Ešte stále mám v živej pamäti, ako niekedy po prelome tisícročí mnohí profesionálni a hobby fotografi vyhlásili, že „nikdy nebudú fotografovať digitálne“, pretože „obraz je príliš sterilný“. Digitálne fotoaparáty boli vtedy v povestných plienkach a obraz nebol ani zďaleka taký dokonalý ako dnes. Mal by som zdôrazniť, že sterilným obrazom myslím technicky dokonalý, ale myslím, že ste pochopili, o čo ide. Pochopiteľne, všetci, alebo drvivá väčšina tých, ktorí vyslovili tieto alebo podobné slová, teraz fotografujú digitálne. Je to viac-menej nevyhnutné v profesionálnom biznise, jednoduchšie pre hobbyistov a netreba dodávať, že aj lacnejšie v porovnaní s fotografovaním na film (aj keď to závisí od toho, koľko kto fotografuje).
Tí, ktorí sa o fotografovanie trochu zaujímajú, si však nemohli nevšimnúť akúsi módu fotografovania „old-schoolovými“ objektívmi rôzneho pôvodu, mechanicky prispôsobenými digitálnej zrkadlovke alebo bezzrkadlovke. A nemožno si nevšimnúť ani neutíchajúci či dokonca rastúci záujem o fotografovanie na film, často spojený so samotným spracovaním väčšinou čiernobieleho materiálu. Čo to všetko vypovedá o nás fotografoch a o fotografickej technike a technológii?
Od sterility k nedokonalosti
Nepochybujem o tom, že vývoj digitálnych fotoaparátov ešte zďaleka neskončil a máme sa ešte na čo tešiť. Aj napriek tomu je vyspelosť tejto snímacej technológie už na veľmi vysokej úrovni. Nebojím sa napísať, že výstupy DX Nikonov, t. j. fotoaparátov so snímačom menším ako 35 mm film, môžu bez problémov kinofilm prekonať. A obraz full-frame mirrorless aparátov môže bez problémov konkurovať analógovému strednému formátu a v niektorých parametroch, napríklad pri fotografovaní s vysokou citlivosťou ISO, ho dokonca prekonáva. Takže s potrebnou mierou relativity už môžeme povedať, že digitálny obraz je dokonalý.
A to je – paradoxne – dosť možno dôvodom záujmu o… nedokonalosť. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú ručne vyrobené výrobky rôzneho druhu vysoko cenené? V hre je, samozrejme, remeselný fortieľ, niekedy aj originálna technológia a iné. To, čo nás však na handmade výrobkoch priťahuje asi najviac, sú pre mnohých práve drobné nedokonalosti ručnej výroby, ktoré robia z každého kúsku originál.
Ak máme byť dôslední, tak vo fotografii sú takýmito jedinečnými originálmi len zväčšeniny z filmu, vyrobené klasickou fotochemickou metódou, a s menšími nárokmi na jedinečnosť možno výtlačky z naskenovaného alebo digitálne vytlačeného filmu. To sú však trochu náročnejšie spôsoby, preto mnohí fotografi s chuťou nasadzujú na svoje najmodernejšie fotoaparáty staré objektívy, ktoré im takpovediac okamžite dodajú punc nedokonalosti…
„Staré sklá“ 21. storočia
Neviem, čo viedlo vývojárov a marketérov spoločnosti Nikon k uvedeniu nových objektívov NIKKOR Z 35 mm f/1,4 a NIKKOR Z 50 f/1,4, ktoré sa nezameniteľne líšia od existujúceho radu skiel pre Nikon Z bajonet. Mám však podozrenie, že boli a sú si dobre vedomí práve akejsi túžby po nedokonalosti a originalite. Táto neprehliadnuteľná odlišnosť spočíva práve v nedokonalosti. Objektív je síce svetelnejší ako jeho drahší kolega, ale nie je tak rezavo ostrý, má horší prenos kontrastu, vykazuje chromatickú aberáciu a tak by sme mohli pokračovať. Tieto vlastnosti ho však robia jedinečným, pretože technicky lepšie sklo je pre mnohých … sterilné. Dokonalé, ale zároveň vo svojej dokonalosti nudné.
Nové nedokonalé sklá Nikon majú oproti ozajstným starým kúskom svoje výhody. Zaostrujú pomocou automatického zaostrovania, sú dostatočne ostré na plnú clonu, majú moderné antireflexné vrstvy, sú utesnené proti vode a prachu… Myslím, že Nikon urobil skvelý ťah, keď popri svojich dokonalých objektívoch ponúkol aj tieto menej dokonalé sklá. Nemám žiadne informácie, ale tak trochu dúfam, že sa dočkáme pokračovania tejto série…
Paradox horšieho
Konkrétne uvedenie prvého „nedokonalého“ objektívu NIKKOR Z 35 mm f/1,4 prináša ďalší paradox. Neviem, odkiaľ sa to vzalo, ale dosť často som počul alebo čítal o jeho staršom a drahšom kolegovi NIKKOR Z 35 mm f/1,8 S ako o jednom z najmenej vydarených objektívov pre Z. Sám si dovolím mať opačný názor (pozri recenziu na Nikonblogu). Toto sklo ma ako jeden z prvých objektívov pre Nikon Z okamžite presvedčilo, že prechod z digitálnej zrkadlovky na bezzrkadlovku bol absolútne správny krok, ktorý viedol k novému charakteru obrazu, ktorý sa z hľadiska priestorového podania nebojím porovnávať so stredným formátom.
Čo sa však nestalo s príchodom svetelnejšieho objektívu NIKKOR Z 35 mm f/1,4? Starší model „eSka“ so svetelnosťou f/1,8 zrazu nabral na cene a na kvalite, a to aj u tých fotografov, ktorí ho predtým kritizovali. Teraz to napíšem trochu bulvárne, ale nebojím sa toho: Nikon jednoducho musel prísť s horším objektívom, aby používatelia začali oceňovať to, čo bolo skvelé už niekoľko rokov predtým. Ale najparadoxnejšie z môjho pohľadu je, že sa to skvelé nezmenilo, len ho niektorí ľudia nechceli vidieť. Ale možno sa mýlim 🙂
Poznámka pod čiarou
Samozrejme, môžete namietať, že v túžbe po väčšej či menšej nedokonalosti je aj spôsob fotografovania špičkovou fotografickou technikou s dokonalým obrazom, ktorý je potom v postprocese „znedokonalený“ (napadá mi iné slovo, ale to je v serióznom médiu nepublikovateľné :-)). Tento postup však stráca čaro priamej cesty. Fotografia je fascinujúca vo svojom procese. Stlačiť spúšť a vedieť (alebo aspoň tušiť), že fotografia bude hneď „po starom“, je oveľa väčšia zábava, ako robiť technicky dokonalé fotografie a potom ich „kaziť“. Ale možno sa mýlim aj v tomto. Dajte mi, prosím, vedieť, aký máte názor vy v komentároch pod článkom. Budem vďačný za každý názor.
