Je dôležité byť sústredený a reagovať
Už približne desať generácií sú svadobné fotografie jednou z najvzácnejších súčastí symbolického dedičstva a bohatstva každej rodiny. Moderná doba možno zmenila podobu, nie však hodnotu tohto artefaktu. Sotva sa nájde dvojica, ktorá by netúžila mať zvečnené svoje jedinečné chvíle. Kolekcie svadobných snímok sú svedectvami o okamihoch naplnených dojatím, pátosom a vzájomnosťou: rekonštruujú príbeh od výmeny prstienkov cez odčepčovanie až po prvé novomanželské svitanie.
Nielen prominenti, ktorí to robia aj pre komerčnú exkluzivitu a ochranu súkromia, čoraz častejšie dbajú počas svojho veľkého dňa na to, aby ich životné áno po pár sekundách nevysielali do sveta svadobní hostia, akokoľvek vzácni. Stále viac bežných párov žiada pozvaných, aby počas obradu aj hostiny ponechali mobily vo vreckách či kabelkách, nech amatérska snaživosť napriek dobrým úmyslom neznižuje vyznenie slávnostných chvíľ.
Nechajte pracovať profesionálov, vy si užívajte
V dobe, keď sú sociálne médiá sotva odmysliteľnou súčasťou nášho fungovania, v podstate logicky rastie dopyt po profesionálnych svadobných fotografiách, ktoré na zodpovedajúcej úrovni zachytávajú nekaždodenné okamihy a emócie, zatiaľ čo hostia sa plne sústredia na samotný obrad.
„Svadba je udalosť, ktorá sa plánuje vo veľkom predstihu a ľudia očakávajú úplnú dokonalosť. Stres a organizovanie je namieste týždne a mesiace vopred, keď však už nastane ´deň D´, je najdôležitejšie, svadbu si čo najviac užiť. Ideálne s vypnutým telefónom. Netreba sa zaťažovať drobnosťami, počasím a okolnosťami, ktoré sa nedajú zmeniť. Je to v konečnom dôsledku vždy hlavne o ľuďoch a emóciách,“ pripomína slovenský svadobný fotograf Matej Kmeť.
Lenka a Marcel, foto: Matej Kmeť
Dávnejšie na to upozornilo aj Európske svadobné združenie, ktoré združuje špičkových profesionálnych fotografov z celého starého kontinentu. Prostredníctvom lookbooku plného odporúčaní a ukážok pomohlo snúbencom zorientovať sa v dobových, súčasných aj nastupujúcich trendoch a prinieslo aj praktické tipy na kreatívne zachytenie týchto neopakovateľných chvíľ.
Nielen sobáše – aj žiadosti o ruku!
Na Slovensku majú profesionáli z tohto špecifického segmentu fotografie svoju asociáciu, ktorá zvyšuje povedomie verejnosti, stará sa o záujmy a reputáciu členov s príslušným oficiálnym predmetom podnikania a takisto prináša odporúčania a inšpirácie.
Atraktívnej, dôležitej a vychytenej téme sa nepretržite venuje aj spoločnosť Nikon – tentoraz na lokálnej báze, nie nadnárodnej. Prečítajte si zasvätené názory viacerých slovenských svadobných fotografov a prezrite si ich snímky, ktoré vznikali s použitím techniky od spomenutej značky.
Predznamenáme, že v druhej časti tohto rozsiahleho textu vám prinesieme aj rady od odborníka priamo z Nikonu a akýmsi bonusom bude prezentácia u nás zatiaľ prakticky neznámej kategórie snímok zo žiadostí o ruku. Český ambasádor Nikonu George Karbus si privyrába naozaj originálnym spôsobom.
