Do mojej mailovej schránky pomerne často prichádzajú najrôznejšie otázky od čitateľov. Na všetky sa snažím odpovedať, aj keď – pri zvlášť „zákerných“ otázkach, týkajúcich sa obvykle fototechniky – musím niekedy odpoveď konzultovať s odborníkom najpovolanejším, Filipom Bartákom z Nikonu. Pozerávate jeho videá na youtubovom kanáli Nikonu?
No nič vráťme sa k otázkam čitateľov. Nech to skrátim – odpovede na niektoré otázky by určite zaujímali aj iných nikoňákov, práve preto som vybral tri z nich a zverejňujem odpovede.
Kompatibilita nového vs. pôvodného FTZ adaptéru
Aby na nových mirrorless Nikonoch radu Z bolo možné využívať celú škálu „zrkadlovkových“ objektívov, teda skiel s bajonetom F, existuje adaptér FTZ – ale to iste viete. Pred nedávnom bola predstavená jeho nová verzia a ja som dostal (nejednu) otázku typu:
„Je nový FTZ adaptér kompatibilný s prvou verziou? Má aj nejaké nové funkcie?“
Odpoveď je v tomto prípade jednoduchá: Obe verzie adaptéru FTZ sú funkčne zhodné a majú rovnaký účel – vymedziť rozdielnu vzdialenosť (vzdialenosť od bajonetu k snímaču) bajonetov Z a F a prepojiť všetky potrebné elektrické kontakty tak, aby objektívy s bajonetom F fungovali na Zetkách.
Aký je teda rozdiel medzi oboma verziami? V konštrukcii. Pôvodný adaptér FTZ mal integrovanú statívovú pätku, nový ju nemá – je to v podstate valec. Dôvodom inovácie je, že pri niektorých zostavách telo/objektív, telo/batériový grip/objektív pevná statívová pätka prvej verzie FTZ prekážala a sťažovala manipuláciu. Toť všetko.
Rýchla karta v „pomalom“ tele
„Už dlhší čas vlastním SDXC kartu SanDisk typu UHS II. Teraz som si kúpil Nikon Z 50 a rád by som ju v ňom používal. Ale v technických dátach je napísané, že podporuje štandard len do UHS I. Môžem túto kartu v Z 50 používať?“, pýta sa ma ďalší čitateľ a ja tentokrát môžem odpovedať z vlastnej skúsenosti – pretože takú kartu tiež vlastním a… v Nikone Z 50 ju používam úplne bežne.
Aj keď som už de facto odpovedal, pridám len upresnenie tejto problematiky. Ak je v špecifikáciách uvedená kompatibilita so štandardom UHS I, neznamená to automaticky, že fotoaparát nedokáže pracovať s rýchlejšími kartami UHS II. Áno, u niektorých starších DSLR som sa stretol s tým, že fotoaparát túto kartu neakceptoval. Ani jedno Zetko využívajúce SD karty s ňou však nemalo jediný problém.
Jediné skôr teoretické obmedzenie je v tom, že telá, podporujúce maximálne UHS I, nedokážu využiť takmer dvojnásobnú rýchlosť (tu 300 MB/s) kariet UHS II. Práve v prípade Nikonu Z 50 je to ale zbytočný luxus, pretože tento foťák zo seba ani nevydá taký dátový tok.
Pokiaľ kartu typu UHS II už vlastníte, kľudne ju v Nikone Z 50 (alebo v Nikone Z fc) používajte. Novú by som si ale asi nekupoval – cenový rozdiel je totiž niekoľkonásobný.
„Hrkanie“ v objektíve Nikkor Z 50–250 mm f/4,5–6,3 VR
Tretia otázka sa týka výborného základného telezoomu pre DX Zetká, objektívu Nikkor Z 50–250 mm f/4,5–6,3 VR. Ten som na Nikonblogu recenzoval už skoro pred dvoma rokmi s podtitulom Keď sa povie príjemné prekvapenie a trvám na svojom, že ide o výnimočné sklo s vynikajúcim pomerom cena/výkon. Jeho majitelia si ale nemohli nevšimnúť, že pri vypnutom fotoaparáte alebo pri zloženom objektíve v ňom pri manipulácii niečo tak trochu „hrká“. Jeden z čitateľ mi píše:
„Kúpil som si dlhý zoom Z 50-250 mm na Z fc a musím povedať, že je výborný. Ľahký, malý a krásne kreslí i „na plnú dieru“. Síce by ho Nikon mohol robiť aj v striebornej verzii pre Z fc, ale to prežijem 🙂 Čo ma dosť znervózňuje, že keď ho vezmem do ruky, niečo v ňom hrká. Mal by som ho reklamovať?“
Nie, reklamácia nie je na mieste. To, čo v objektíve skutočne zľahka hrká, sa skrýva na konci označenia tohto telezoomu v skratke VR. Vibration Reduction teda optická stabilizácia v objektíve pracuje na princípe plávajúceho člena alebo členov (šošoviek) v magnetickom poli. To je napájané z fotoaparátu, takže ho vypnete alebo objektív dáte dole, plávajúce členy sa „uvoľnia“.
Tento objektív má však parkovaciu polohu pre „voľné“ členy, ktorá sa aktivuje vypnutím fotoaparátu – takže pred zložením zoomu z tela je potrebné foťák vypnúť. Aj tak sa síce „hrkanie“ zľahka prejavuje, ale je slabšie – a hlavne, pri konštrukcii je s tým počítané – teda nejde o vadu, ale o vlastnosť.
Poznámka: Tento jav môžete zaznamenať aj u iných Nikkor objektívoch s VR stabilizáciou, a ani u nich nie sú na závadu.
