Honorár pod 500 eur neveští nič dobré

Spoločnosť Nikon sa kontinuálne venuje atraktívnej, dôležitej a vychytenej téme svadobnej fotografie – tentoraz na lokálnej báze, nie nadnárodnej. Prečítajte si zasvätené názory viacerých slovenských svadobných fotografov a prezrite si ich snímky, ktoré vznikali s použitím techniky Nikon.

V druhej časti nášho rozsiahleho prierezového textu vám prinášame aj rady od odborníka priamo z Nikonu a akýmsi bonusom je prezentácia u nás zatiaľ prakticky neznámej kategórie snímok zo žiadostí o ruku. Český Nikon ambasádor George Karbus si privyrába naozaj originálnym spôsobom.

10 otázok, ktoré sme sa spýtali za vás

1. Je podľa vás dôležité stretnúť sa osobne s danou dvojicou už pred svadobným dňom a porozprávať sa podrobne o vzájomných predstavách?

Vencúrik: „Pre mňa veľmi. Každý fotograf má určitý spôsob práce, nikomu sa nesnažím vnucovať ten môj. Určite je však vždy dôležité poznať to, do čoho ideme. Obojstranne.“

Pospíchal: „Je to dôležité, hoci svet na tom nestojí a nepadá. Klienti sú veľmi individuálni. Ak majú svoju predstavu, tak je určite fajn sa stretnúť, aby potom nenastali nedorozumenia. Ja sa snažím dať si kávu s každým, pokiaľ je to možné. Aj keby sme si len nezáväzne pokecali. Prípadný bodový scenár svadby je nápomocný. Ja som štruktúrovaný človek a foťák mám nalepený na ruke 16 hodín v kuse. Keď viem, že o tri minúty na parkete poletí kytica, tak pri tom ľahšie môžem byť včas.“

Kmeť: „Rozhodne áno. Spolupráca tým nadobudne osobnejší rozmer. Ľudia sú pri fotení uvoľnenejší, keď už aspoň trochu poznajú svojho fotografa, a ten zároveň môže k práci pristupovať individuálnejšie a viac pochopiť povahy, záľuby, rodiny svojich klientov. Navyše, v prípade, že sympatie nefungujú a vzájomné predstavy sa líšia, stále je možné zo spolupráce odstúpiť, ak sa takéto stretnutie udeje ešte pred záväzným potvrdením – predíde sa zbytočným nepríjemnostiam či nedorozumeniam. Jednoznačne odporúčam aspoň skype/facetime hovor.“

Peťko: „Podľa mňa je veľmi dôležité stretnúť sa s dvojicou pred svadbou, vzájomne sa spoznať a porozprávať o ich svadobnom dni, predstavách a organizácii. Zvyčajne sa snažím s každým párom sa stretnúť aspoň 6 mesiacov pred svadbou, pokiaľ je to možné.“

2. Koľko trvá vaše nasadenie na svadbe, ako dlho ste v pohotovosti?

Vencúrik: „Na ostatnej svadbe som bol od 7.30 h do 1.00 h nasledujúceho dňa, čiže zhruba 17 hodín na nohách, v pohotovosti, väčšinu času aj aktívne fotím. Obyčajne sa však začína o čosi neskôr – okolo desiatej. Nikdy neodchádzam skôr ako o 1.00 h.“

Pospíchal: „Som v pohotovosti od ranného líčenia až do takej druhej v noci. Rád fotím tancovačku a keď mám pocit, že už nič lepšie nevznikne, balím. Zväčša je to okolo tej druhej hodiny nadránom.“

Kmeť: „Keďže sa snažím o zaznamenanie svadby ako uceleného príbehu, väčšinou som v pohotovosti 12-14 hodín.“

Peťko: „Je to maximálne 16 hodín: od deviatej ráno do jednej po polnoci. Niekedy začínam neskôr, ale končím vždy najneskôr o tej jednej. Vtedy si môžem povedať, že padla.“

