„Mojím najobľúbenejším objektívom je Bivoj.“ Rozhovor s autorkou januárovej fotografie Nikon kalendára 2019 – Markétou Butalovou

Autorka januárovej fotografie Nikon kalendára 2019 Markéta Butalová nie je v tejto súťaži žiadny nováčik. Ba čo viac, mohla by sa nazvať veteránkou Nikon kalednára. A to veteránkou veľmi úspešnou. Len zvážte: okrem prvného Nikon kalendára sa zúčastnila všetkých jeho ročníkov. S výnimkou minulého roku bola pri všetkých svojich účastiach v semifinálovej päťdesiatke. A jej fotografie boli vytlačené v štyroch Nikon kalendároch – 2012, 2014, v roku 2017 mala dokonca dve fotografie, a konečne (zatiaľ) naposledy tiež na januárovom liste roku 2019. Tomu hovorím slušná účasť!

S Markétou som strávil príjemné dve hodiny v klubovni fotoklubu PCW, ktorého je členkou, v reštaurácii Na Schůdku na pražských Vinohradoch. Aby sme sa rozprávali… o čom inom, ako o fotografii. O jej vášni pre fotografiu, ktorú ale berie s veľkým nadhľadom a sebe vlastným zmyslom pre humor.

Pri jazere (fotografia z Nikon kalendára 2019) | Foto: Markéta Butalová

Rozhovor s Markétou Butalovou

Na začiatok nášho rozhovoru mám takú netradičnú otázku: Dávate svojím fotografiám názvy?
Nedávam. Moje fotky sa normálne volajú ‚DSC_nejaké číslo‘ – jednoducho tak, ako ich pomenuje foťák. Názov ‚Pri jazere‘ som dala iba preto, aby som splnila podmienky súťaže. A fotografie som pomenovala i pre tento rozhovor. Iba pre vysvetlenie DSC je skratka ‚docela slušný cvak’. 🙂

Neviem prečo, ale trochu som si to aj myslel. Ale pri nejakom jazere to fotené je, však?
Tejto otázky som sa bála. Neviem, kde je to fotené, nepamätám si to. Keď som prechádzala hromady svojich fotiek, aby som nejakú vybrala pre Nikon kalendár, pri tejto som sa zastavila a povedala si: ‚Aha! Táto mi utiekla, ale je dobrá‘. A vzápätí mi preblesklo hlavou ‚Kde som to vlastne cvakla?‘ Ale nespomenula som si.

Vašu fotografiu by sme mohli zaradiť do krajinárskeho žánru. Ale typická krajinárska fotka to nie je – väčšina krajinárov sa snaží o veľkú hĺbku ostrosti, o viacmenej realistické podanie záberu. U vás je to presne naopak.
Viem, to sú akési ‚predpisy‘. Ani v protisvetle by sa podľa nich nemalo fotiť. Robím si samozrejme srandu. Ja sa skrátka nenechávam zväzovať nejakými zažitými klišé.

Autofka | Foto: Markéta Butalová

S tým úplne súhlasím. Opýtam sa teda inak: Je krajinárska fotografia vašou doménou alebo obľúbeným žánrom?
To sa nedá povedať. My fotíme, čo sa nám páči. Niečo z krajiny, potom niečo rozmazané, potom cukneme s foťákom. Túto techniku s humorom nazývame CUKfilter, a to sa najlepšie fotí so zapnutým VR s akýmkoľvek ohniskom. Jedným z najobľúbenejších objektívov je ale Bivoj.“

Bivoj? To počujem prvýkrát.
To je úžasná vec. V podstate je to prerastené Lensbaby vyrobené podomácky. Ja na ňom mám starú ruskú Vegu 90 mm f/2,8, ktorá je nasadená na husom krku z poloosi z Renaulta. To je prakticky môj záklaďák. Úžasný!

