Úplne si vystačím s čiernou a bielou. Matej Michalík

Mateja som prvý krát zaregistroval na parkovej súťaži a výstave Foto v záhrade. Pozornosť porotcov upútali minimalistické kompozície, hranie sa s časom v architektúre a v neposlednom rade snáď najlepšie printy zo všetkých vystavujúcich. Bolo vidieť, že autor svoju prácu berie zodpovedne. Ostatne v krajinárskej fotografii a fotografii architektúry sa toho prepáči naozaj málo. No na Matejove snímky sa môžete pozerať dlho a chybičky budete hľadať veľmi ťažko. Štvorcový formát, umne spracovaná čiernobiela, minimalizmus a pohyb… Som rád, že Matej poskytol rozhovor a svoje fotografie, aby sme sa nimi mohli pokochať a mnohí určite aj inšpirovať.

Matej, stretli sme sa na dvoch parkových výstavách, na ktorých si zaujal zaujímavými fotografiami architektúry a krajiny. Pre tvoje fotky je charakteristické zvýraznenie pohybu v inak nehybnom prostredí. Raz je to tečúca voda, inokedy „letiace“ mraky alebo rozkolísané lode na vodnej hladine. Čo ťa fascinuje na kombinácii nehybného a plynúceho. A prečo hlavne architektúra je hlavným objektom tvojich fotografií?

Ahoj Julo, tvoja pochvala porotcu na parkovej výstave ma veľmi potešila a chcem ti poďakovať aj za tento rozhovor pre Nikonblog. Dlhé roky som pracoval pre developerskú spoločnosť, a tam som prvýkrát pričuchol k modernej architektúre. Architektúru chodím fotiť hlavne do Viedne, tam architektonicky zaujímavé budovy rastú omnoho rýchlejšie ako u nás. Budovy vďaka svojim krivkám tomuto štýlu fotografií jednoducho pasujú, avšak omnoho ťažšie sa hľadá pekná, zaujímavá kompozícia. Plynúci pohyb oblakov dáva fotografiám úplne iný rozmer.

Kedy si začal fotografovať a čo ťa k tomu priviedlo?

Začal som zhruba pred piatimi rokmi. Bol som na dovolenke v Moskve. To mesto mi veľmi učarovalo. Keď som si potom doma pozrel fotky z kompaktu, bol som sklamaný a rozhodol som sa, že si kúpim poriadny foťák, zrkadlovku (bol to vtedy Nikon D90). Vtedy som ešte nemal potuchy, čo všetko bude nasledovať. Môj prvotný cieľ bol mať pekné, kvalitné fotky z dovolenky.

Ako si sa dostal k značke Nikon a čo ti na našich prístrojoch vyhovuje?

V podstate mi značku Nikon odporučil jeden fotograf, s ktorým sme spolupracovali pri našich projektoch. Veľmi rýchlo som na začiatku pochopil, že asi najdôležitejšie sú samotné objektívy. Vyhovuje mi, že Nikon má v podstate v každom rozsahu špičkové objektívy. A tie si stále držia cenu. Môžem si tak kúpiť aj drahší objektív, kľudne aj z druhej ruky a stále viem, že ak sa ho rozhodnem neskôr predať, tak nebudem veľmi stratový. Osobne však nepatrím k tým, čo obmieňajú celú výbavu pravidelne, našiel som si čo mi vyhovuje a viac nepotrebujem.

Akú techniku používaš (fotoaparát a objektívy).

Mám telo Nikon D800 a v 90% prípadoch nasadený objektív AF-S Nikkor 16-35mm 1:4G ED VR. Taktiež používam teleobjektív Nikon AF-S 70-200mm f/2,8G ED VR II a Nikon AF-S 50mm F1,8G.

Vyslovil si sa, že fotografie v počítači neskladáš a že sa snažíš, aby bolo všetko potrebné zachytené v jednej fotografii. Je pre tebe dôležitá technická kvalita fotoaparátu v zmysle rozlíšenia či dynamického rozsahu?