Lucia a Juraj, foto: Matúš Vencúrik

3. Ktorá časť celej svadby býva pre fotografa najzložitejšia, najzaťažujúcejšia, najháklivejšia?

Vencúrik: „Samotný obrad či požehnanie od rodičov. Jednoducho okamihy, ktoré sa nedajú zopakovať. Mám pred tým veľký rešpekt a cítim zodpovednosť.“

Pospíchal: „U mňa aranžované fotenie.“

Kmeť: „Technicky náročné bývajú najmä veľmi rýchle civilné obrady, keď fotograf musí stihnúť veľa neopakovateľných vecí a zároveň byť nenápadný a neprekážať si s kameramanmi či oddávajúcimi.“

Peťko: „Pre mňa je to stále foto-ssesion s dvojicou – teda svadobné portréty. Pri nich sa najviac zapotím, pretože chcem, aby pôsobili uvoľnene, nestrojene a bez gýčových póz. Ďalšou náročnou časťou svadby je obrad, pri ktorom môže vzniknúť množstvo neovplyvniteľných a zároveň neopakovateľných situácií. Napríklad prvý novomanželský bozk, pri ktorom mi do objektívu strčí hlavu odchádzajúci poslanec či farár.“

Martina a Martin, foto: Tomáš Pospíchal

4. Máte vnútorný problém s „povinnými cvakmi“, trebárs spoločnou fotkou všetkých svadobčanov, respektíve s požiadavkou, aby každý bol aspoň na jednej fotke, alebo je to nevyhnutná súčasť práce tohto typu a tak to vnímate?

Vencúrik: „Ak niečo také klient požaduje, vždy mu vysvetlím, že to nemusí dopadnúť dobre. Na spoločnej fotke so 130 svadobčanmi asi nebude úplne všetkých dobre vidieť alebo pri 100 hosťoch nedokážem zaručiť, že každý z nich bude na nejakom zábere. Zatiaľ to každý pochopil. Svadobnú fotografiu však celkovo vnímam tak, že musíte s klientom komunikovať a splniť jeho priania. Výsledok predsa tvoríme spolu.“

Pospíchal: „Patrí to k tomu a sú to podľa mňa úplne prirodzené požiadavky. Chápem, že pre fotografa, ktorý zaznamenáva 20. svadbu v krátkom slede po sebe, je to možno už otrava. Bez ohľadu na to, čo si kto myslí, však ´job has to be done´.“

Kmeť: „Skupinové fotografie beriem ako ´povinnú jazdu´, no zároveň si uvedomujem ich dôležitosť najmä pre rodiny mladomanželov a hostí. Pokiaľ to ide, snažím sa ich fotiť kreatívne a v uvoľnenom duchu, často aj v pohybe. Keď si dám na skupinových fotografiách záležať a viem, že každý z hostí na nejakej bude, o to väčšiu voľnosť si môžem po zvyšok dňa dovoliť a až do konca pokračovať nerušenou reportážou. Viem sa vcítiť aj do potrieb a predstáv širšej rodiny a považujem skupinové fotografovanie za samozrejmosť popri kreatívnej časti.“

Peťko: „Je to nevyhnutná súčasť mojej práce a vždy sa snažím ustrážiť si, aby novomanželia mali jednu spoločnú fotografiu so všetkými hosťami a najbližšou rodinou. A potom … kto chce snímku s novomanželmi, ten sa príde odfotiť.“

5. Aký máte názor na svadobné video? Dokáže ho podľa vás robiť jeden človek, zároveň fotograf, popri statických obrázkoch?