To je ale záležitosť skôr na pokojné fotenie. Alebo sa mýlim?
Ako sa to vezme. Ja som s Bivojom raz vyfotila aj Lišaj marinkový (motýľ, ktorý sa podobá na kolibríka. Pozn. redakcie.). Fotila som s ním aj cyklistické závody vo fourcrosse JBC 4X Revelations v Jablonci nad Nisou. A mala som fotky zaostrené na oko bajkera.

JBC 4X Revelations | Foto: Markéta Butalová

Takže ani netradičná fototechnika vám evidentne nerobí problémy.
To by som vám mohla porozprávať príhodu, ako som začínala niekedy po revolúcii fotiť. Vo fotobazáre u Pazderu na Vodičkovej ulici v Prahe som si kúpila Nikon F-601 so zoomom 35–135 mm. Mal dobré technické parametre, jednoducho sa mi páčil. Priniesla som ho domov a… neprišla som na to, ako sa s ním zoomuje. Takže som ho zase zbalila a šla som na rozumy do najbližšieho obchodu s fototechnikou. Predavač vzal foťák do ruky a bez toho, aby ho zapol, vysunul zoom. Ten objektív mal totiž vysúvací, nie ako je dnes obvyklé, otočný zoom. To ma ani v sne nenapadlo. Predavač mi povedal: ‚Viete čo, prečítajte si návod, to je celkom dobré čítanie‘. Takže takto som s fototechnikou začínala.

Musím povedať, že mi stačila ani nie polhodinka s vami, aby som zistil, že vy sa fotografiou zabávate. Ale stále je to koníček, však?
Áno! 🙂 Fotíme si, čo nás baví, čo stretne… Koníček to je, no skôr kôň. Je to vášeň, ale zároveň je to sranda. Nedá sa to brať vážne. Živiť sa fotografiou by som nechcela. Bála by som sa, že to neviem, pretože také to zodpovedné fotenie, svadby a iné, na to nemám. Mám kamarátku, ktorá začala fotiť svadby a vyhorela na tom. Svadby, detičky, škôlky, stále dookola. Zrazu ju to prestalo baviť, ale je dobrá a ide ďalej. A ja to nechcem. Povinnosť, rutina, to nie.

Prináša vám váš spôsob fotenia slobodu?
Áno! 🙂 Mňa dokonca ani veľmi nelákajú fotografické súťaže, pretože väčšinou majú pomerne presne definovanú tému. V tomto je Nikon kalendár iný, pretože nemá presne ohraničenú tému. To je asi jediná súťaž, ktorej sa zúčastňujem.

Dobre, ale predsa sa ešte opýtam: Je nejaký žáner, ktorý by ste mala v obľube najviac?
Váľanie v tráve.

Pohľad trávny | Foto: Markéta Butalová

Myslím fotografický žáner.
No veď áno. Človek sa natretý repelentom vyvalí do trávy a fotí napríklad kytičky z podhľadu v protislnku. A takto sa úžasne fotí aj v zime. Teda nie z trávy, ale zo snehu. 🙂 Na toto je výborný práve ten Bivoj. Dokonca sa s ním dá na niekoľko pokusov zaostriť.

A čo ľudia? Tých nefotíte?
Ľudí veľmi nefotím. Streetfotografiu vôbec neviem. Na to nemám takú tú “drzosť”. Ja som schopná maximálne tak niečo uloviť tristovkou na diaľku.

Vy ste už niekoľkokrát hovorila v množnom čísle – „my fotíme…“ Kto je to „my“?
Ja s priateľom. Väčšinou chodíme fotiť spolu. (Priateľ Markéty Butalovej Miroslav Bárta mal svoju fotografiu v Nikon kalendári 2018. Pozn. redakcie.)

Keď ste taký tvorivý pár – hádate sa o fotkách? Hodnotíte si vzájomne fotografie?
Áno. Dokonca máme i vedľa seba počítače, na ktorých editujeme fotky. Ja mu vždy hovorím: “Takto to nerob, urob to inak.‘ A Miro mi oponuje, či som sa nezbláznila. 🙂 A naopak.

