Zdá sa, že sme sa konečne dočkali. Slnko zohrieva vzduch a príroda ožíva do farieb. V povetrí, tráve, medzi stromami aj na vode je čoraz viac pohybu, ruchu. Všetko je zrazu optimistickejšie a určite cítime, že to vplýva aj na nás.
Prílev novej energie a inšpirácie je dôvodom, prečo by som vás dnes rád povzbudil k foteniu prírody v tomto období a zvlášť k foteniu vtáctva. Práve teraz (apríl, máj) je to najvhodnejšie a najfotogenickejšie obdobie dvorenia, párenia a hniezdenia, ktoré podľa druhu vtákov môže trvať v období marec-apríl, u iných od mája do júna. Je to však veľmi citlivé obdobie, preto by sme nemali vtáctvo rušiť a fotografovať iba v tichosti, z dostatočnej vzdialenosti a s rešpektom ku všetkým obyvateľom prírody.
Nášho známeho wildlife fotografa, kameramana, režiséra a zároveň Nikon ambasádora, Tomáša Hulíka, som oslovil a požiadal o niekoľko rád, ako sa správať pri fotografovaní v prírode.
Tomáš, prečo je toto obdobie (jar) vhodné na fotenie vtáctva?
Na jar prilietajú vtáky zo svojich zimovísk, takže je tu omnoho viac druhov a samozrejme na jar majú tie najkrajšie prejavy lásky, párenia sa a neskôr starostlivosti o mláďatá, zháňania potravy, takže sú oveľa aktívnejšie. Tie najkrajšie momenty na fotenie v prírode sa dajú veľmi pekne vystihnúť práve na jar.
Foto: ©Tomáš Hulík
Dá sa povedať, že by v čase dvorenia či svadobného tanca boli vtáky menej ostražité a ľahšie sa dali nafotiť?
Keď sú vtáky v toku a snažia sa dvoriť samičke, majú špecifické prejavy a správanie, ktoré je jedinečné práve v tomto období a počas zvyšku roka sa takto neprejavujú. Je skôr viac príležitostí pre fotografovanie.
Čiže nie je to ako u nás ľudí. Keď sa zaľúbime mám oči iba pre toho druhého? 🙂
Je pravdepodobné, že obozretnosť bude o niečo menšia. Určite platí, že sú pri týchto prejavoch viditeľnejšie.
Foto: ©Tomáš Hulík
Spomínal si vtáky, ktoré migrujú, ale týka sa táto zmena správania a tok aj vtáctva, ktoré zimuje u nás?
Áno to je tá predzvesť jari, keď sa všetko rozšteboce a rozospieva. Vtáky obhajujú svoje teritórium. Aj hlasové prejavy, ktoré priamo súvisia s dvorením, sú omnoho silnejšie.
„V prírode sme len hostia, správajme sa ako na návšteve.“
Keď už hovoríme o zvukových prejavoch, existujú aplikácie s nahratým vtáčím spevom, ktoré môžeme použiť ako vábničku?
Samozrejme. Platí tu ale to, čo platí všeobecne pri fotení prírody. Vtáky by sme nemali extrémne nevyrušovať, respektíve najlepšie vôbec nerušiť pri ich prirodzenom správaní. Takže áno, robí sa to a niektorí fotografi to aj zneužívajú. Treba poznať mieru, ako si takýmto spôsobom trochu pomôcť, ale vždy je najlepšie do prírody nezasahovať. Niektoré vtáky reagujú, niektoré nie. Alfou a omegou fotografa prírody je, aby podľa možností nebol videný, počutý, aby nijak nevyrušoval zvieratá. Aj na to sú dobré extrémne teleobjektívy, ktoré nám umožňujú udržiavať od vtáctva primeranú vzdialenosť.
Foto: ©Tomáš Hulík
Určite nie je najšťastnejší návod, aby prišlo do lesa niekoľko fotografov s mobilmi , v ktorých každý zapne aplikáciu so zvukmi a budú sa snažiť privábiť a nafotiť obyvateľov lesa.
Fotenie prírody je v určitom zmysle podobné foteniu v štúdiu. Je treba ovládať svietenie aj komunikáciu s fotografovaným, aby výsledná fotografia bola dobrá, príjemná na pohľad. Pri prírodnom fotení musíš zase vedieť, ako sa vtáčiky správajú, čo si k nim môžeš dovoliť, kedy a čo robia. Bez toho sa to nedá. Základ je štúdium zvierat a etológie pred tým, ako ideme urobiť fotku. Inak nevieš ani čo fotíš. Toto by malo byť podmienkou. Väčšina ľudí, ktorých to zaujíma to aj robí.
Je nevhodné snažiť sa nafotiť za každú cenu. Ísť nafotiť jeden druh a pri tom vyrušiť množstvo ďalších. Môže sa dokonca stať, že vyrušíme jedinca pri hniezdení a ten potom nezahniezdi. Dôležité je byť obozretný a ohľaduplný k prírode.
Foto: ©Tomáš Hulík
Treba mať oči otvorené a uvedomovať si, že som v prírode len hosť.
Presne tak. Zažil som to niekoľkokrát, keď ľudia pre fotografiu narobili veľa chýb. Napríklad na Devínskej Kobyle, keď sa fotograf snažil nafotiť včelárika, išiel blízko k norám a hniezdam a celá kolónia pri tom značne znervóznela.
