S Lenkou som sa spoznal na jednej z akcii Nikonu, no ešte predtým sme si písali o fototechnike Nikon. Lenka fotila špičkovou zrkadlovkou Nikon D800 E a super objektívmi NIKKOR. Vyskúšala však nové mirrorless fotoaparáty a zistila, že na portrét, business portrét a módu je nová technológia oveľa presnejšia a pohotovejšia a v mnohom jej prácu urobí zábavnejšou. Spoznajte Lenku Imrichovú a jej prácu v rozhovore pre Nikonblog SK.
Odkedy a ako si začala s fotkou Lenka?
Začala som v štrnástich fotiť kamarátky na film a krátko nato mi rodičia ako odmenu za vysvedčenie kúpili prvý digitálny fotoaparát. Bol to miniatúrny fotoaparát bez displeja, ale dokázal robiť fotky, video a dokonca mal aj záznamník zvuku. Pripomínal špiónsky fotoaparát z akčných filmov. 😊
Čo boli tvoje prvé námety či žánre, ktoré si fotografovala a ako sa vyvíjali? Boli to od začiatku ľudia?
Neboli to len osoby, ale objavovala a fotila som aj staré opustené budovy a hlavného modela mi v čase puberty robil môj pes. Bola to skoro portrétna fotka, keďže môj psík veľmi rád pózoval.
A potom som fotila kone, keďže som sama jazdila parkúr. Pri fotení skokov cez prekážky som si vycibrila postreh a schopnosť zachytiť akciu . Stlačiť spúšť v správnom momente.
Takže klasický žáner začiatočníkov – krajina – ťa minul?
Neminul úplne, ale nebola to moja vášeň. Pár krát som fotila v Tatrách, alebo pri mori, ale mojou záľubou je práca s ľuďmi.
Prvé fotografie si si uchovala? Archivuješ si aj takéto prvotiny a „historické“ fotografie?
Áno, mám ich na CD, aj na diskoch. Veľa fotografií mám aj fyzicky – vytlačené či vyvolané v labe. Skúšala som si aj doma vyvolávať čiernobiele filmy na konci štúdia na strednej škole.
Ako súvisí tvoje štúdium marketingu s fotografiou? Čo si máme predstaviť pod doplnkovým štúdiom fotografie?
Magisterský diplom mám z marketingu z Univerzity Komenského. V osnovách sme mali aj základy fotografie a reklamnú fotku a to ma veľmi lákalo. Chcela som, aby moje fotky boli na billboardoch. Počas štúdia sme si mohli nazbierať potrebné kredity aj na iných fakultách, tak som sa vybrala na VŠVU, že chcem študovať aj tu a doplniť si kredity a tak sa aj stalo. Tam som absolvovala čo najviac predmetov, ako sa dalo. Na o potom som šla na študijný pobyt Erasmus do Zlína, kde bol tiež marketing a fotografia. Cítila som sa ako taká Hermiona, ktorá chcela zo všetkého načerpať čo najviac. 😊
Fotila si aj portréty pre Google?
Google bol objednávateľom fotenia pre významných klientov tu na Slovensku. Bolo to poďakovanie tejto nadnárodnej spoločnosti za spoluprácu vo forme zabezpečenia tvorby prezentačných fotografií.
Mohli si klienti zvoliť typ fotografie? Mohli si vybrať, či chcú napríklad business portrét alebo rodinné fotenie?
Nie, Google mi dodal dizajn manual, ktorý som musela striktne dodržať. V princípe išlo o portréty business charakteru pre malých podnikateľov.
Bola si aj v zahraničí, v Belgicku a aj tam si fotografovala?
Ja som chcela ísť na Erasmus niekam „von“, ale naša škola umožňovala iba susedné Česko a tak, keď o rok na to šiel na Erasmus do Belgicka môj manžel, zbalila som kufre, fotoaparát a šla som tiež do Bruselu.
Do modelingových agentúr som poslala svoje portfólio a tie mi začali posielať modelky na fotografovanie. Okrem test shoots pre new face modelky som fotila aj módne editoriály pre jeden časopis. Mohla som fotiť test modelke, ktorá neskôr robila show Victoria Secret. Nemala som pritom ani regulárne štúdio a tak som improvizovala. Niečo som fotila iba pred stenou v apartmáne, kde som bývala a samozrejme som využívala exteriér alebo iné zaujímavé interiéry, ktorých je v Bruseli neúrekom. Cítila som tam obrovskú inšpiráciu a od agentúr som dostávala krásnu spätnú väzbu.
Tvoríš v historickom centre hlavného mesta. Poznám fotografov, ktorí pre nedostatok štúdiovej práce zatvorili ateliéry alebo ich zdieľajú s inými fotografmi. Ako funguje váš ateliér?
Náš ateliér nie je len fotografický. Sú tu ľudia rôznych profesií, poväčšine architekti, grafici, IT, startupisti a dokonca aj DJ. 😊 Je to veľmi inšpiratívny kolektív a často môžeme spolu riešiť rôzne témy.
