to stále lepšie, ako sa s niekým súdiť a ťahať o ujmu. Ak ste fotografiu vytvorili na verejnom priestranstve v medziach s vyššie spomenutými zákonnými licenciami, nemusíte sa súdu obávať, no akýkoľvek súd je nepríjemná záležitosť. Radšej fotografujem férovo a tým chránim ako fotografovaného, tak i seba.

Výraz mierne širokouhlého a štandardného ohniska

Technicky vyzerá obraz z 35mm a 50mm ohniska podobne, ako obraz, ktorý nám sprostredkuje ľudské oko. Má totiž podobnú šírku záberu a perspektívu. To nám vytváranie pekných či ľúbivých záberov nijako neuľahčuje, skôr naopak. 🙂 Efektnejší záber s rozostreným pozadím dosiahnete teleobjektívom, či sugestívnejší a živší záber ultraširokouhlým objektívom. Obyčajnosť uhla záberu nás však núti zaujať obsahom, nie formou. Povýšenie obsahu nad formu je dobrá cesta ku kvalitným street fotografiám, ktoré vypovedajú príbeh, alebo zachytávajú rozhodujúci okamih či emóciu. Dnes je žiaľ tentencia opačná, že sa forme prikladá vyššia dôležitosť ako obsahu.

Predstavte si, že zachytíte chodca na ulici. V ničom zvláštny, jednoducho ide po ulici. Extrémnym alebo svetelným teleobjektívom dokážete rozostriť pozadie za chodcom. Hladký bokeh vo fotografii je stále forma, ktorá zaujme. Najmä neznalí zákonitostí o ohnisku a clone zhíknu, aká umelecká fotka to je. Nevedia, že takú „umeleckú“ fotku môžu urobiť jednoducho aj oni – kúpou správneho objektívu. Fotografia vyzerá pre mnohých zaujímavejšia, napriek tomu, že obsahovo je to stále len „obyčajný chodec“ a efekt je dosiahnutý použitím dlhšieho ohniska a odclonením objektívu. Formu sme povýšili nad obsah…

Teraz si predstavte, že to isté vyfotíte ultraširokouhlým objektívom. Postava chodca je zdeformovaná. Ak fotíte z podhľadu, má neuveriteľné dlhé nohy, obrovské bagandže na širokánskej dlažbe. Ak fotíte z nadhľadu, má obrovskú šišatú hlavu, veľký nos a vypučené oči. Fotka je ale viac sugestívna, osobná a je férovo urobená. Máte dojem, že ste veľmi blízko pri osobe, no vo finále to je ale stále ten istý obyčajný chodec, ktorého sme len skreslili extrémnou optikou. Formu sme povýšili nad obsah… Širokouhlá streetka je ale poctivejšia a ťažšia, ako strieľanie teleobjektívom.

Ak chcete ale zaujať tou najobyčajnejšou perspektívou mierne širokouhlého či štandardného ohniska, musíte zaujať obsahom, momentom, emóciou, svetlom, farbami… Je to ťažšie, no tak už to býva, hodnotné veci bývajú ťažké. 🙂

Toto je malinký štandardný objektív Nikkor AF-D 50mm so svetelnosťou f/1,4. Je násobne menší a ľahší, ako zoom objektív.

Fyzické prednosti

Fyzické prednosti mierne širokouhlých a štandardných pevných objektívov sú zrejmé. Tieto ohniská pri slušnej svetelnosti (f/1,8, f/2) majú stále relatívne malé rozmery, váhu a ani cena za ne nezruinuje vašu peňaženku. Typickú 50-ku môžete mať vo svetelnosti f/1,8 za niečo málo cez 100€. Je ľahká a ani po celodennom fotografovaní ju nebudete cítiť v rukách alebo v ubolenej šiji. Podobne je na tom aj 35mm objektív alebo pevné 28mm ohnisko. Vysoká svetelnosť vám umožní fotografovať aj tam, kde by ste so zoomom už dávno skončili alebo museli používať extrémne vysoké hodnoty citlivosti ISO.

A čo vy? Akým objektívom najradšej fotografujete v uliciach? Neskúsite to mierne širokouhlo alebo štandardne?

PS: teleobjektív nezahadzujte, použite ho na fotenie safari, prírody, krajinky či architektúry. 🙂

Doplňujúce poznámky

Ak nie je fotografovaným vidieť do tváre a nie sú identifikovateľní, vôbec nemusíte riešiť práva na ochranu súkromia.

Ak fotografujete radi siluetovky, o ochranu súkromia sa starať nemusíte.

Na súkromnom pozemku, v súkromnej budove a priestranstve musíte samozrejme rešpektovať pravidlá majiteľa a bez povolenia nefotografovať. Napríklad v nákupnom centre vám môžu zakázať fotografovanie. Nie ste na verejnom priestranstve, aj keď ide o priestor verejnosti prístupný. Vstup do súkromných obchodných priestorov vám umožnili za účelom vytvorenia obchodnej zmluvy (nákupu) a preto vám môžu zakázať fotografovanie (nemusia).

Upozorňujem, že v tomto článku o ohniskách ide o môj osobný názor, ktorý síce je zhodný s viacerými majstrami street fotografie, ale je to stále môj názor. Ak chcete vytvárať fotografie ľudí na verejných priestranstvách teleobjektívom, zákon to nezakazuje, no podľa mňa je to nefér a tak trochu zbabelosť.

To isté, čo o teleobjektívoch (neférovosť), si myslím o tých typoch fotografovania, pri ktorých využívame všetky možné spôsoby, aby sme zostali nespozorovaní – ovládanie fotoaparátu diaľkovým ovládaním, mobilom, fotenie minikamerami…

Pozor, moje výhrady vo férovom prístupe sa netýkajú spravodajstva, ktoré pokrýva aj negatívne skutočnosti týkajúce sa celej spoločnosti a ktoré potrebujú byť odhalené. Investigatívne spravodajstvo musí byť vykonávané nenápadne a neviditeľne. 🙂