Komfort a lenivosť sú najväčší nepriatelia cestovateľských fotografií. Thorge Berger

V marci toho roku som vám písal o skvelom fotografovi a cestovateľovi Thorge Berger a jeho skúsenosti s fotografovaním cestovateľských fotografií s 35mm svetelným objektívom. S Thorgom sme sa dohodli aj na rozhovore, aby som vám mohol ukázať viac z jeho skúseností a pekných cestovateľských fotografií.

Milý Thorge, ako si objavil, že fotografia je tvojou láskou, životom? Ako si sa dostal k fotografovaniu?

Keď som mal 16 rokov, otec mi daroval svoj starý Nikon. On sám bol nadšeným cestovateľom a fotografom. Takže som toto nadšenie zdedil. Okamžite som si zamiloval čiernobielu klasickú fotografiu. Vyvolávali sme filmy i fotografie v mládežníckom centre, kde bola kompletne vybavená tmavá komora. Ale potom som objavil aj svoju vášeň pre hudbu a chcel som sa stať rockovou hviezdou. Nahrali sme so skupinou dva albumy, ale neboli nijako zvlášť úspešné. Aspoň že som pri tom všetkom neprestal fotografovať počas našich turné po kluboch. 🙂

V roku 2005 som kúpil svoju prvú digitálnu zrkadlovku. S Nikonom D70 a batohom na pleciach som cestoval po Thajsku a Kambodži. Bol to pre mňa úžasný objav. Digitálna zrkadlovka mi dávala instantnú spätnú väzbu a možnosť zopakovať záber, keď som s ním nebol z rôznych dôvodov spokojný. Väčšinou šlo o technický omyly či vylepšenie kompozície. Digitálny fotoaparát mi pomohol pochopiť zákonitosti a dal veľa motivácie a entuziazmu.

Je fotografovanie jediná činnosť, ktorá ťa živí?

Nie, iba čiastočne. Zároveň pracujem ako tréner a kouč na poli osobného zdokonaľovania a budovania spoločnosti. Kým však voľakedy bolo mojim živobytím iba koučovanie, teraz sa to postupne vyrovnáva. 🙂

Koľko krajín si už navštívil?

Dodnes som prešiel viac ako 50 krajín na 5 kontinentoch. Niektoré som navštívil viackrát, ale podľa jednej mojej aplikácie (Been) som videl len 22% našej zeme, takže stále mám dlhý zoznam prianí a túžob.

Ako sa vyvíja pokušenie cestovať iba s jedným pevným objektívom, teda s jedným ohniskom?

Je to relatívne nová myšlienka pre mňa. A úprimne povedané, stále neviem, či by som dokázal nechať všetky moje objektívy doma až na jeden. 🙂 Odkedy som písal spomínaný článok pre nikonrumors.com a PetaPixel.com, cestoval som do Iránu a tam sa najpoužívanejším objektívom stal Nikkor 16-35mm f/4. Mám taký pocit, že skôr môže existovať niečo ako „pravý objektív pre jednu cestu“.

Ako komunikuješ v krajinách, kde sa nedá dohovoriť nemecky alebo anglicky? Prenajímaš si miestneho sprievodcu?

Áno, často cestujem so sprievodcom, dokonca často okrem praktického sprievodcu aj so špecializovaným fotosprievodcom. Je to veľmi efektívne a prakticky mi to pomáha, aby som nafotografoval zábery, aké si predstavujem. To ale neznamená, že sa nesnažím zakaždým naučiť niekoľko fráz v jazyku krajiny, do ktorej sa chystám. Je to dôležité, aby som vedel nadviazať aspoň minimálny osobný kontakt s tými, ktorých stretnem. A veľmi často moju snahu ocenia. Niekoľko slušných a milých viet v rodnom jazyku im ulahodí.

Vedieš fotoworkshopy a expedície. Ako to funguje v tvojej krajine? Veľa ľudí sa zaujíma o cestovanie a fotografovanie takýmto spôsobom?

Je to prepojenie mojich dvoch svetov a vášní. Fotografia a vzdelávanie či pomáhanie druhým napredovať a rozvíjať sa. A na to sú takéto dlhšie expedície či výlety veľmi vhodné. Participanti sú celý čas v atraktívnom a inšpiratívnom prostredí, pracujú a na konci tripu môžu sami vidieť a zhodnotiť svoj progres. Navyše si prinesú množstvo krásnych, často exotických fotografií.

Momentálne plánujem dve výpravy. V januári 2018 to bude 10 dní v Kérale (južná India). Tento výlet je zvlášť zaujímavý festivalom „Theyyam“, ktorý je možné zažiť iba v tomto období.Druhá cesta smeruje do Myanmaru a okrem štandardných „treba vidieť“ miest navštívime aj etnikum, kde si tradične ženy tetujú celú tvár. Túto cestu absolvujeme s jedným fantastickým domácim fotografom.

