Čiernobiela fotografia mystická i vtipná

Vyhodnotenie januárového kola celoročnej súťaže Fotka mesiaca Nikonblogu na tému Aj čierna a biela sú farby / Čiernobiela fotografia.

Nikdy to porotcovia nemajú pri vyhodnocovaní fotosúťaží jednoduché, no niekedy je to naozaj zložité. Práve pri vyhodnocovaní tohto januárového kola nastala táto situácia. Do súťaže ste totiž poslali kvantum pekných čiernobielych (niektorí aj farebných 🙂 ) fotografií. Tie farebné som vzhľadom na tému hneď na začiatku vylúčil. To bola tá jednoduchšia časť. 🙂 Potom som zo všetkých vyše 250 fotografií vybral užší semifinálový výber. A tu sa to začalo komplikovať. 15 fotografií, ale víťaž môže byť len jeden.

Dávam si teda pol dňa pauzu a vraciam sa k semifinálovému výberu neskoro večer.

Áno, rada, ktorú odporúčam aj na workshopoch zabrala. Ak nevieš, ktoré svoje fotografie vybrať, daj si odstup. S plynúcim časom klesá osobná zainteresovanosť i okamžitá ohúrenosť. A na mňa začínajú určité fotky kývať rožkami.

Vidím už, že úspešne zostavím finálovú pätku.

Svetelnou náladou, pekným tmavým orámovaním a mierkou v podobe človeka ma ohúrila jaskyňa Aleša Tvrdého s názvom Čakanie na svetlo. To je mystické. Nakoľko sa to dá posúdiť pri Facebook fotkách, vyzerá aj kvalitne urobená s bohatou škálou poltónov. Odvážna kompozícia s umiestnením siluety extrémne nízko pomáha dynamike.

Foto: Aleš Tvrdý

Fotka, ktorá sa mi ponúkala od začiatku, je od našej pravidelnej súťažiacej Lucky Blaškovej. Áno, práve táto fotka vtipne v sebe skrýva názov témy – Aj biela a čierna sú farby. Pripomína mi obľúbený film od Emira Kosturicu, určite uhádnete ktorý. 🙂 Áno Black and White od Lucky má vtip a je aj kvalitne prevedená.

Foto: Lucka Blašková

Tretím finalistom sa stáva Rudo Baranovič so svojou streetkou s drsnejším podaním. Autor rád kontrastuje a pridáva zrno, aby dosiahol expresívnejší výraz a podarilo sa mu to. Street je môj najobľúbenejší fotografický žáner a práve takýto typ mám rád. Mám teda ďalšieho finalistu.

Foto: Rudolf Baranovič

Dalibor Papcun tiež nie je čitateľom Nikonblogu neznámy. V minulosti sa mu už podarilo vyhrať mesačné kolo alebo dve. A tentoraz opäť zaujal. Jeho fotka nemá typické svetlo vhodné pre čiernobielu fotku – kontrastné bočné či protisvetlo. Je totiž zachytená v usnežený deň. Biela pokrývka, biele nebo, bez kresby. Len medzi nebom a zemou je les a … človek. Postava človiečika (asi bežkára) ukazuje jeho silu i zraniteľnosť zároveň. Minimalistické poňatie má svoj účinok a pôsobí tak trochu ako z inej krajiny.

Foto: Dalibor Papcun

Piatym finalistom je Karol Važan s dlhou expozíciou architektúry. Strohé betónové tvary, štruktúry, lesklé okná, povrchy a dlhým časom závierky (pravdepodobne) “maznutá” obloha. To je posledný do pätky v ringu.

Foto: Karol Važan

Pre dnešok som spokojný. Potrebujem však opäť trochu utriasť pocity a myšlienky. Toto je totiž vyrovnaná partia. Päť fotografií ostáva vo výbere a čaká na rannú slideshow. 🙂

Dobré ránko, krásne čiernobiele ráno!

Manželka si to asi nemyslí, lebo dnes pijem rannú kávu a raňajkujem pri monitore. A tiež tu si čistím zuby. Slideshow ide nemo, bez hudby, ktorá by mola ovplyvniť pocity. Raz sa prediera do popredie jedna, raz druhá fotka.

A nakoniec januárovým víťazom je Aleš Tvrdý a jeho Čakanie na svetlo! Srdečne gratulujeme!

No a čo na ďalší mesiac? Čoskoro sa dozviete v novej výzve.