Čo je tvojim každodenným chlebom? Aký druh fotografie?
Moje portfólio tvoria 3 hlavné piliere: komerčná fotografia, biznis portréty a Noblesa.
Asi pred dvoma rokmi som sa zamerala na business portréty. Fotila som pre časopisy fotografie k rozhovorom a veľmi sa mi to zapáčilo. A tak som sa rozhodla venovať sa primárne tomuto žánru. Urobím rôznym osobnostiam fotografie a ony ich potom používajú, kde potrebujú. Prichádzam takto do kontaktu s lekármi, právnikmi, hercami, režisérmi, grafikmi a ďalšími ľuďmi, ktorí potrebujú reprezentatívne fotografie na úrovni. Veľmi ma táto rôznorodosť baví.
Okrem toho učím fotografiu na Univerzite Komenského a robím aj workshopy pre jednotlivcov.
Na svojej stránke píšeš aj o retuši fotografií. Venuješ sa tejto téme obsiahlo?
Je to zaujímavá téma, ale zatiaľ ako profesionálny retušér pre iných nepracujem. Svoje fotky si spracovávam sama.
Čo je tvojou najväčšou srdcovkou, na čo sa vždy tešíš tak, že to nepokladáš ani za prácu. Čo urobíš aj zadarmo?
Mojou srdcovkou je projekt Noblesa. Filozofiou projektu je ukázať ženám ich krásne stránky, na ktoré pod tiažou každodenného života zabúdajú. Pri tomto fotení mám absolútne slobodnú ruku, pričom hľadám krásu a lichotivé svetlo.
Väčšinou ženy porovnávajú svoje vlastné fotky z mobilu so štylizovanými fotkami žien zväčša fotenými profesionálnym fotografom, ktoré vidia na internete. A to nie je objektívne porovnanie. Chcem ukázať všetkým, že aj ony môžu mať fotky, ktoré im pripomenú ich výnimočnosť a pekné stránky, ktoré každá z nich má.
Snažím sa ich retušovať prirodzene, minimálne. Samozrejme dočasné nedokonalosti – modriny alebo štípance od komárov idú preč. Kým nemá niekto špeciálny dopyt po výraznejšej korekcii, nerobím ju.
Čo je vo fotke pre teba najdôležitejšie? Čo musí klapnúť, aby si povedala, že toto bolo dobré fotenie?
V prípade komerčného fotenia to musí v prvom rade odsýpať, nikto nemá čas nazvyš.
Pred fotením si robím precíznu prípravu, a preto sa na fotení otvára priestor na experimentovanie. Profesionalita a správna nálada na fotení je podstatná, aby sme dosiahli výsledok a aby bol klient spokojný. Celý tím profesionálov na mieste vie, že svoje nálady si necháme pre seba a vytvárame spoločne dobrú atmosféru pre prácu.
Aj tebe sa ale stane, že nemáš svoj deň, alebo že si z fotenia trochu nervózna. Máš tip ako sa nad to povzniesť?
No robím všetko preto, aby som si vytvorila pohodu a zabezpečila komfort. Nedám si kávu, lebo tá ma vie viac vyhrotiť, pustím pomalšiu hudbu (stále sa dá zmeniť, keď potrebujeme neskôr dynamiku) a dám všetkým čas, aby sa rozbehli. Nikam sa neponáhľame. Mám po ruke aj niečo sladké… 😊
Takže je to o príprave, príjemnej atmosfére a komunikácii. Technicky za tie roky už nemávam obavy o výsledok, robíme to už dlho a tak vieme, že výsledok bude po tejto stránke dobrý. Ide o to, aký pocit si z fotenia odnesie klient, ale aj všetci zainteresovaní.
Napríklad v prípade business portrétov nejde o modelov, ale mnohokrát o ľudí, ktorý majú minimálnu alebo žiadnu skúsenosť s profesionálnym fotením. V rámci prípravy posielam fotografovaným osobám tipy ako sa majú pripraviť a čo si majú priniesť, čiže už pred stretnutím a fotením máme gró informácií dohodnuté. A na fotení už máme pohodu. Často sa stáva, že si klient vyberie hneď prvú vyfotenú fotku a to je dôkaz, že fotenie bolo dobre pripravené. Netreba to podceňovať.
Fotila som raz titulku Stratégií a mala som na to extrémne málo času. Dotyčný pán mal okuliare, ja som fotila so zábleskami a asi po minúte mi povedal, že stačí. Ja na to, že nie, to nestačí a urobila som ešte niekoľko záberov. Doma som zistila, že medzi prvou a poslednou fotkou bol časový rozdiel necelé dve minúty. Ale klient si vybral hneď tri zábery… 😊
Toto určite ale nie je ideál. Ten je vtedy, keď máme čas na rozhovor, prebehne spoznávanie, dáme si kávu, medzitým fotíme, meníme záber, kompozíciu…
Pri rozhovoroch do časopisov to býva tak, že redakcia dostane hodinku a štvrť. Hodinka je na rozhovor a 15 minút na fotenie. Našťastie nám pomáha súčasná fototechnika a môžeme sa na ňu spoľahnúť.
