RAW je dnes veľmi obľúbené slovíčko. Moderne ho používajú napríklad zástancovia zdravej výživy. Je to prídavné meno pre jedlo, ktoré bolo vyrobené podľa určitých kritérií z „košér“ ingrediencií, bez tepelnej úpravy, napríklad raw koláčiky. 🙂
Nás ale zaujíma RAW ako nekomprimovaný formát obrazových dát. Každý, čo i len trochu lepší, fotoaparát okrem štandardného JPG formátu dokáže fotografovať aj do tzv. surového formátu RAW (u Nikonu označovaný najčastejšie NEF).
Obraz RAW súboru v bežných prehliadačoch nevidíme. To čo vidíme v náhľade RAWu je len malý vygenerovaný JPG súbor, aby sme vedeli, o aký obrázok ide. V prípade RAW totiž nejde o klasickú bitmapu, ale skôr o súbor jednotiek a núl, ktoré neboli poznačené AD prevodníkom vo fotoaparáte.
Môžeme tušiť, že takýto súbor v sebe obsahuje omnoho viac potenciálu ako najčastejší obrazový formát JPG, ktorý už má jednotlivým pixelom priradenú farebnosť, jas a celkovej fotografii kontrast i farebné podanie. Aj JPG možno upraviť, ale zďaleka nie tak výrazne a v mnohých prípadoch bezstratovo na kvalite, ako v prípade RAW.
O výhodách nekomprimovaného formátu už písal Peter Lindner na bratskom českom Nikonblog.cz, kde vyzdvihol viaceré plusy RAWu. Mňa však v poslednom čase priam šokovala schopnosť, o ktorej som síce vedel, ale naozaj som netušil, že dokáže až tak výrazne pomôcť. Ide o možnosť zachrániť fotografiu, keď z rôznych príčin dôjde k extrémnej podexpozícii obrazu.
Na mnou nečakanú silu rawu som prišiel náhodou. Stalo sa mi ale presne to, čo sa môže stať každému. Na Srí Lanke sme fotografovali vystúpenie tanečníkov z Kandy. Tí končili svoj program pútavou ohňovou šou. Expozičný problém bol ten, že tanečníci neustále fúkali olej do ohňa a ten v každom zlomku sekundy menil svoju intenzitu. To, čo fotoaparát nameral pred stlačením spúšte v momente expozície niekedy neplatilo. Navyše oheň bol často tak intenzívny, že fotografia často skončila podexponovaná. Myslím tak, že fotoaparát správne zareagoval na zvýšenie intenzity ohňa a správne exponoval oheň. Ostatné časti fotografie ostali v hlbokom tieni.
Fotografie v JPG z fotoaparátu. Fotoaparát správne exponoval oheň, ale scéna je príliš kontrastná. Zvyšné časti fotky sú v hlbokom tieni, tme.
A tu opäť prichádza superman RAW, konkrétne NEF Nikonu D810. Pár potiahnutí bežcami jasu a kontrastu, alebo krivkami „levels“ a fotografiu môžete smelo použiť. Ukážu sa tváre tanečníkov, ich telá.
Fotografia na polceste. Príliš zosvetlené pozadie ukazuje nechcené objekty – zábradlie, schody a ďalších fotografujúcich divákov.
S pridaním celkovej expozície vystúpia vo fotografii aj diváci v pozadí za tanečníkmi. Tí v obraze nepôsobia dobre. Ak by sme fotografiu chceli dotiahnuť, parciálne by sme znížili expozíciu v častiach, ktoré nechceme mať zosvetlené. Výsledkom sú fotografie, v ktorých napriek silnej podexpozícii väčšiny plochy fotky až o 4EV, sme dosiahli detaily v tvárach tanečníkov i okolí s minimálnou stratou kvality a miernym zvýšením šumu. Keď si ale porovnáte beznádejnú tmu, ktorá panuje na JPG formáte, RAWom sme urobili taký malý zázrak.
Fotografia zosvetlená o +4 EV (expozičné stupne) vrátene tiene do okrajov fotografií, aby nebolo vidieť ostatných divákov a fotografov v pozadí.
Preto rada dnešného tipu pre fotografovanie znie: Prepnite si formát obrázku pri fotení do RAW vždy, keď idete fotiť v ťažkých alebo nepredvídateľných svetelných podmienkach. Ak nemáte problém s veľkosťou úložných médií, môžete fotografovať do RAW (NEF) formátu vždy, či dokonca fotografovať do RAW + JPG. Ak nebude nutné fotky rapídne upravovať, RAWy zmažete a necháte si len JPG. RAW je ale nateraz stále najlepšou formou pre ukladanie obrázku vo fotoaparáte, ak to myslíte s fotením vážne. A to napriek tomu, že JPG algoritmy sa neustále zlepšujú.
JPG verzus upravený RAW. Myslím, že komentovať veľmi netreba. 🙂
