Uznávam, marcovou témou Fotky mesiaca Nikonblogu sme vám vašu cestu k celoročnej výhre neuľahčili. Vidím, že pochopiť, čo presne abstrakcia znamená a spracovať túto tému tak, aby jej definíciu aj spĺňala, nebolo pre vás jednoduché. Viaceré zo súťažných fotiek sú typické produktové fotky, fotky detailu, makra, zátišia či štruktúr. Objekty a predmety ste na abstrakt zachytili príliš verne a neponechali dostatočný priestor pre predstavivosť či alternovanie významu. Rovnako aj krajinárske zábery rozostrené niektorou z techník, boli stále jednoducho indentifikovateľné na to, aby mohli byť abstraktnou fotografiou. Tým nechcem naznačiť, že v abstraktnej fotografii nemôže byť konkrétny objekt, ALE… Objekt na fotografii musí byť interpretovateľný alternatívnym spôsobom. To jednoducho znamená, že obraz môžete „čítať“ viacerými spôsobmi. Reálny predmet, alebo objekt by teda nemal byť zasadený do reálneho prostredia, alebo byť reálne vyfotený tak, že už nenecháva priestor neurčitosti a fantázii. Napriek tomu, že sa viacero fotografií nepodarilo dostať do témy, nájde sa medzi súťažnými fotkami aj dosť abstraktných diel alebo aspoň takých, ktoré sa k abstrakcii približujú.
Tiborovi Moskovi sa podarilo počítačovou manipuláciou dosiahnuť pozmenenú realitu v jeho fotke “ostrov stromov”. Zasadenie odrazu stromov na vodnej hladine do hrdzavej štruktúry a alternovanie farieb je dobrým príkladom abstrakcie. O tomto obraze sa dá naozaj veľa premýšľať.
Aj ďalšia Tiborova fotka (asi oceľového sitka) je tiež z tohto pohľadu vydarená. Len s dávkou fantázie môžete tipovať, čo vlastne bolo objektom pri snímaní. Neznáme štruktúry podsúvajú rôzne pocity a interpretácie predmetu.
Bláznivé počítačové obmeny obrazu pripravil Peter Jarkuliš. Rozvlnil les. Takmer monochromatickému obrazu farbu dodáva iba lístie popadané na zemi. Mne stromy pripomínajú zvlnené husté vlasy. Cítim sa ako keby som sa zmenil na malú voš a sledoval cestičku vo hustej štici. 🙂 Technicky by realizácia mohla byť dotiahnutá ešte detailnejšie, ale výsledný výraz splnil výzvu.
Tibor Cibira je nám už dobre známy autor súťažných fotiek. Z mojich hodnotení je vám určite jasné, že obdivujem jeho rozmazané “streetky”. Hoci sú na jeho fotke zachytené reálne osoby, pohybom fotoaparátu a dlhšou expozíciou je obraz rozmazaný natoľko, že sa dá fotografia nazvať abstraktnou – nerozoznáme na nej konkrétnych jedincov a tak situáciu môžeme zovšeobecniť, abstrahovať. Páči sa mi naliehavá aktuálnosť, zobrazenie doby v akej momentálne žijeme. Osoby majú tváre prekryté rúškami. Vidno náznaky rúk, dokonca sa mi zdá, ako keby žena držala na rukách bábätko, ale môže to byť aj úplne inak. Vyvoláva veľa otázok, na ktoré nedokážeme s istotou odpovedať. Navyše vznikla bez počítačových úprav (teda s výnimkou prevodu do čiernobielej) ako abstrakcia vytvorená samotným fotoaparátom a jeho možnosťami. Jedna z mojich favoritiek, skvelá práca Tibor!
Na “jamajských” štruktúrach a farbách od Janky Sedlákovej sa mi páči chaos, neusporiadanosť, farebnosť, živosť, nespútanosť a emotívnosť. Táto abstrakcia je pre mňa plná pozitívnej energie.
Ďalšia Jankina fotka je ozvláštnená multiexpozíciou, na ktorej sa prekrýva bytový dom, stromy, noviny, náznaky postavy, rúk. Všetko je to spútané a pre mňa to naznačuje dnešné vzťahy poznačené izoláciou.
Spomeniem aj fotku Juraja Georg Ševčík bratislavského mostu SNP. Nie je to síce čisto abstraktná fotografia, pretože objekt je veľmi jednoducho identifikovateľný. Povedal by som, že je tak na pol ceste k abstraktu. Napriek tomu chcem na fotografiu poukázať, lebo má potenciál. A chcem upriamiť pozornosť na spodnú časť fotografie s loďou, ktorá je naozaj krásne a abstraktne zachytená. Určite by som sa tam na Jurajovom mieste vrátil a skúsil scénu nafotiť ešte raz, možno iba hladinu s loďami a pontónmi bez mostu. Most so svojim charakteristickým UFO tanierom to priveľmi konkretizuje.
Úžasná, aj keď tiež nie úplne abstraktná, je fotka plávajúcich a zároveň krídlami pohybujúcich labutí od Blanky Minárikovej. Krídlami vytvorili úžasné tvary a keby hlavy boli menej určité, fotka by mala viac abstraktný charakter. Vyzdvihujem ju ako nie úplne abstraktnú ale nápadito vyfotenú snímku.
Takmer abstraktná je aj fotka soľnej lampy, pripomínajúca sopku, ktorá chrlí do vzduchu lávu a ohnivé kamene. Autorom je Dominik Gotthard. Aj tu by som sa nebál odporúčať pre viac abstraktný výsledok smelší zásah, napríklad rozmazaním obrazu alebo aspoň „letiacich balvanov“. Ale napriek tomu je určite zaujímavá a umožňuje zapojiť fantáziu pri jej interpretácii.
A na záver dostane priestor víťaz. Som veľmi rád, že tentokrát vyhlásim za víťaza fotografa, ktorého meno tu ešte nepoznáme. Marcovým víťazom sa stal Peter Pochylý. Svoju abstraktnú fotku vytvoril preexponovaním a predĺžením času závierky. Pohyb je vďaka dlhšiemu času závierky rozmazaný, preexponovanie malo za následok „vygumovanie“ konkrétnych tvárí osôb a zastal len pocit a emócia. V prvom momente možno ani nezistíte, o čo ide. Na druhý pohľad je to jasné. Energia ľudového tanca. Skupina tancujúcich dievčat v nádherne farebných šatách, náznak čižiem a v rohu stojí, vyčkáva muž. Z fotografie sála pestrosť, radosť. Akoby tancovali duchovia nášho folklóru svoj obľúbený tanec možno v nebi, na inom svete. Čím dlhšie sa na fotografiu, tým viac asociácií sa v mojej hlave rodí a tak to má byť. O tom má byť abstraktná fotografia. Toľko emócií, priam hudby a bez jedinej konkrétnej tváre! Gratulujem víťazovi!
Som veľmi rád, že vás téma abstraktnej fotografie neodradila, pretože popravde je veľmi špecifická, keďže fotografia má zobrazovať skutočnosť a abstrakt skutočnosť mení. Ale vy ste výzvu prijali a popasovali sa s ňou. A verím, že aj tá štvrtá tohtoročná je pre vás zaujímavá. Tentokrát je vašou úlohou vyrozprávať sériou 3 až 5 fotografií príbeh, ktorý nepotrebuje ďalšie slová. Viac o novej téme sa dočítate tu.