Veľmi. Z hľadiska dynamického rozsahu a rozlíšenia je D800 pre mňa ideálny spoločník. Veľa fotografií som zachránil iba vďaka vydarenému čipu, ktorý tento fotoaparát má. Tým, že nemanipulujem s fotografiami v zmysle spájania viacerých expozícii do jednej, mám častokrát neľahké svetelné podmienky. Rozlíšenie je samozrejme plus pri tlači do veľkých rozmerov. Pre mňa však vysoké rozlíšenie znamená, že sa môžem viac hrať s detailami pri úprave fotografií. Keď upravujem fotky, používam zväčšenie až 400%, hlavne pri architektúre.

Predpokladám, že statív a sada silných ND filtrov je tvoja povinná výbava. Máš ešte aj iné príslušenstvo, ktoré je potrebné na vyhotovenie takýchto záberov?

Okrem spomínanej výbavy potrebujem už len diaľkovú spúšť. Tie mám na každom výlete hneď dve a taktiež pre istotu aj druhú náhradnú sadu filtrov. Filtre sa dajú ľahko poškodiť a tie len tak v bežnom obchode nezoženiem. Jednu diaľkovú spúšť som už na dovolenke utopil a pre D800 som v obchode nezohnal. Zobral som si z toho ponaučenie a z tohto príslušenstva už nosím vždy dve sady.

Aký softvér používaš na spracovanie svojich RAW-ov?

Používam Photoshop CS5, Lightroom 5 a plugin Nik Software Silver Efex Pro 2.

Vo svojom portfóliu máš aj romantizujúce fotografie ľudí, väčšinou z cudziny. Ako sa takýto žáner vyskytol v pomerne vyhranenej tvorbe zameranej na architektúru a scénickú fotografiu?

Je pravda, že ľudí fotím veľmi sporadicky. Zakomponujem ich do záberu iba vtedy, ak mám záujem trochu oživiť atmosféru alebo pre mierku, keď chcem priblížiť veľkosť scény divákovi. Veľmi sa mi páči street fotografia, avšak priznávam, že tento žáner je pre mňa priťažký, nemám cit na okamih, aký si ulica vyžaduje.

Neviem, či som niekedy videl farebnú fotografiu v tvojej tvorbe. Prečo si sa rozhodol všetko interpretovať v odtieňoch šedej?

Úplne si vystačím s čiernou a bielou. ČB mi učarovala už na začiatku mojej tvorby a zostal som jej verný doteraz. Držím sa princípu minimalizmu a čistých línií. Okrem toho predstava, že mám vstať ráno o 4 s neistým výsledkom, či východ slnka bude fajn, ma ničí. 🙂

Nemyslíš, že v „ľúbivej“ farbe by mohli byť tvoje fotky obdivované širším publikom?
Nikdy si nekoketoval s farbou? A čo osobné či rodinné fotky? Tiež všetko skončí v ČB? 🙂

Je všeobecne známe, že farebné fotografie sa páčia širšiemu publiku, to je pravda. Avšak farba mne osobne nič nehovorí. Fotím hlavne pre seba, je to moja forma relaxu.

Tvoje fotky sa vyznačujú starostlivou kompozíciou a minimalistickým obsahom. Snažíš sa nájsť ten pravý záber priamo na mieste, alebo urobíš veľa expozícii a doma vyberáš to najlepšie?

Snažím sa komponovať presne, aby som čo najmenej z fotky neskôr orezal. Keď prídem na miesto, najprv si spravím pár testovacích záberov a vyhodnotím, čo najviac funguje. Až potom rozkladám statív. Expozícia jednej fotky trvá priemerne 4 minúty. Často krát na jednom mieste stojím aj niekoľko hodín, aby mi správne vyšiel pohyb oblakov. V náhľade na mieste nevidím úplne jasne, ktorá fotka je vydarená, preto vždy spravím niekoľko rôznych expozícií s rôznou dĺžkou a doma vyberiem tú najlepšiu.

Prezraď nám čosi zo svojej kuchyne. Ako dlho trvá expozícia, aby fotograf dosiahol efektne rozmazané mraky alebo vodu v Dunaji?

