Existuje niekoľko teórií o schválnom obmedzení sa pri fotografovaní konkrétnej témy. Jednou z nich je, že používanie jedného objektívu s pevným ohniskom môže mať kladný vplyv na vaše fotografie. Odôvodňuje sa tým, že fotograf je nútený urobiť viac, ako len namieriť a „nazoomovať“ objektív. Musí sa viac pohybovať a vymyslieť na scéne kreatívnejšiu kompozíciu. Nie som si istý, či je to tak, verím, že v niektorých prípadoch áno, no v iných to môže mať aj taký vplyv, že fotky budú veľmi vzdialené alebo inak nedotiahnuté. Jeden dôvod ale pre pevné ohnisko bez zoomu je zrejmý – jednotný charakter všetkých fotografií zo série. Jedno ohnisko nám pomôže dosiahnuť formálne jednotný charakter fotografií. Nehovoriac o tom, že pevné ohnisko je aj niekoľko násobne svetelnejšie ako zoom a je teda vhodnejšie v prostredí, kde je naozaj málo svetla.
K týmto záverom dospel aj náš dnešný hlavný aktér Thorge Berger (reisefotografie.de), ale jeho cesta za týmto poznaním bola dlhšia a zaujímavejšia. Thorge cestuje a fotografuje už 30 rokov a na cestách ho najprv sprevádzali málo svetelné ultrazoomy typu 28-200mm či 18-200mm s jedným fotoaparátom. Po čase však chcel viac fotografovať v slabšom svetle a pracovať s malou hĺbkou ostrosti. Preto ultrazoom vymenil za dva profesionálne svetelné zoomy Nikon 24-70mm f/2,8 a 70-200mm f/2,8. S nimi v priebehu niekoľkých rokov precestoval 50 krajín. Zásobovanie technikou ale neskončilo. V obave, že by mohol o nejaký okamih prísť, Thorge si zadovážil ešte jeden fotoaparát a na každom mal jeden svetelný zoom. S dvoma fotoaparátmi a profesionálnymi svetelnými zoom objektívmi. Čas od času k nim prihodil ešte ultraširokáč či pevné ohnisko na portréty, no jeho najpoužívanejšou a najistejšou voľbou boli stále dva profi zoomy.
Zlom nastal na jednom fotovýlete do Butánu, ktorý Thorge viedol v roku 2012. Jednému z účastníkov foto výletu hneď na začiatku spadol obľúbený profesionálny zoom 24-70mm a rozbil sa. Všetci zúčastnení s ním súcitili. Nevedeli si predstaviť, ako tento výlet prežije bez najdôležitejšieho objektívu, ktorý sa mu rozbil predtým, ako ním stihol čokoľvek vyfotiť. Našťastie dotyčný mal so sebou ešte jeden objektív – svetelnú 35-ku, s ktorou potom nafotografoval celý trip.
Na počudovanie si túto skúsenosť s odstupom času chválil. Jedno ohnisko ho primelo viac rozmýšľať, chodiť a hľadať si nové kompozície prístup k téme. Keď Thorge uvidel výsledné fotografie kolegu, ostal užasnutý a odvtedy ho táto myšlienka prenasledovala.
Nakoniec si ale k svojmu portrétnemu pevnému ohnisku zadovážil aj svetelnú 35-ku, no zoomy nikdy nenechával doma. Obával sa, že by mu v nejakej situácii chýbali. V januári toho roku, na výlete do Kerala v južnej Indii, však získal k 35mm svetelnému objektívu viac dôvery. Na začiatku výpravy začal používať zoom objektívy, ako väčšinou, no keď sa dostal do svetelne delikátnych záležitostí, dal šancu aj novej svetelnej 35-ke. Zistil, že v určitých situáciách by fotografiu s objektívom so svetelnosťou f/2,8 nevyfotil. Kombinácia clony F1,4 a citlivosti ISO 6400 by sa pri profi zoom objektíve zmenila na F2,8 a ISO 25 600. A to je rozdiel!
Čo mňa na týchto dokumentárnych fotografiách zaujalo, nebola ani tak citlivosť ISO, ale zvláštne 3D podanie reality. Priznať okolie fotografovaných a zároveň ho mať jemne rozostrené je čarovné. Práve toto sú ideálne dokumentárne portréty, ktoré dopĺňajú informáciu o prostredí osôb, súvislostiach. Potvrdzujú to Thorgeove fotografie z rybieho trhu, práčovňe i zo základnej školy v Kerala. Osobitnú atmosféru majú aj ďalšie fotografie z tréningu bojových umení či festivalu Theyyam, pri ktorom protagonisti tancujú s ohňom či kráčajú po ohni bez zranenia či iných problémov.
Thorge ešte nemá odvahu, aby nechal zoom objektívy doma a do brašne si vložil iba pevné sklo, ale ako vraví, ktovie, možno raz bude statočný natoľko, že tak urobí. Zdá sa mu totiž, že jeho najlepšie fotografie boli vyfotené práve 35mm svetelným objektívom.
A čo vy? Máte radšej zoom objektívy alebo pevné ohniská?
Všetky fotografie: Thorge Berger s Nikkor 35mm f/1,4 G
Zdroj: nikonrumors.com a reisefotografie.de
4 komentáre
Ked svetelne kombo (2 tela), tak MF35/2.0Ais a MF85/2.0Ais, moje wedding setup favorit. 🙂 Kedze na nie zoom skle odpada nutkanie 🙂 zoomovat, tak rucne zaostrovanie moze byt dalsie potesenie a level fotografovania. MF skla maju vyborne „zprevodovane“ ostrenie s poctivo vyladenim odporom ostriaceho prstenca. Predpoklad je ze ma autor-fotograf dobry zrak. Mam znamych co su v tomto smere ciastocne hendikepovani a su nuteni spoliehat na AF, aj keby chceli MF. 🙁
Takýchto teórií existuje viacero, len nie každá funguje pre každého. Fotograf si musí svoju cestu hľadať sám, na niektoré veci treba dozrieť či proste dospieť časom, tak ako na to prišiel aj Herr Berger. A to je dobre 🙂 Ja osobne s touto teóriou súhlasím, na svojom filmovom Nikone mám prakticky na 95% založený pevný NIKON 35/2,0 D. Tak nejak sa aj lepšie komponuje, postupne som si zvykol na ten zorný uhol a nájdem si pozíciu na fotenie aj bez stáleho pozerania do hľadáčika, viem si už obraz predstaviť.
A ručné ostrenie – fotografovať reportáž či svadbu bez autofokusu, neviem si predstaviť dôvod, prečo to robiť. Matnice moderných digitálnych zrkadloviek ani nie sú veľmi spôsobilé na ručné ostrenie, nižšie modely majú malé a tmavé hľadáčiky… Zato zaostrovať ručne na jasnej veľkej matnici stredoformátu už má svoje čaro, o veľkom formáte ani nehovorím 🙂
Presne niečím podobným som si prešiel, mal som Nikon 24-70 f2,8 ako hlavný objektív, no v niektorých situáciách som potreboval ešte lepšiu svetelnosť, takže svetelná 35-ka poslúžila a asi po dvoch rokoch som 24-70 predal a fotím už len pevnými sklami. Je to náročnejšie na pripravenosť, ale oveľa lepšie čo sa týka výsledku…
Vsetko zle je na nieco dobre, aj rozbity zoom objektiv 🙂
Ja mam od roku 2013 uz len pevne skla, vsetky zoomy som predal. Pri foteni svadby je to obcas trochu loteria, ci nasadim spravny objektiv, ale vacsinou to vyjde a vysledok je fajn 🙂