Matúš Vencúrik
Kulturák v Choňkovciach
Obľúbencom Prešovčana Matúša Vencúrika je Cliff Mautner, inak Nikon Ambassador: „Pred rokmi som potajomky plakal do vankúša, že v akých priestoroch fotí… A ja? V kaderníckom salóne 3×3 metre na prízemí bytovky. Potom som si to však v hlave otočil: asi nenafotím nič také ako Cliff, ale zase Cliff sa zrejme nikdy nedostane do ´kulturáku´ v Choňkovciach a nezažije toľko zábavy ako ja na pravom ´vychodňarskom vešeľu´.“
Števka a Matúš, foto: Matúš Vencúrik
Vencúrika najviac baví fotiť, keď je pred objektívom človek plný emócií, sotva sa teda mohol nájsť v inom odvetví: „Na začiatku to bolo o riadnych nervoch. Bol som však na takýto pocit zodpovednosti pripravený z práce v rádiu. Všetko, čo tam bolo ´live´, jednoducho muselo klapnúť. Buď to vo vysielaní bolo okej, alebo nastal problém. To vás veľa naučí. Samozrejme, pri fotografovaní sa vďaka rastúcim skúsenostiam dajú niektoré veci postupne zautomatizovať. Po rokoch už viete, kam sa máte postaviť, na čo si dať pozor, kedy nie je príliš vhodný okamih na výmenu filmu, karty alebo bateriek.“
Fotograf východu, ako sám seba nazýva, zaznamenáva svadby už 10 rokov: „Harmonogram celej udalosti nie je na škodu, ale často sa ten scenár rozpadne už o desiatej ráno, keď kamarát mešká pol hodiny s kyticou a kaderníčka to natiahne o ďalších 30 minút. Z dôkladne načasovaného scenára sa takto vypúšťa jedna vec za druhou a nastáva samospád. Je dôležité byť sústredený a reagovať.“
Najdrahšie ponožky v živote
K najzásadnejším častiam a špecifikám patrí portrétová foto-session. „Mal som mladomanželov, pri ktorých trvala len nejakých 7 minút, ale aj dvojicu, s ktorou sme počas svadobného dňa fotili viac ako 4 hodiny v 5 rôznych lokalitách. A oba páry boli maximálne spokojné. Niekedy som veľmi milo prekvapený, na aké čarovné miesta ma vezmú. Vždy to však vopred prekonzultujeme. Cez rôzne weby a aplikácie sledujem napríklad počasie, svetelné podmienky v danej lokalite v naplánovanom čase, smer slnka, dobu jeho zapadania, členitosť okolitého terénu… Zlatá hodinka je pochopiteľne skvelá, ale u nás na východe sa počas nej vždy koná svadobná hostina. Vtedy je nemožné ísť na 2-3 hodiny niekam fotiť. Aj preto sa s obľubou chodí fotiť v iný deň,“ prezrádza Matúš Vencúrik.
V závislosti od lokality portrétového fotenia, ale aj podľa ročného obdobia sa podmienky zvyknú značne rôzniť: „Pred pár rokmi som zažil akúsi sezónu búrok. Fotil som aj v 35-stupňovej horúčave a nevesta mala pokožku svetlú ako mlieko, takže po nejakej polhodine veru začala meniť farbu výrazne do červena. Na Štrbskom Plese som sa pri -17 stupňoch Celzia preboril jednou nohou cez ľad do vody a vtedy som si kúpil v športovom obchode moje najdrahšie ponožky v živote. Už som – s foťákmi na krku, ruksakom na chrbte a statívmi a svetlami v rukách – utekal po lúke pred stádom koní. Z jedného súkromného pozemku nás prišla “vypoklonkovať” polícia…“
Bea a Peter, foto: Matúš Vencúrik
Nepereživaj: prirodzenosť nadovšetko
Matúš už čelil viacerým krízovým situáciám, zlyhaniu techniky ešte nie: „Klop, klop… Raz si snúbenci zabudli doma obrúčky a zistili to až v kostole, keď ich kňaz išiel požehnať. Inokedy to bol kolaps nevesty, záchranka, infúzie. Ale aj roztrhnutie zipsu pozdĺž celých šiat krátko pred sobášom, moje pokazené auto v deň svadby…“
Vencúrikovo krédo je jasné: „Aj keď fotografa ´predávajú´ najmä tie pekné portrétne snímky, mám veľmi rád reportáž z celého svadobného dňa. Ani v portrétnych ani v reportážnych svadobných fotkách sa nesnažím o dokonalosť, ale skôr o prirodzenosť. Aby aj po rokoch mali mladomanželia na čo spomínať, aby fotky hovorili o tom, čo v ten deň prežívali.“