V 2019 si fotila portréty pre show Red Bull Dance Your Style. O čom to bolo?
Bola to tanečná súťaž a mňa zaujalo, ako sa tanečníci pred vystúpením menia. Upravia si vlasy, nalíčia sa, oblečú a úplne sa zmenia. Rozhodla som sa urobiť dve porovnávacie fotky, jednu bez všetkého stylingu, iba v bielej košeli, a druhú po premene v nejakej tanečnej póze alebo výraze. Bol to zaujímavý projekt.
Aké fotenie alebo fotka ti najviac utkveli v pamäti?
Veľmi často si spomínam na fotenia v Bruseli. Napríklad ako agentúra poslala asi 15 ročné dievča, ktoré prišlo aj so svojou mamou. Spolu sme vyberali šaty a potom sme sa ich autom vybrali k moru. Bola zima, tri stupne nad nulou a trochu snežilo do hmly, ale zvládli sme to a fotky vyšli veľmi pekne.
Mám ešte jednu fotku, ktorú pokladám za výnimočnú. Fotila som na autovrakovisku s modelkou, ktorej sme urobili styling a fotila som (aj) na film. Myslím si, že aj tieto zábery sa vydarili. Celú situáciu si pamätám, ako to všetko klaplo od toho, že nás tam pustili, cez styling, svetlo a atmosféru.
Čo pre dnešného fotografa znamenajú sociálne siete. Je to výzva, prílišná konkurencia, zamorenie nekvalitným obsahom, príležitosť?
Je to forma prezentácie a komunikácie fotografa s ľuďmi. Umožňuje to oveľa rýchlejšie sa dostať k ľuďom. Je to aj zdroj inšpirácie. Niekedy som si kupovala drahé zahraničné módne časopisy a vytrhávala som z nich stránky. Dnes nájdeš kopec výbornej inšpirácie online a zadarmo. Treba však rozlišovať, čím sa necháme ovplyvňovať a nenechať sa zahltiť.
Čo sa týka seba prezentácie, súčasné algoritmy sociálnych sietí sú tvrdo obchodné. Ak chcete, aby vás videlo veľa ľudí, musíte byť aktívny niekoľkokrát za deň, alebo si za prezentáciu zaplatiť. Je to práca, ktorá pohlcuje veľa času a je na každého zvážení, ako veľmi sa chce venovať sociálnym sieťam.
Ako si sa dostala k Nikonu a akú techniku používaš?
Nikon bol hneď prvý fotoaparát od momentu, kedy som sa rozhodla venovať fotografii. Rozhodovanie pre značku bolo intuitívne. Jednoducho sa mi viac páčil Nikon a nikdy som to neoľutovala. Plne mi vyhovuje nielen výstupom, ale aj ovládaním.
Ako sa ti pracuje s novými mirrorless foťákmi, ktoré teraz testuješ a čo by si na nich vyzdvihla?
Priznám sa, že teraz vďaka Nikonu môžem skúšať nové technológie a čaká ma prechod od zrkadloviek. Úplne mi mirrorless učaroval presnosťou a spoľahlivosťou zaostrenia. Jednoducho ostrí na tvár a ja sa môžem plne sústrediť na komunikáciu s klientom. Je delikátne tichý, a tak môžem fotiť aj na miestach, kde by sa to so zrkadlovkou nedalo. Využívam aj možnosť prepínania „živého a digitálneho“ náhľadu v hľadáčiku, čo mi umožňuje vidieť expozíciu skôr ako stlačím spúšť. O videu ani nehovorím. Je toho mnoho a technológia jednoducho pokročila.
Myslela som si, ako mnoho ľudí, ktorí technológie až tak nesledujú, že mirrorless fotoaparáty sú pre hobby fotografov a profesionál samozrejme fotografuje zrkadlovku. No bol to omyl. Ja som to až tak nesledovala, ale teraz viem, že ma čaká zmena a je to pozitívna zmena, na ktorú sa teším.
Osobitnou staťou sú S objektívy na mirrorless systém. Na zrkadlovkách používam tie najlepšie objektívy, ktoré sa dali zohnať, no nové mirrorless objektívy radu S sú ešte o úroveň až dve vyššie. Hlavne ostrosťou a presnosťou zaostrenia.
Ďakujem pekne za rozhovor Lenka a prajem aj naďalej veľa úspechov v práci a dobré svetlo.
Ďakujem za oslovenie a pozdravujem všetkých čitateľov Nikonblogu.
Viac z tvorby Lenky Imrichovej nájdete na jej webovej stránke a Instagrame https://www.lenkaimrichova.com/
https://www.instagram.com/lenka_i/
