Rok 2020 je už spomienkou. Aký prívlastok mal ten váš, aké spomienky a zážitky si odnášate do budúcnosti? Ja môžem vychádzať len z vašich NAJ fotografií 2020. A tie boli naozaj pestré, aj keď chýbala exotika. Užívali ste si hlavne pobyt v prírode, striehli na zver našich lesov a čas si užívali nielen s blízkymi, ale aj s vašimi domácimi zvieratkami. Ďalším robili radosť prírastky do rodín aj odrastenejšie detičky, iní sa tešili z drobných detailov, ktoré nám aj tento rok vyčarovala príroda. Fotili ste, skúšali svoje možnosti aj možnosti vašej techniky. Som rád, že som
Taký počet fotiek v jedinom kole súťaže sme ešte nemali. Dalo mi zabrať (v dobrom zmysle slova), kým som dospel k záveru. Niekoľko dní som rozhodovanie o víťazovi odkladal. Ja už meno dvanásteho finalistu FOTKY MESIACA NIKONBLOGU 2020 poznám, ale vás ešte troch nechám v napätí. Vždy si zo súťažných fotiek urobím predvýber z tých, ktoré ma najviac zaujali. A verte, ak by to záviselo odo mňa, vždy by som odmenil viacerých. Tak tomu bolo aj teraz. Predstavím vám aj tentokrát môj výber, bude ich „len“ 23. Aj to som ho musel ešte pretriediť, pôvodne ich bolo cez 30. 😊
Žánrovo boli vaše súťažné príspevky pestré. To bol aj zámer. Aby ste sa mohli zapojiť s tým najlepším, čo sa vám v roku „dvoch dvadsiatok“ podarilo. Aby bol článoček dostatočne pestrý, prestavím vám mojich favoritov z rôznych žánrov.
Začnem veľmi obľúbenou krajinárskou fotkou. Som veľmi rád, že som medzi súťažiacimi objavil aj Mariána Kurica. Jeho zobrazenia krajiny sú výnimočné, tajomné, perfektne technicky aj náladovo spracované. Z Mariánových fotografií som vybral dve. Boli silnými kandidátmi na víťazstvo. Fotografie sú výborné kompozične, citlivým spracovaním (neprehnanou úpravou). Na fotografii Jesenné impresie sa nádherne prelievajú cez ihličnatý les hmly. Fotografia je fotená počas modrej hodinky, svetlo (skoré ranné alebo večerné) jej dodáva monochromatický jemne modrý (chladný) odtieň.
Okno do galaxie ozvláštňuje nezvyčajná perspektíva majestátneho kamenného železničného viaduktu a nočnej oblohy plnej hviezd, ktorú pretína mliečna dráha.
Matej Kováč zachytil magickú náladu zimného lesa a spoza stromov presvitajúceho zahmleného nízkeho slnka. Tajomný a zároveň optimistický záber, kombinácia teplej oranžovej a chladnej modrej dotvára atmosféru okamihu.
Zahmlené fotografie majú úspech, s ich plánovaní je to náročné. Potrebujete veľa trpezlivosti, alebo naopak, kopec šťastia. Údolím sa plaziace ťažké oblaky, z ktorých vytŕčajú iba vrcholce korún stromov a kostolná veža nasvietená nízkym slnkom zachytil Tomáš Oros.
Hmla ozvláštňuje aj ďalšiu krajinársku fotografiu Adriana Mišiaka z banskoštiavnickej kalvárie. Kontrast chladného svetla po západe slnka a teplého umelého osvetlenia upriamujúceho pozornosť na kostolík a zastavenia kalvárie.
Adrian Mišiak je autorom aj ďalšej krajinárskej náladovky. Tentokrát ale z pobrežia mora. Maják s veterným mlynom, chodníček vedúci k hlavnému objektu. Čistá fotografia bez veľkých kontrastov pôsobí veľmi pokojne.
Na tretej Adrianovej fotografie je dlhým časom expozície rozmazaná voda aj obloha do hladkej masy plnej poltónov, obmývajúcej kus uzlovitého dreva. Ten je vlastne jediným (až rezavo) ostrým objektom na fotografii. Vznikol tak veľmi sugestívny obraz.
Ďalšou vašou veľkou témou boli zvieratká. Fotíte ich radi doma aj v prírode. Andrej Milovský odfotil detail ňufáka psa. Jeho štruktúra krásne vystúpila pod bočným svetlom. Fotka pôsobí ako čiernobiela, jediný farebný detail je oko v zaujímavej kompozícii.
Pekný detailný záber mačky vyfotografoval Matúš Dobrík. Uprený pohľad a pravdepodobne z okna dopadajúce svetlo nádherne vykresľuje jej dúhovky. Sú obrovské, pokrývajú celé oko a majú neuveriteľnú štruktúru. Zrenica je zúžená na úplne tenký pásik. Aj pri tejto fotke sa ma zmocňuje údiv nad stavbou tela živého organizmu a jeho dokonalých orgánov.