Ty sám si sa zúčastnil podobných workshopov, dokonca aj so svetoznámym fotografom Steve McCurrym. Čo to pre teba znamená? Zmenilo to nejako tvoj prístup? Čo bolo najväčším benefitom z takej expedície a čo vravíš na posledné problémy tohto veľkého autora týkajúcich sa silných retuší jeho dokumentárnych či cestovateľských fotografií?

Napriek všetkým súčasným rečiam okolo Steve McCurryho, je to pre mňa stále génius. Workshop s ním bol míľnikom v mojej tvorbe. Najviac som sa naučil iba pozorovaním ho pri práci. Absolvoval som s ním aj portfólio review, z ktorého som bol na začiatku sklamaný, no neskôr niekoľko vecí, ktoré mi radil, naozaj zafungovalo.

Máš stále nejaké vzory alebo fotografov, ktorých práca sa ti páči, prípadne ťa inšpiruje?

Ó áno, okrem McCurryho obdivujem tvorbu mnohých fotografov. V prvom rade je to Sebastiao Salgado, Art Wolfe alebo Timothy Allen, ale aj mnohí ďalší.

Čo pre teba znamená cestovateľská fotografia?

Keď vyrazím na cesty s fotoaparátom, cítim, že naozaj žijem. Som vo vytržení, šťastný. Je to veľké privilégium môcť nasledovať svoju vášeň. Keď som na cestách, cítim obrovskú energiu. Napriek mnoho dňovému cestovaniu a foteniu, čo môže byť veľmi vysiľujúce, som stále vďačný a rád, že to môžem robiť.

Myslel si niekedy aj na iné fotografické žánre, ktoré by si chcel skúsiť, povedzme módnu fotografiu alebo akt?

Čo milujem na cestovateľskej fotografii je pestrosť, ktorá nás na cestách stretne. Fotografujem wildlife, reportáž, dokument, ale aj portrét či street. Možnosti sú takmer neobmedzené. Mám ale rád aj žánre, ktoré spomínaš. Rád sa pozriem na kvalitnú tvorbu dobrých autorov, ale osobne ostávam pri cestovateľskej fotke. Myslím, že je dobré na niečo sa sústrediť a zlepšovať sa v tom, ako sa stratiť v príliš mnohých žánroch a štýloch.

Prečo cestuješ s Nikonom? Čo ti vyhovuje na tomto systéme? Čo by si rád videl od značky pre cestovateľských fotografov?

Ako som spomínal, môj prvý Nikon mi daroval otec. Nikdy som nepochyboval, že kvalita týchto fotoaparátov a optiky bola top. Čo sa mi ale na Nikone osobne páči je robustnosť a odolnosť. Na cestách sa niekedy vyskytnú nie príliš priaznivé podmienky či už poveternostné, alebo keď sa z rôznych príčin nemôžete náležite postarať a techniku, alebo s ňou jemne zaobchádzať. Nikon ma v tomto nikdy nesklamal. Jediné, čo si myslím, že chýba v portfóliu značky, je menší, ale kvalitný Full Frame alebo aspoň APS-C cestovateľský fotoaparát, ktorý by bol ľahší a menej nápadný ako zrkadlovka.

Aký je tvoj typický „set up“? Čo zvyčajne nosíš vo svojej brašni?

Často cestujem s dvoma telami Nikon D4s a Nikn D500. Typickým objektívom na D4s bude 24-70mm a 70-200mm na D500-ke. No ako som spomínal, čoraz častejšie beriem so sebou pevné svetelné objektívy a tiež Nikon 16-35mm, hlavne keď čakám, že budem fotografovať veľa architektúry.

Čo by si na záver poradil tým, ktorí by chceli vyrážať do ďalekých i menej ďalekých krajín za krásnymi fotografiami?

Na túto tému by sa dala napísať kniha (práve teraz na nej Thorge pracuje a mala by vyjsť v budúcom roku), ale keď by som mal vypichnúť len tri veci, tak to budú asi tieto praktické rady

plánujte vopred, ale buďte flexibilní, keď ste na mieste

vstávajte ráno aby ste fotili v najlepšom svetle a choďte von opäť poobede a ostaňte až do „modrej hodinky“

ostaňte hladní – neostaňte zmierliví (komfort a lenivosť sú najväčší nepriatelia cestovateľských fotografií)

Thorge na cestách

Ďakujem ti za tvoj čas a ochotu sa podeliť so svojimi skúsenosťami a fotografiami. Prajem ti za seba i za čitateľov Nikonblog.sk všetko dobré na tvojich blížiacich sa výpravách a samozrejme dobré svetlo!

S potešením. Aj ja ďakujem za príležitosť podeliť sa.

Stránky fotografa: www.reisefotografie.de