Pre vodu obecne platí, že všetko nad 2 minúty je fajnovo vyhladené ?  Pri mori stačí aj minúta. Ak chcem však vidieť aj trošku štruktúry vo vode tak volím napríklad 30 sekúnd. Čo sa oblakov týka, tak väčšinou volím čas 3-4 minúty.

Používaš manuálny režim alebo prioritu času?

Vždy manuálny režim, teraz už viem pri akých nastaveniach aký čas použiť. Avšak existujú aj mobilné aplikácie pre výpočet expozičného času, keď fotograf použije aj dva filtre naraz.

Ako dlho trvalo, než si sa vyprofiloval na súčasný štýl fotografií? Mal si nejaké vzory alebo inšpirátorov?

Tento štýl som si osvojil hneď na začiatku mojej tvorby. Hneď, ako som tento žáner objavil, zamiloval som si ho. Medzi moje prvé vzory patrí napríklad Joel Tjintjelaar. Bol to môj mentor a bol som na jeho kurze v Berlíne, kde som spoznal viacero fotografov, ktorých prácu sledujem dodnes.

Ako často sa vyberieš na fotografovanie a ktoré je tvoje najobľúbenejšie obdobie, počas ktorého aj najviac tvoríš?

Fotím hlavne počas dovolenky, posledné roky si destinácie vyberám aj podľa toho, kde by som si mohol dobre zafotiť. Ako každý fotograf, svoje dovolenky už posledné roky vidím hlavne cez objektív.

Publikuješ svoje fotografie na portáloch, alebo ti stačia parkové výstavy a tvoja webová prezentácia? Je pre teba dôležitý feedback? Akú váhu prikladáš takejto spätnej väzbe?

Spätná väzba ma posúva samozrejme vpred. Mám svoju webstránku matejmichalik.com a publikujem aj na sociálnych médiách. Online priestor má veľký potenciál, avšak tu som na tom dosť pozadu. Fotografia je hlavne moje hobby a tomu prispôsobujem aj čas, ktorý fotením strávim.

Aké sú tvoje plány či fotografické sny?

Je veľa kútov sveta, ktoré by som chcel preskúmať. Chcel by som napríklad navštíviť Grónsko, alebo precestovať Austráliu či Nový Zéland.

Na svojej stránke ponúkaš obrazy aj vo forme výtlačkov. Ak sa niekomu páči tvoja tvorba, má možnosť si zakúpiť u teba fyzickú fotografiu. Povedz nám, akú technológiu tlače používaš a akú výdrž má takáto fotografia?

Áno, predávam aj výtlačky mojich fotografií. Používam hlavne Fine Art archívne papiere od Hahnemühle, ktoré vydržia aj 100 rokov. Tlač je celá veda, najlepšie je nájsť a vyskúšať si profesionálne fotolaboratórium, ktoré vám vyhovuje a tlačiť stále na jednom mieste. Moje fotky majú dosť jemné prechody od bielej ku čiernej, čo je veľmi obtiažne kvalitne vytlačiť. Väčšina mojich fotiek ide však do zahraničia, preto som celý proces od objednávky cez tlač až po doručenie nechal na jedno online fotolaboratórium, ktoré sídli v Londýne.

Nerozmýšľal si niekedy aj nad klasickou čiernobielou analógovou fotografiou? Viem si tvoje fotografie predstaviť nafotené aj stredoformátom či veľkoformátom a nazväčšované na kvalitný barytový papier.

Nad analógom nie. Vyvolávať fotografie v tmavej komore musí byť zážitkom, ale nie je to pre mňa. Vďaka D800 tlačím často veľké rozmery a je pravda, že barytový papier je jeden z mojich najobľúbenejších. Okrem toho je aj odolnejší, keď ho napríklad nakašírujete na hliníkovú dosku, je malá pravdepodobnosť, že ho pri manipulácii poškriabete.

Chcel by si sa živiť výlučne fotografiou alebo ti vyhovuje momentálny stav?

Zatiaľ mi vyhovuje momentálny stav, avšak človek nikdy nevie.

Ďakujem ti za rozhovor a prajem všetko dobré do ďalšej inšpiratívnej práce!

Aj ja ďakujem!

Foto: Matej Michalík

matejmichalik.com