Jozefovi Antolovi sa podarilo vyfotiť dvoch “pózujúcich“ včelárikov zlatých. Sú to krásne tvory v skvelej kompozícii a nápaditom momente. Akoby na nich fotograf zakričal: „Pozor, vyletí vtáčik!“ Skvelá práca.
Ranná lovkyňa od TarraWillow Drietomskej je ďalší krásny záber zo živej prírody. Sústredenosť líšky na utekajúcu myš. Vyzerá to akoby tento lov bol pre ňu hrou. Sfarbenie do jednej oranžovo-hnedej tóniny pekne zapadá do témy. Fotka je krásna, čistá, cítiť z nej napätie a dej. Aj toto bol jeden z kandidátov na výhru.
Vybral som aj dve makro fotografie z prírody od Jána Lacha. Ide o šidielko z dvoch netradičných pohľadov. Fotografie sú krásne symetrické, vidno na nich ako sa živočích pohybuje po steble. Dokonale vidno detaily očí, nožičiek, chĺpkov, pazúrikov a štetiniek, aby sa dokázal uchyť a pohybovať aj po hladkom povrchu. Obidve fotografie sa dopĺňajú.
Z architektúry ma zaujala fotka Márie Letvayovej. Zasnená až rozprávková fotografia, skvele zarámovaný hlavný objekt – zámku. Kompozične veľmi dobre zvládnutá minimalistická fotografia.
Ázijská uhladenosť na fotkách Aleša Tvrdého ma vždy prekvapí. Symetria a usporiadané línie sú až neuveriteľné. Páči sa mi fotografia z knižnice, chcel by som tam aspoň na chvíľu byť, zažiť tú atmosféru a počuť k obrazu aj zvuk. Predpokladám, že tam maximálne šuštia stránky kníh pri pretáčaní. Už len pocit z toho, koľko informácií a ľudskej múdrosti je v takejto budove uloženej… Krásny obraz!
Dokonca aj industriálna fotografia od Aleša zo skladu uhlia pôsobí uhladene. Robustné zariadenie, nad ním obrovská kopula, krásne svetlo… Aj na takomto mieste, na ktoré sa len málokto z nás dostane, môžu vzniknúť jedinečné fotografie.
Športovú fotografiu zastúpi fotografia Ladislava Lukáča. Túto sme už vo výbere raz mali, keď jej len o vlások uniklo víťazstvo v tohtoročnom 10. kole. Je to krásna fotografia s nádhernými líniami, dynamikou, farebne a kompozične dotiahnutá do detailov. Dokonca aj jej názov „Vôľa všetko zdolá” sa mi veľmi páči.
Ďalej budem pokračovať portrétom od Lucky Blaškovej. Fotografia ma zaujala inštaláciou. Jemný akt v zelenej prírode, zaujímavo zakomponované zrkadlá. Na prvý pohľad môžu pôsobiť ako mláky medzi kameňmi. Kombinácia jemného portrétu, snivej prírody s jemným oparom a do toho chladné lesklé zrkadlá. Lucka vytvorila zaujímavú kombináciu.
A teraz už nastal čas predstaviť vám víťaza. Finálovú dvanástku uzatvára Martina Mlčúchová. Do decembrového kola pridala 5 fotografií, ktoré spolu vytvárajú veľmi silnú sériu, z ktorej nemá zmysel vyberať iba jednu, preto víťazstvo získava za sériu. Tí, ktorí našu súťaž sledujete, možno vám budú fotografie povedomé. Niektoré z nich totiž v aprílovej téme „séria“ už o prvenstvo bojovali. V tom kole síce napokon vyhrala Janka Sedláková so sériou Tato, ale tentokrát už Martine víťazstvo neuniklo. Začiatkom mája som o Martininých fotografiách napísal:
„Fotky, ktoré veľavravne odkazujú na veľkú stigmu našej spoločnosti. Príbeh, ktorý toho veľa zmenil. Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice je obrovská a bolestivá téma, ktorú už spracovali viacerí skvelí fotografi. Tento Martinin príbeh je na prvý pohľad iný, ale mne od prvej sekundy bolo jasné, o čo ide. Som presvedčený, že vám ho vysvetľovať nemusím. Nevšedné pohľady, siluety, nápadité kompozície. Každá fotka tu má svoje miesto a opodstatnenie a žiadnu navyše netreba.“
Ak lovíte v pamäti a neviete, ide o fotografie z nahrávania piesne Predstavujem si krajinu. Výborná práca!
Na záver by som vám všetkým, ktorí ste sa aspoň raz uplynulý rok zúčastnili v našej súťaži poďakoval, že ste spestrili našu galériu a želám vám, aby sa vám vo fotke aj naďalej darilo. Už čoskoro nás čaká vyhlásenie celkového víťaza spomedzi dvanástich finalistov. Ak ste zvedaví sledujete nás aj v najbližších dňoch. Ale nielen na meno víťaza sa môžete tešiť, už čoskoro vám predstavíme aj pokračovanie súťaže v roku 2020.
2 komentáre
dakujem!
tazke vyberat to „naj“…
Ďakujem veľmi pekne za to, že sa moja fotka hendikepovaného športovca z MMM dostala do záverečného výberu. Som poctený a zároveň milo prekvapený.