Vencúrik: „Nájdu sa dvojice, ktoré sa na takýto štýl práce pýtajú. Každému vysvetlím, že ak chce, aby aj video aj fotky aspoň za niečo stáli, nemôže to robiť jeden človek.“

Pospíchal: „Nie som veľký fanúšik videí: nedajú sa vytlačiť a zavesiť na stenu. Kým ten človek nie je ´Clark Kent´ so štyrmi rukami, nikdy sa nevyrovná profíkovi, ktorý sa naplno venuje iba jednej veci. Samozrejme, moje nároky na kvalitu môžu byť nastavené úplne inde ako u svadobčanov. Pokojne sa teda môže stať, že hybrid ´all-in-one´ uspokojí klientov, ale ja veru nie som kamarát takéhoto prístupu.“

Kmeť: „Keď sa svadobné video robí kvalitne a s citom, dokáže byť výsledok veľmi emotívny a silný. Odporúčam pozrieť si napríklad kacofilms.com, happyweddingfilms.com alebo monikafrias.com.

Peťko: „Nemyslím si, že sa dajú robiť 100-percentne a s plným nasadením dve odlišné činnosti. Je to na úkor kvality dodaných služieb a neuznávam to. A môj názor na svadobné video? Prečo nie, pokiaľ je spravené kvalitne a s nápadom a nie príliš dlhé. Určite je to taká krásna spomienka na svadobný deň, akou sú fotografie.“

6. Koľko fotografií by mala obsahovať finálna odovzdaná kolekcia?

Vencúrik: „Ťažko to stanoviť: boli svadby, z ktorých som odovzdal sotva 200 fotiek, a našli sa aj také, kde ich bolo vyše 1000.“

Pospíchal: „Ja sa neviem zmestiť pod 800 finálnych fotiek.“

Kmeť: „Záleží na štýle. Myslím si však, že 350-550 výsledných fotografií by malo klientom stačiť. Zároveň zastávam názor, že priveľké množstvo degraduje výsledok: dobré a zaujímavé zábery sa stratia medzi priemernými. Odovzdaný materiál by mal byť kvalitatívne aj farebne konzistentný.“

Peťko: „Priemerne odovzdávam 600-700 fotografií. Ak je to väčšia svadba a hostí viac, tak aj finálnych fotografií môže byť viac.“

7. Aký čas si zväčša vyžaduje postprodukcia – ako rýchlo od svadby ste schopný dodať výsledok?

Vencúrik: „Keďže fotenie svadieb robím popri inej práci, trvá to asi dlhšie ako u kolegov: sú to zhruba dva mesiace.“

Pospíchal: „Mám fulltime job, tak som postprodukciu riešil po víkendoch a večeroch a zvykol som dodávať kompletný ´balík´ do troch týždňov. Teraz už si na to zoberiem deň voľna, za ktorý stihnem tak 70% roboty, a tých 800-1000 upravených fotiek dodávam do týždňa.“

Kmeť: „Postprodukcia jednej svadby (triedenie, úprava farieb a retuš) mi zaberie približne 4-6 pracovných dní. V rozmedzí 5-10 pracovných dní odo mňa klienti dostanú výber 50 upravených záberov vystihujúcich to najdôležitejšie zo svadobného dňa. Zvyšok odovzdávam v rozpätí 6-8 týždňov od svadby.“

Peťko: „Hotové fotografie sa snažím dodať do jedného mesiaca od nafotenia svadby a zvyčajne mi to zaberie okolo šesť večerov pri počítači.“

Stanka a Tomáš, foto: Matej Kmeť

8. Zostali ste po nafotenej svadbe v kontakte s niekým, koho ste predtým vôbec nepoznali?

Vencúrik: „S množstvom párov. Niektoré dvojice sa stali našimi rodinnými priateľmi, aj deti sa poznajú, hrajú sa spolu. Niekedy si píšeme na výročie tej svadby, spoločne si povzdychneme, ako to letí. Nechcem sa chváliť, alebo vlastne áno, chcem: často sa stáva, že príde spätná väzba aj po rokoch. Najkrajší feedback je, keď sa vám niekto ozve, že Matúš, videla som Jankine fotky a kedy máš na budúci rok voľný termín, lebo vtedy sa budem vydávať.“

