Lívia Belková sa je celkovou víťazkou Fotky Nikonblogu 2023 a tak, ako býva zvykom, sme ju pri odovzdávaní ceny rovno aj vyspovedali. Na rozhovor s Líviou som sa veľmi tešil, lebo jej portfólio je podľa môjho gusta. 🙂
Dokument a street fotka sú moje najobľúbenejšie žánre a tak som si rannú kávu s Líviou užil.
Lívia, prezraďte nám, ako to bolo vo vašich začiatkoch? Kedy ste sa dostali k fotografii a bolo to od začiatku zapálenie pre street alebo ste si vyskúšali aj iné fotografické žánre?
Bolo to v roku 2016. Veľa som v tom čase cestovala, keďže som spolupracovala s jednou cestovnou kanceláriou. A bolo to v meste, ktoré mi veľmi prirástlo k srdcu – v Instanbule. Je to nádherné mesto plné života, mnohých kultúr, vynikajúceho jedla a zaujímavých tvárí. Istanbul som navštívila mnohokrát, len štyrikrát som tu randila s priateľom, ktorý mimochodom tiež fotografuje pouličnú fotografiu. Streetka ma fascinovala od začiatku a nikdy som nemala tendencie zmeniť žáner.
Keď fotografujete v uliciach , aký je váš prístup? Pýtate sa predtým ako začnete fotiť alebo najprv fotografujete a potom sa opýtate?
Snažím sa zachytiť čo najprirodzenejšie situácie a preto sa vopred nikdy nepýtam. A priznám sa, že sa mi minimálne stáva, že by som musela niečo vysvetľovať.
Nestalo sa vám, že by vás odmietli alebo boli vyslovene nepríjemní? Myslíte, že vy ženy to máte o trochu jednoduchšie na ulici ako muži?
Nestáva sa mi často, že by ma odmietli, a len raz to bolo trochu nepríjemné, keď sme fotili na trhu a miestni umelci sa obávali, aby sa nekopírovali ich diela a neboli zneužité ich autorské práva.
Čo sa týka prijatia mužov či žien, závisí to od krajiny. V niektorých východných krajinách sú muži fotografi akceptovaní určite viac ako ženy fotografky. Na západe môžu mať jemnú výhodu ženy, zvlášť keď fotia deti. To je dnes sama o sebe chúlostivá téma.
Poznám jednu austrálsku street fotografku, Juliu Coddington, ktorá často fotografuje deti a veľmi zblízka. To by si chlap asi nemohol dovoliť.
Máte pripravené nejaké právne minimum k tejto téme fotografovania na verejnosti?
Asi by som sa v teréne nejakými zákonmi neoháňala, skôr normálne ľudsky vysvetlila čo robím a prečo . Samozrejme pred cestou do cudzej krajiny sa snažím zistiť, čo si pri fotení môžem dovoliť a čo nie.
Čo bolo pre vás doteraz najmenej komfortné?
Veľmi si na také situácie nespomínam, ale pamätám si jednu v Turecku, keď sme tam boli počas mítingov pred voľbami. Bola tam búrlivá atmosféra, kopec policajtov a tajných . Bolo nám povedané, že sa do toho nemáme púšťať. Takéto politické zhromaždenia sme teda radšej oželeli.
Aký typ streetky máte rada? Minimalistickú, s akou ste vyhrali, alebo skôr viacvrstvovú s niekoľkými dejmi? Čiernobielu alebo farebnú?
Keď som začínala, bola to čiernobiela, no čím viac fotím, tým viac sa prikláňam k farebnej . Mám rada minimalistickú aj komplexnejšiu fotografiu. Mám pocit ale, že na sociálnych sieťach skôr majú úspech tie jednoduchšie. Asi to bude kvôli menšiemu formátu, v ktorom je jednoduchšia fotka ľahšie čitateľná.
Tak sme sa dostali aj k tomu . 🙂 Čo vy a sociálne siete? Využívate ich a dostávate na nich napríklad relevantný feedback?
Na Facebooku nepublikujem skoro vôbec. Na Instagrame áno. Aj keď sa algoritmus Instagramu v poslednom čase dosť zmenil a ani tí, ktorí vás sledujú, sa k vašim fotkám nedostanú, myslím si, že na networking je stále dobrý. Môžeme byť cez neho v kontakte s ostatnými street fotografmi. Mnohí z tých známejších majú na IG aj rôzne malé súťaže. Cez Instagram som sa dostala aj k porotcovaniu v súťaži Instanbul Street Photography Contest.
Na IG viem zistiť, či nejakí fotografi práve nie sú v Instanbule v tom čase ako my, následne sa s nimi stretnúť, dať si kávu a spolu si zafotiť.
No a ja nemôžem nadávať na Instagram, veď tu som sa zoznámila so svojim priateľom. 😅
Z toho čo hovoríte vyzerá, že ten Instanbul vás naozaj dostal. Je to pre nás dostupnejšia destinácia ako News York, ktorý je často považovaný za mekku street fotografie?
Určite je dostupnejší časovo a samozrejme aj cenou a nielen cenou letenky. Aj ubytovanie a strava sú lacnejšie. Myslím si, že Istanbul je dokonca ešte pestrejší, kultúrnejší a chutnejší ako New York.
Aké sú vaše najbližšie cestovateľské plány?
Najbližšie sa chystám do Ameriky, ale už nastálo. Dostala som snúbenecké víza, svadba už bude tam. 🙂 A svadba bude práve v New Yorku, kde sa zdržíme asi týždeň. Bude malá a fotiť nás bude kamarát street fotograf. Takže to bude presne v našom duchu. 🙂
Akú zostavu fotoaparátu a objektívu používate na street?
Mirroless fotoaparát a objektív 35 mm. Používam objektív s manuálnym zaostrovaním, je to pre mňa rýchlejšie predostriť, pricloniť a potom už iba stlačiť spúšť.
Ako ste sa dozvedeli o našom blogu a súťaži ? Zapojíte sa aj toho roku?
Nejaké fotky určite nahrám, lebo je super, že sa tvoria takéto foto komunity. No budem rada, keď zas vyhrá niekto, koho výhra poteší tak ako mňa. Súťaž sledujem a veľmi ma zaujala posledná minuloročná téma Maľovanie pohybom. Mojim favoritom bola fotka od Michala Svítka.
Čo by ste chceli povedať ešte našim čitateľom?
Aby si vychutnávali fotografovanie ale aj budovanie komunity a priateľstiev. To mi trochu na Slovensku chýba. Zdá sa mi, že v susedných Čechách sú street fotografi viac viditeľní a aktívni . Prajem všetkým dobré svetlo a iba príjemné zážitky v uliciach .
Lívia a ja vám ďakujem za rozhovor, za zapojenie sa do súťaže a prajem veľa zdaru a dobré svetlo v Amerike.