A základné odporúčania? „Čo sa týka fotenia, podľa mňa je kľúčom dostatok času na všetko a na nič sa nehrať, byť čo najprirodzenejší. Ukrajinci na to majú jedno veľmi vhodné slovo, ani prekladať ho netreba: ´nepereživaj´.“
Svadobná výbava Matúša Vencúrika: „Môj hlavný batoh má približne 13 kg: nosím v ňom dve telá (D750, D810) a šesť objektívov, občas aj Nikon F5 na klasický 35mm film, systémové blesky, batérie. K tomu ďalšie batohy s externými bleskami, LED-svetlo, statívy, skladacie softboxy, odpaľovače bleskov.“
Tomáš Pospíchal
Chill, dobre bude
„Pospo“ Tomáš Pospíchal veľmi uznáva Two Mann Studios a pre prístup k práci Jerryho Ghionisa, ktorý je vraj fantastickým lektorom. Vystresovaným dvojiciam odkazuje či priamo hovorí: „Chill, dobre bude.“ Sám sebe to opakoval, keď zistil, že zobrať D800 na fotenie druhý deň po kúpe nebol najlepší nápad: „Bol to boj s nastavovaním a nikomu to neprajem.“
Iveta a Miloš, foto: Tomáš Pospíchal
Podobným extrémom, hoci iného typu, vraj bolo fotografovanie na paddleboarde, pri ktorom nevesta spadla do 4-stupňovej vody. „Trochu vymrzla, ale vytiahla z kufra náhradné svadobné šaty a fičali sme ďalej. Iný bizár bol, keď som sa pred svadbou dozvedel, že tam bude ešte ďalší fotograf, ktorého objednala svokra nevesty. Vôbec netuším, aký materiál im týpek odovzdal,“ konštatuje Pospo, ktorý je v svadobnom obehu od roku 2012.
„Môj štýl by som označil za reportážny. Nuž a k reportáži patrí príbeh. Po vlastnej svadbe som si uvedomil, ktoré fotky majú pre svadobčanov skutočnú hodnotu. Snažím sa, aby sa vo výsledku každý našiel a mal spomienku. Keďže nemám talent, musím si to odmakať,“ s úsmevom dodáva Pospíchal, ktorého ľudia oslovujú na základe jeho predchádzajúcej práce. Nemusí teda robiť limitujúce kompromisy. V zásade však vôbec nemá problém prispôsobiť sa: „Veď ja som tam pre nich, nie naopak.“
Vykročenie z komfortnej zóny
Ak má Tomáš čas, obzrie si vybranú lokalitu na portrétovú foto-session, ale podotýka: „Snažím sa nefixovať sa na zvolené miesta a najmä svetlo. Stačí, že na druhý deň sa zamračí alebo sa nebude stíhať a už sa koncept rozpadá. Túto zložku svadobného fotenia mám rád a v mojom prípade tvorí najatraktívnejšiu časť portfólia, ale zároveň je najnáročnejšia, lebo plne pod mojou taktovkou. Preto oceňujem, ak je na to aspoň hodinka. Mladomanželom hovorím, že každá minúta navyše je šancou na ďalšiu peknú fotku. Experimentujem so svetlami, manuálnymi objektívmi a podobne, čo je však časovo náročnejšie. Okrem toho treba trochu času aj na rozbeh, vzájomné oťukávanie. Neočakávam od mladomanželov, že skočia na pľac a budú dávať pózy ako z Hollywoodu.“
Mery a Denis, foto: Tomáš Pospíchal
Každá svadba je krokom z komfortnej zóny, platí to aj pre ostrieľaného fotografa. „Stres je tam zakaždým, vyplýva z veľkej zodpovednosti. Skúsenosti ho síce čiastočne eliminujú, ale v zdravej miere je podľa mňa prítomný vždy a tak to aj má byť. Na mnoho situácií totiž mám jediný pokus, nedajú sa oklamať.“
Svadobná výbava Tomáša Pospíchala: „Mám dve telá D750, osem objektívov, tri blesky plus príslušenstvo – odrazky, statívy, odpaľovače, batérie a podobne. Koľko to celé váži, to netuším. Pamätám si však časy D700-ky s gripom + SB900 + 80-200 a toto vážilo 3,8 kg.“
Matej Kmeť
Realita nad ego
Keď sa svadobný fotograf zameriava na tzv. destination weddings, sotva môže reálne stihnúť viac ako dvadsať takýchto udalostí za rok. Konkrétne u Bratislavčana Mateja Kmeťa je to 15-18, a to prevažne na juhu Európy. V rámci spätnej väzby ho vždy poctí a poteší, keď sa od neviest dozvie, že sa pri prezeraní fotiek rozplakali od dojatia.