Môj názor poznáš, viackrát sme sa už o tom rozprávali. Nie je najzaujímavejšie dostať sa čo najbližšie a nafotiť vtáčika na full formát. Z takého prístupu vznikajú zábery „atlasovky“. Vidím síce zreteľne a ostro veľký objekt, ale nič mi to nehovorí o jeho živote, prostredí a jeho správaní. Myslím si, že je lepšie vsadiť vtáka či iného živočícha do prostredia, v ktorom žije. Vždy sa dá nájsť kompozícia, v ktorej bude aj malý vtáčik žiariť.
Foto: ©Tomáš Hulík
Nebolo by teda lepšie úplne sa vzdať fotenia počas hniezdenia?
Fotenie vtákov v hniezdach je pre ne najnebezpečnejšie. Malo by byť absolútnym tabu napríklad pri dravých vtákoch, ktoré môžu následkom vyrušenia prerušiť hniezdenie a znášku, alebo môžu uhynúť čerstvo vyliahnuté mláďatá. Niektoré druhy reagujú menej, nenechajú sa tak ľahko vyrušiť, ale vždy je lepšie sa takéhoto fotenia radšej vzdať. Je to dokonca často protizákonné. Na fotenie v chránených oblastiach treba mať aj špeciálne povolenie, pretože rušenie zvierat je zakázané.
Foto: ©Tomáš Hulík
Kedy konkrétne je teda to najvhodnejšie obdobie na fotenie?
Záleží to od druhu. Ale jar je vo všeobecnosti fantastická na fotenie prírody. Potom v máji – júni sa už liahnu mláďatá, veľa druhov je už vylietaných z hniezd. Je nádherné sledovať, ako rodičia kŕmia mláďatá. A v auguste, septembri už niektoré druhy začínajú opäť migrovať.
Foto: ©Tomáš Hulík
Ktorý druh ty najradšej fotíš v jari?
Ja mám veľmi rád Neziderské jazero a jeho vtáctvo – lyžičiare, šišily, šabliarky, kulíky, bahniaky a aj sovy. Pri sovách je fotenie zložitejšie. Je treba vedieť, kde sa nachádzajú a fotia sa v horších svetelných podmienkach. Je to komplikované a je to samostatná téma.
Foto: ©Tomáš Hulík
Môže to byť aj nebezpečné, taká sova dlhochvostá môže napadnúť fotografa.
Áno, tá môže pazúrmi „oskalpovať“ človeka. Je veľmi útočná a zameriava sa pri útoku na hlavu.
Ak si niečo naplánujeme treba myslieť na to, že živočíchy nie sú herci, ktorí budú pózovať. Ale ak sa človek dobre pripraví, väčšinou mu príroda nachystá omnoho krajšie zážitky ako tie, ktoré si naplánoval.
Foto: ©Tomáš Hulík
Treba sa nechať prekvapovať prírodou.
Tak je to najlepšie.
Čo odporúčaš na fotenie a pozorovanie prírody?
Na pozorovanie samozrejme ďalekohľad alebo veľmi pevné a vytrénované ruky, aby človek vládal zdvíhať teleobjektív, keď sa chce pozrieť do diaľky. 🙂 Čo sa týka fototechniky, kto má možnosť, najlepší je dlhý teleobjektív nad 400mm. Ale určite sa dajú nafotiť krásne zábery aj bez šialených priblížení a zasadiť v dobrej kompozícii vtáka do prostredia. Nevyhnutná je hlavne trpezlivosť. 🙂
Odporúčaš vyhliadnuť si dobré miesto, sadnúť si a čakať, alebo skôr prejsť čo najviac, aby som nejaké vtáky našiel?
Záleží na situácii. Nájsť si miesto a počkať, čo sa bude diať. Dajú sa vytipovať a nájsť miesta, kde sa dá fotiť aj niekoľko hodín. Ak sa nič nedeje, treba sa presunúť. V jari stačí vojsť do akéhokoľvek lesa a všade to žije. Treba si napozerať aj samotného vtáka, čo robí, kde sa pohybuje a vyskúšať ho nájsť v príjemných pózach a prejavoch správania sa.
Foto: ©Tomáš Hulík
Fotíš niekedy aj z krytu, maskuješ sa a čakáš, kým vtáky priletia?
Jasne, niekedy je to jednoduchšie. Vo väčšine prípadov ale stačí, aby bol človek pokojný, potichu sedel za stromom, extrémne sa nehýbal a vtedy je šanca na úspech oveľa vyššia. Ale pri niektorých druhoch je maskovanie nevyhnutné. Pri druhoch, ktoré majú dobrý zrak je dôležité, aby ťa nevideli. A keďže sledujú hlavne pohyb, môžu ťa zbadať aj v kryte. Treba byť v kľude, byť disciplinovaný a čo najmenej sa hýbať. Tiež mať oblečenie v nenápadných farbách.
Tomáš, ďakujem za rozhovor a prajem veľa zážitkov a krásnych záberov z prírody.
Ďakujem a prajem podobne všetkým čitateľom Nikonblogu.
Video o fotografovaní vtákov na vodnej ploche. Aj keď nesúhlasím s tým, ako boli raz alebo dvakrát vyplašené vtáky, video je platnou ukážkou schopností fotoaparátov Nikon D850 a D500 na fotografovanie prírody aj toho, akú službu dokáže urobiť extrémny teleobjektív s pevným ohniskom.
Súvisiace články:
Tomáš Hulík
Ako sa fotia víťazné fotografie podľa Tomáša Hulíka