Tak to ja by som tie monitory veľmi skoro od seba otočil.
Nie, je to sranda. A naviac sa môžeme jeden od druhého veľa vecí naučiť a opisovať.


Čím fotí Markéta Butalová
Objektiv Bivoj
Objektív Bivoj

Nikon D750

Objektívy:
„Bivoj“
AF-S Micro-Nikkor 60 mm f/2,8G ED
AF-S Nikkor 17–35 mm f/2,8 IF-ED
AF-S Nikkor 24–120 mm f/4G ED VR
AF-P Nikkor 70–300 mm f/4,5–5,6E ED VR


Vaša víťazná fotografia bola vyfotená Nikonom D7200, ale ja o vás viem, že ste vynovili na Nikon D750.

Je to tak. Pred tým som mala ešte Nikon D80 a D90. ‚Sedem dvojkou‘ teraz fotí priateľ. Fullframe je lepší, ale úprimne povedané, na to naše fotenie je i tá D7200 skvelá.

Čo vás teda donútilo upgradovať?
Priateľ, ktorý fotil Nikonom D5500, sedel pri počítači a mudroval: Ja nemám ten dvojplesk a nemám tam toto a toto…

Dvojplesk?
Dvojexpozícia. 🙂

Používate často viacnásobnú expozíciu?
Veľa! To je úžasná vec. ‚Koncertovky‘ sú z toho nádherné. Alebo nedávno sa mi podarila pekná dvojexpozícia Ještědu (vrch v severnom Česku. Pozn. redakcie.) s nádhernými červenými mrakmi. Takže Nikon D750 sme kúpili z druhej ruky za dobrú cenu a máme obaja ‚dvojplesk‘.

Ještěd (dvojexpozícia) | Foto: Markéta Butalová

Obligátna otázka: Fotíte do RAWu?
Bez RAWu ani rana! Fotky spracovávam v Lightroome – to je úžasná fotokomora. Upravovanie fotografií ma veľmi baví. Naviac človek to nevyfotí presne tak, ako by chcel – aby to vypadlo hotové z foťáku, to sa nestáva skoro nikdy.

Povedzte mi, prosím, ešte v krátkosti niečo o vašom fotoklube PCW. Ja som totiž vnímal klasické fotokluby ako niečo, čo je tu sto rokov, ale pomaly vymiera. Zrejme som mal milný názor.
My sme mladý fotoklub, existujeme iba asi desať rokov. Zakladajúci členovia sa raz zišli v hostinci a povedali si, založíme fotoklub. A ako sa bude volať? No Pražský cwak! A bolo to. Všetci sme sa poznali, takže po čase prišla otázka i na nás: „A nechceli by ste sa stať členmi?“ S Mirom sme len povedali: „Tak áno!“. Stretávame sa raz za mesiac tu v našej „klubovni“ v hostinci Na schůdku, ktorej dôverne hovoríme základňa. Niekedy sme tu aj častejšie. Ja hovorím, že buď ideme ‚na pivo so zápisom‘ alebo ‚na pivo bez zápisu‘.

Klubovňa fotoklubu PCW v pražskej reštaurácii Na Schůdku

Ďakujem za príjemný rozhovor Markéta!


Markéta Butalová sama o sebe

Markéta Butalová

Je fakt, že už som takmer veková veteránka. Pracujem ako geodetka v súkromej firme. Ale nič zaujímavého na mne nie je. Taká klasika: základka, stredná a škola života. Jediné, čo je trošku zaujímavé – s Mirom sme sa pred rokmi dali dohromady práve cez fotky a internetovú galériu Diginef.cz, čo bola „spojená nádoba“ s Fotografovani.cz a vlastne i so všetkými kamarátmi z fotoklubu a ďalšími z celej republiky. Niektorí neskôr z fotoportálu Photoexctract.com. Dnes už bohužiaľ tieto galérie neexistujú, prevalcoval ich Facebook a podobné sociálne siete a samozrejme financie.


Webové stránky:

embecka.com
www.fotoklubpcw.cz

Fotografie Markéty Butalovej

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.