Cez vodu!

Na našej ceste do Dunajskej Delty sme fotografovali nielen prírodu a vtáctvo, ale zároveň sme sa snažili zachytiť miestne pomery dokumentom či street fotografiou. V predposledný deň nášho fotovýletu sme s Tomášom Hulíkom smerovali k Čiernemu moru v mestečku Sulina. Začuli sme dupot kopýt a pokriky chlapcov. Otočili sme sa a zbadali ich, ako uháňajú so svojim koníkom po ceste a tešia sa z rýchleho klusu.

01

Tváre im žiarili skrývanou radosťou a hrdosťou, že sami zvládnu to, čo dospelí. Rýchlo som namieril fotoaparát a urobil niekoľko záberov, kým prefrčali popri mne smerom k pláži. Spomínajúc na svoje detstvo som pozeral za nimi, keď tu im do cesty vošiel taxík. Chalani vôbec nespomalili. S obavami som sledoval, ako sa navzájom nebezpečne približujú. Asi 10m pred autom chlapec s opratami v rukách strhol koňa na bočnú cestu plnú vody z predchádzajúceho lejaku. Malý psík na voze začal kvíliť, neviem či od strachu alebo od radosti. Voz s chlapcami prešiel hlbokú mláku rozstrekujúc vodu na strany. Škoda, že sme odzadu, bola by to krásna fotka.

02

Pohli sme sa pomaly k moru, no o chvíľu som opäť počul rýchly dupot kopýt po asfalte. Chalani sa vracali! Rýchlo som prepol Nikon Df do kontinuálneho ostrenia i snímania a dúfal som, že opäť vbehnú do mláky. Postavil som sa pred ňu a čakal, ako mi vojdu rovno do záberu. Nestalo sa tak, klusali po asfaltovej ceste. Nikde nebolo taxíka, aby sa mu vyhli cez mláku. Vyskočil som z vedľajšej cestičky a zdvihol ruku stojac koníkovi v ceste. Riskol som to. Chlapec zatiahol opraty a zastal. V prvej vete som zistil, že nehovorí anglicky, iba Rumunsky alebo Rusky. Tak som lámanou ruštinou poprosil: „Pažalsta, vy možete znova čerez vodu? My chočeli by zdelať krasivoje fotografii.“ Neskrýval som uznanie a obdiv toho, čo pred malou chvíľou dokázali a zároveň som sa červenal od hanby zo svojej ruštiny, ktorú som naposledy skúšal na základnej škole. Chlapci pochopili a natešene prikývli. Otočili voz a hybaj ho cez zatopenú cestu! Kokršpaniel na voze opäť kvíli tak, že druhý chlapec ho musí upokojovať. Spustila sa kanonáda dvoch závierok. Fotil som štandardným 50mm objektívom a Tomáš teleobjektívom. Chlapcom sme nahlas poďakovali a kývali, ako nás míňali. Ani nezastavili, hrdo pálili smerom do mesta. Tomáš skonštatoval: „To bolo dobré!!!“ 🙂

03A

Tento príbeh street fotografie je o komunikácii. Ako som v minulom úvode do street fotografie napísal, ak chcete fotografovať pouličnú fotografiu, zamilujte si ľudí a komunikujte s nimi vždy, keď môžete. To sa mi vyplatilo aj v tomto prípade. 🙂

04

Všetky fotografie v článku © Julo Kotus. Akékoľvek použitie bez súhlasu autora zakázané.

Zdieľaj

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

5 komentáre

  1. Pecka Julo! Myslím že už len kvôli tomuto sa tam oplatilo ísť!
    Ale rypnem si, už je to skôr strojená fotka 🙂
    Musel to byť krásny zážitok

    1. Ahoj. Neviem či strojená, ale určite je s vedomím a spoluprácou aktérov. 🙂 Vzhľadom na to, že pôvodný dej sa odohral chrbtom k nám… Ak to niekto chce takto definovať, môže byť aj strojená, nevadí mi to. Išlo mi o to, aby som poukázal na komunikáciu a ako sa pomocou nej dá vrátiť príležitosť. Ďakujem za komentár. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Meníme sa na Nikon Europe BV

Chceli by sme vás informovať, že sme podstúpili zmenu štruktúry nášho právneho subjektu. Tieto zmeny nebudú mať vplyv na aktuálne ponúkané služby.

ĎALŠIE INFORMÁCIE

Naše oznámenie o ochrane osobných údajov sa zmenilo

Zlepšujeme spravovanie údajov o zákazníkoch v rámci Európy. Odteraz budú naše e-maily odosielané a údaje o zákazníkoch ukladané a spravované centrálne spoločnosťou Nikon Europe BV so sídlom v Holandsku. Táto zmena nám umožní spravovať údaje o zákazníkoch efektívnejšie a bezpečnejšie.

Aktualizované oznámenie o ochrane osobných údajov si môžete prečítať tu.