Pospíchal: „Áno. Na druhej strane boli aj takí, s ktorými sme si nemali čo povedať, ale to vôbec neprekáža. Som na svadbe na to, aby som fotil. Čím menej ľudí tam poznám, tým lepšie sa dokážem koncentrovať na prácu.“

Kmeť: „Na svadbách spoznávam mnoho veľmi inšpiratívnych a rôznorodých ľudí, s ktorými aj následne zostávam v kontakte. Často to prerastie do kamarátstva, za čo som veľmi vďačný a je to jedno z veľkých pozitív mojej práce.“

Peťko: „Áno, s mnohými dvojicami som v kontakte, aspoň facebookovo. Niektorí sa ku mne vracajú s prosbou o rodinné fotenia alebo sa stretávame na svadbách ich rodinných príslušníkov či kamarátov, ktorým ma odporučili.“

9. Dá sa fotenie svadieb dlhodobo praktikovať tempom raz za týždeň, alebo je to také vypätie, že si to sotva viete predstaviť?

Vencúrik: „Dá, robím to už veľa rokov. Zároveň však potrebujem po sezóne oddych. Žiadne stužkové, takmer nijaké iné fotenia. Od novembra do apríla som len otec a manžel. Mám skvelú, obetavú a tolerantnú manželku. Bez nej a jej prístupu k rodine a mojej práci by som to nemohol zvládať.“

Pospíchal: „Áno, ale určite nie dlhodobo a určite nie v mojom prípade.“

Kmeť: „Podľa mňa takéto tempo nie je dlhodobo udržateľné. Obzvlášť, ak sa bavíme o fotení na top úrovni. Hrozí, že fotograf rýchlo skĺzne k stereotypu a klišé a jeho práca stratí iskru a prestane sa vyvíjať. Fotenie svadieb by malo človeka baviť. Keď niekto vykonáva prácu iba pre peniaze, je to vždy vidieť.“

Peťko: „Keby len raz za týždeň… V dnešnej dobe už nie sú výnimkou ani svadby počas týždňa, najčastejšie v piatok. Ja som takýto maratón zatiaľ nepodstúpil a ani sa na to nechystám. Jedna svadba do týždňa stačí.“

Lenka a Tomáš, foto: František Peťko

10. Aká je podľa vás finančná dolná hranica, pod ktorou už by ste na základe vlastných skúseností poňali podozrenie, že fotograf nemusí odviesť práve profesionálnu prácu a dodať uspokojivé výsledky?

Vencúrik: „Videl som skvelú prácu od mladých a menej skúsených fotografov, zrejme aj slabšie finančne ohodnotenú. Videl som však aj nie príliš vábne výsledky od dlhoročných profíkov. Toto nemusí byť len o cene.“

Pospíchal: „Keď je fotograf skúsený a jeho cena sa pohybuje pod 500 eur, neveští to nič dobré. Ja som začínal na 250 eurách a keď som bol spokojný s fotkami, postupne som to zdvíhal až na moju terajšiu sumu.“

Kmeť: „Keď ľudia vkladajú veľké úsilie do plánovania, netreba šetriť na kvalitnom fotografovi. Pri výbere je vhodné vidieť, ako vyzerá celý súbor fotiek z jednej svadby. Pri množstve záberov sa totiž na každej svadbe podarí urobiť pár kvalitných fotiek, nie každý však dokáže zachytiť dobré a konzistentné snímky za každých okolností a vyťažiť maximum z celého svadobného dňa. Treba si uvedomiť, že fotky a video budú v konečnom dôsledku tá jediná pamiatka, ktorá po svadbe mladomanželom zostane.“

Peťko: „Myslím si, že 500 eur za fotenie celého svadobného dňa je tá hranica, pod ktorou začínam pochybovať o kvalitách fotografa.“

