Možno bola téma Genius Loci pre vás ťažšia, alebo ste viac dovolenkovali ako fotili, či prechádzali archív, ale do súťaže ste prihlásili menší počet fotografií ako býva zvykom. Nič to, verím, že si počas leta oddýchnete a naberiete sily a aspoň v jeseni a na záver roka to roztočíte. 🙂
Keď má miesto určitého ducha, má ho stále. Má ho v poludňajšom slnku alebo za súmraku, pri západe či východe slnka. A preto, hoci boli viaceré vaše zábery vydarené, do výberu som neposunul typické krajinárske zábery, nálady a scenérie so zapadajúcim slnkom či plné sezónnych farieb.
Keď som prešiel prihlásené fotografie, hneď po prvom kole som vedel, kto vyhrá 7. kolo našej súťaže. Krásny priestor opustenej povaly, pootvorený príklop dole, stará posteľ, stolička, rebrík, drevená truhla, na šnúrach prevesené paplóny. Všetko z dreva, nahrubo ohobľovaných trámov a dosák pomedzi ktoré vniká svetlo dovnútra. Nie veľmi, len tak trochu, tajomne. Protisvetlo necháva vyniknúť štruktúram trámov, dosák a šindľov, z ktorých je strecha robená. Je tento priestor opustený alebo nie? Chodieva si niekto ešte sadnúť na posteľ alebo stoličku? Spáva niekto dole pod povalou? Ako prežili a prežívajú ľudia v dome svoje životy? Aký čas trávili na povale? Túto fotku môžete opakovane pozorovať a nanovo čítať, stále objavíte niečo nové. A keď si ju zväčšíte na veľkej obrazovke, jej duch na vás priam dýchne.
Gratulujem Zdenovi Černému k víťazstvu v júlovom kole našej súťaže, posielame mu symbolickú mesačnú výhru a samozrejme jeho fotka sa vo finále stretne v súboji o hlavnú výhru, fototechniku Nikon v hodnote 1111€.
A aby sme dali zadosť aj ďalším podareným fotografiám, spomeniem aj zvláštnu fotku Zoltána Fussyho. Je to chaos, spleť stromov, kríkov, konárov, suchej trávy, v ktorých sa ukrýva hrdzavejúca preliezka a hojdačky. Teda už len konštrukcia na uchytenie hojdačiek. Opustené miesto, zabudnutý pokus o urbanizáciu, po ktorom si príroda berie svoje miesto späť. Fotka v zimnom období bez zelenej vegetácie pocity ešte umocňuje.
Foto: Zoltán Fussy
Fotka Tomáša Macharu má svoje čaro. Samotný mohutný vodopád má určite svojho ducha. Priznám sa, že postava vo fotografii ma trochu ruší, chcel by som vnímať len ten hukot vody, cítiť triešť kvapiek a čerstvý chladný vzduch, vibrácie v chodidlách od padajúcich prúdov vody. Postava v obraze mi tak trochu uberá z pocitov a priveľmi konkretizuje. Dokonca si myslím, že rozoznávam logo známej značky fototašiek. 🙂 Stále však ide o vydarenú fotografiu, ktorú chcem vo výbere spomenúť.
Podobným prípadom je aj pekný krajinársky záber Štefana Condíka, víťaza májového kola našej súťaže. Obidve fotografie sú skôr krásnymi krajinárskymi zábermi, ale keď sa nad tým zamyslím, aj krajina má svojho ducha.
No a poslednou fotografiou, ktorú spomeniem, je zvláštne miesto v prírode s kamennými mohylami alebo pyramídami. Nedokonalosť či náznakovitosť fotografie tajomný pocit z miesta ešte umocňuje.
Album všetkých fotografií na tému Genius loci pridaných do súťaže si môžete pozrieť na Facebook stránke Nikon. Ešte raz vám všetkým ďakujem, že ste si v dovolenkovom a prázdninovom čase našli priestor na to, aby ste sa do súťaže zapojili. Verím, že i na tému nájdeného zátišia nájdete dosť krásnych fotografií, o ktoré sa s nami podelíte. Takže v auguste s heslom NÁJDI A VYFOŤ. Viac o novom kole sa dozviete na stránke 8. kola súťaže. Teším sa na vaše snímky zatiší.
Jeden komentár
Ďakujem za zaradenie mojej fotky do finálne a samozrejme za vecnú výhru.
Taktiež tete Lenke, starkej nášho syna Denisa, ktorá ma na „Pôjd“ v obci Osrblie vzala. Bez nej by fotka nebola vznikla. No a tiež Ďakujem Julovi, ktorý ma na blog nasmeroval.
K otázke, či v dome ešte niekto býva len dodám, že momentálne nikto.
89 ročný majitel je už niekolko rokov v dome dôchodcov.