„Patrím medzi tzv. ´storytelling´ fotografov. Svadby fotografujem dokumentárnym spôsobom, pričom je pre mňa dôležité, aby výsledok rozprával ucelený príbeh, no zároveň si zachoval špecifický štýl a mal aj určité výtvarné kvality. Pri fotení sa snažím čo najmenej zasahovať do deja a je pre mňa dôležité, aby snímky odrazili realitu, nie ego a nápady fotografa,“ hovorí Matej a dodáva, že nevyznáva veľkolepé sobáše: „Jednoznačne lepšie sa mi pracuje na tých komornejších, kde sa človek môže viac sústrediť na dokumentovanie detailov a lepšie sa vcítiť do vzťahov medzi zúčastnenými.“
Alexandra a Michal, foto: Matej Kmeť
Cez špecializované agentúry to býva neosobnejšie
Kmeť sa pravidelne zúčastňuje na medzinárodných stavovských konferenciách a prednáškach, veľa svojich vzorov a kolegov stretol osobne: „Medzi mojich obľúbených svadobných fotografov patria napríklad Marko Marinkovic, Dan O´Day, Fer Juaristi, Terralogical alebo Petar Jurica.“
Nebráni sa ani zákazkám cez špecializované svadobné agentúry, ale vníma v nich určité „ale“: „Ľudia, ktorí ponechajú výber fotografa na agentúru, často očakávajú určitý štandard a štýl fotiek, zväčša však nebývajú extrémne nároční a nemajú príliš konkrétnu predstavu. V takom prípade by si totiž zvolili fotografa, ktorého by si sami našli. Organizačne je takáto práca jednoduchšia, nevýhodou však často býva absencia nejakého osobnejšieho spojenia.“
Ostré slnko a tmavé interiéry v Libanone
Inšpiratívnym zážitkom i veľkou skúsenosťou pre Mateja Kmeťa boli viaceré svadby v exotickom Libanone: „Fotenie je tam extrémne náročné: fotograf sa musí vyrovnať s extrémne ostrým slnkom a zároveň s veľmi tmavými a tienistými interiérmi. Navyše, časový plán býva zväčša šialený a fotí sa nekonečné množstvo skupinových záberov, popri ktorých je zložité zachytávať aj kreatívnu časť. Energia na takýchto svadbách a najmä na hostinách je však obrovská a často mám pri fotení až zimomriavky.“
Svetobežník dáva prednosť rýchlym portrétovým seansám: „Klienti pri nich zostávajú uvoľnení a snímky sú silnejšie. Mladomanželov zväčša fotím vo dvoch približne 10-20 minút trvajúcich blokoch – po gratuláciách a večer pred západom slnka. Dlhým foteniam a foteniam pred svadobným obradom sa snažím vyhnúť. Je pre mňa dôležité, aby sa svadobný deň netočil okolo fotenia, ale aby si ho ľudia čo najlepšie užili s rodinou a priateľmi. V takom prípade je nafotený materiál oveľa autentickejší. Veľká časť mojich často najlepších klientov dokonca vôbec nemá záujem o svadobné portréty. Sú to osobnosti, ktoré si dokážu vychutnávať život a vedia, čo je pre ne prioritné: čas strávený s blízkymi. Samostatná foto-session podľa mňa určite nie je nevyhnutnosťou, práve naopak.“
Zuzana a Rastislav, foto: Matej Kmeť
Svadobná výbava Mateja Kmeťa: „Používam dve full-frame telá Nikon D750 spolu s pevnými objektívmi ohniskových vzdialeností od 20 do 85 mm. Ako záložné telo mám jeden aparát D750, ktorý zostáva väčšinu času v brašne, keby niečo. Keďže fotím dvoma fotoaparátmi súčasne (na jednom mám širšie ohnisko a na jednom dlhšie), je pre mňa dôležité fotiť jedným systémom, aby som nemusel rozmýšľať nad ergonómiou a nad tým, ktoré telo práve držím v ruke. Celá moja výbava váži okolo 10 kg. Aj preto pri pevných objektívoch uprednostňujem hmotnosť pred najdokonalejšou kresbou a svetelnosťou – z tohto dôvodu veľkú časť mojej výbavy tvoria pevné objektívy so svetelnosťou 1.8 (20, 28, 85), ktoré pri nízkej hmotnosti a rozmeroch majú skvelé vlastnosti.“
František Peťko
Zlatá hodinka skôr výnimkou
Prístup Františka Peťka z Dubnice nad Váhom sa postupne vyvíjal a bol i je ovplyvnený jeho obľúbenými fotografmi, ktorých prácu sleduje. „Je to štýl ´true story´, ktorým sa snažím čo najvernejšie zachytiť atmosféru a emócie. Na štylizovaných fotografiách si príliš nezakladám.“
Svoju prvú svadbu odfotil v roku 2007, odvtedy sa ich nazbieralo vyše 150. Keď fotí v blízkom okolí svojho bydliska, dokáže odporučiť zaujímavé lokality na foto-session: „Približne za polovicou svadieb cestujem 70, 100 aj viac kilometrov, vtedy ponechávam výber na dvojicu. Vždy odporúčam vyhradiť si na portrétové fotenie aspoň hodinu. Toho času však nesmie byť prehnane veľa: vtedy to pre mladomanželov začne byť únavné a nezáživné. Som najradšej, keď má celé fotenie portrétov dynamiku, veľa pohybu a uvoľnenú atmosféru, ktorá je taká dôležitá na zachytenie autentických emócií. Keď sa podarí odfotiť portréty vo svadobný deň, má to svoju nezameniteľnú atmosféru, ktorá sa už nezopakuje. Má to však aj svoje nevýhody, pretože fotenie počas zlatej hodinky je skôr výnimkou.“
Barbora a Juraj, foto: František Peťko
Jedlo bez príborov, tanier na rukáve
Peťko označil za „svoju“ najoriginálnejšiu svadbu tú na zámku v Smoleniciach, kde bol dresscode stredoveký kostým, do tanca hrala hudba z onej dávnej epochy a jedlo sa podávalo na drevených doskách a bez príborov.
Nad praktickou stránkou svadobného fotografovania si odľahčene povzdychne: „Niekedy by som chcel mať na rukách primontované spätné zrkadlá… Už sa mi stalo, že som v luxusnom hoteli pri cúvaní a súbežnom fotení narazil do čašníka, ktorý práve niesol polievky na stôl. Jeden z tanierov skončil na rukáve hosťa.“
Martina a Juraj, foto: František Peťko
Ak by mal snúbencom dať jednu radu, bola by takáto: „Úplný základ je, aby dvojica zverila čo najviac organizačných úloh na zodpovedných členov rodiny či priateľov. Nech samotnému páru čo najmenej vyzváňa telefón.“
Svadobná výbava Františka Peťka: „Fotím súčasne dvoma identickými telami Nikon D750 a 4 pevnými sklami v ohniskách 20, 35, 58 a 85 mm so svetelnosťou F1.8 a F1.4. Pre istotu nosím aj jeden malý blesk SB-700, ktorý však vyberám až na hostine. Výbavu som dlho optimalizoval, vystriedal som mnoho objektívov od veľkých a ťažkých zoomov až po menšie a ľahšie pevné sklá. Práve som si bol odvážiť moju fototašku s technikou a má presne 7 kíl.“