KLASICKÝ HLUČNÝ BUDÍK

Matej Kmeť: „Mal som v Prahe prewedding fotenie s párom, ktorý z tohto dôvodu pricestoval z Austrálie. Boli sme dohodnutí na sunrise-session, čo je jediná možnosť, ako sa vyhnúť mase turistov. Budík som mal nastavený už na 4.30 h a pred spaním som ho ešte asi trikrát kontroloval. Keď som sa však prebral, vonku už bolo svetlo! Budík som musel v polospánku podvedome zrušiť… Bol to obrovský šok a práve podľa svetla som si pomyslel, že naplánované fotenie som už dávno prepásol. Mal som však obrovské šťastie a zaspal som len o hodinu a štvrť. Nasledoval rekordný beh, infarktový stav a napokon som na dohodnuté fotenie meškal iba niečo vyše 20 minút. Klienti boli veľmi pohodoví ľudia a session dopadla nad očakávania. Hneď po fotení som si cez internet objednal klasický hlučný analógový budík.“

Striktný názor odborníka: snímky = fotograf, video = kameraman

Michael Jurák z Nikonu sám fotí svadby už dvadsať rokov a má ich za sebou viac ako 250. Má rád dedinské svadby na svojej milovanej južnej Morave – kostoly, kroje… Zdôrazňuje, že pozorne sleduje slovenskú scénu v tomto segmente. A takéto sú jeho postrehy a odporúčania pre svadobných fotografov:

  • Pocit zodpovednosti a určitého napätia tam musí vždy byť, prospieva to veci
  • Snažte sa byť nestresujúcim účastníkom a reportérom, nie režisérom tejto pozitívnej udalosti
  • Osobné stretnutie so snúbencami pred akciou je úplne nevyhnutné
  • Vopred sa choďte pozrieť na nové miesta na samostatnú foto-session, aby ste vedeli, čo vás čaká
  • Na portrétové fotenie mladomanželov by som sám rád vždy mal dve hodiny času, ale to sa väčšinou nepodarí
  • Finálna kolekcia postačuje aj v počte približne 150 fotografií
  • Najťažšou časťou práce je obrad, lebo pri ňom nie je fotograf pánom situácie a pritom niektoré zábery jednoducho musí mať
  • Snímky = fotograf. Video = kameraman. Sú to dvaja ľudia…

Súradnice a kytička na zemi

Ambasádor Nikonu George Karbus patrí k najoceňovanejším svetovým fotografom divokej prírody. Na výpravy do drsnej Arktídy či odľahlého južného Pacifiku a milované plávanie s delfínmi a veľrybami si privyrába veľmi bizarne.

„Žijem v Írsku pri nádherných Moherských útesoch, kde muži – najmä Američania – často žiadajú svoje partnerky o ruku. A ja to fotím,“ prezrádza karlovarský rodák Jiří alias George Karbus.

Foto: George Karbus

Pri takýchto objednávkach síce pracuje v utajení, ale len dočasnom: „Pošlem klientovi GPS súradnice a ešte aj označím to miesto kytičkou, že presne tam treba stáť. Spočiatku som asi desať metrov od dvojice a hrám sa na turistu. Keď si muž kľakne pred partnerku, zaznamenám ten moment. Potom ma on predstaví svojej snúbenici a ďalej už fotíme oficiálne.“

Karbus aj s rodinou tu žije už 15 rokov, spočíva v tom jeho výhoda voči prípadným napodobňovateľom: „Tým, že dokonale poznám všetky útesy, a viem, ako sa správa svetlo, nik mi tam nemôže konkurovať.“ Nevyhýba sa síce ani svadbám, ale berie ich maximálne päť za rok: „Za jednu si účtujem 1 500 eur. To mi lepí trhlinu v príjmoch z predaja fotografií prírody.“

Zdieľaj

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *