Milujem čiernobielu fotografiu, mám rád, keď je poctivo urobená a podobá sa na klasiku, ale oceňujem aj menej konvenčný prístup. Páči sa mi minimalizmus ale aj energia, ktorá sála z dobre rozpohybovaného záberu. A v tomto kole sa to všetko stretlo. Mal som naozaj ťažkú úlohu vybrať z vašich fotografií víťaznú a rovno sa priznám, že nie som spokojný. Prečo? Lebo by som potreboval aspoň tri ceny, aby som uspokojil svoje svedomie. Žiaľ máme iba jednu a iba jeden súťažiaci z tohto kola môže postúpiť do finále. Situáciu mi sťažovalo aj to, že väčšinu autorov už osobne poznám a tak som sa musel vedome odosobniť, podobne aj od tém, ktoré ma prirodzene zaujímajú viac ako iné. Poďme ale na samotné vyhodnotenie.
Začnem fotografiami, ktoré ma najviac zaujali.
Streetke čiernobiela svedčí, svedčí jej aj kontrast a akási naturálnosť, tak trochu drsnosť i nežnosť zároveň. To všetko má aktuálna náladovka od Martina Farkaša. Vločky snehu v protisvetle idúcich áut a pouličných lámp a torzá cyklistu i chodca, ktorí sa boria s nečasom. Fotka s energiou a našou aktuálnou skúsenosťou z posledných dní, aj keď fotografia je zjavne staršieho dátumu. Super!
Minimalizmus, tvary a striedanie čiernej i bielej. To majú fotky Dalibora Papcuna i Tibora Cibiru. Navyše Tibor má náladovú fotografiu vertikálnym pohybom rozmazanú do tajomného obrazu. Krásne.
Navyše Tibor má náladovú fotografiu vertikálnym pohybom rozmazanú do tajomného obrazu. Krásne.
V súťaži sa, akože ináč, objavili aj populárne „stromovky“. Sám strom v poli, v priestore, prípadne s dlhým časom rozmazaným pohybom oblakov. Sám strom je človeku sympatický. Symbol sily, odolnosti, individuality, stálosti, ochrany, prístrešia či tieňa vo veľkom priestore. Nečudujem sa, že ste ho fotili a niektorí naozaj pekne.
Nakoniec však do postupu vyberám autora so sériou fotografií z Afriky. Michal Lindner fotografoval Afriku a vo viacerých kolách poslal do súťaže fotografie z tejto exotickej krajiny. Ani si nepamätám, či bola niektorá z nich vôbec farebná a tak je logické, že sa jeho fotky objavili aj v tomto kole venovanom čiernobielej fotografii.
Zaujali ma aj klasicky poňaté scenérie tiahnúcich pakoňov skáčucich do rieky i zebier s výmenou názorov, kde krásne cítiť energiu boja o dominanciu.
Fotky sú navyše doplnené vtipnými názvami. 🙂 Ale asi najviac ma zaujali pohybovo rozmazané zvieratá. Pakone či nosorožec. Život v Afrike je jednoducho v pohybe. Migrácia, lov, útek. Veľké množstvo energie uvoľnené pohybom. A túto silu mi zobrazujú Michalove fotografie. Táto sila z nich vyžaruje aj vďaka tomu, že fotky previedol do čiernobielej a zriekol sa atraktívnych farieb a typických atlasových fotiek, aké z Afriky nosia všetci. Nie, nie je to dokument, nie sú to ani pamiatkové fotografie. Je to cielené zameranie sa na energiu, ktorú tam autor cítil a my ju cez jeho fotky cítime tiež.
Preto tieto fotografie vyberám ako víťazné v tomto kole. Michal Lindner získava okrem postupu do finále aj užitočnú multitool sadu náradia pre jemnú prácu.
