Všetci naši čitatelia a myslím si, že aj široká fotografická „pospolitosť“ pozná meno Marián Kuric. Krajinársky fotograf z Cinobane, ktorý sa z ničoho nič objavil na fotoscéne so svojimi umne vyfotenými i upravenými fotografiami a žne nimi úspechy nielen v našich Nikon súťažiach, ale aj vo fotosúťažiach európskeho či svetového formátu.
Marian dlhšie sme sa nepočuli. Viem, že si bol medzitým na rôznych výpravách a mnohé z nich boli spojené aj s workshopmi.
Povedz nám v skratke, čo si zažil za posledný rok – dva a čo Ti najviac utkvelo v pamäti?
Popravde, ja si niekedy nepamätám ani čo som mal včera na obed, takže rekapitulovať dva roky dozadu je pre mňa celkom výzva. Ale pokúsim sa to zhrnúť aspoň tak, ako si to ukladám vo „fotografických zážitkoch v hlave“. 😊
Ako fotograf sa často túlam po nádherných kútoch sveta, no zároveň som aj otec a manžel. Balans medzi rodinou a dobrodružstvom nie je vždy jednoduchý. Ale práve preto si každú cestu vážim o to viac, je to dar a zároveň aj veľká zodpovednosť.
Za posledné obdobie som mal možnosť preskúmať napríklad sever Islandu, kde sme s partiou fotografov objavovali menej známe miesta ako Westfjords, dramatické útesy, vodopády. A keď hovorím „objavovať“, myslím tým aj poriadne zablatené topánky, ale aj výlet na lodi a fotenie veľrýb.
Podobne silný zážitok mi ostal aj z Nórska, konkrétne z Lofotov. Aj keď je to pomerne známa destinácia, ja som si to tentokrát nedal len „klasiku“, ale poriadne som sa vybral mimo vyšliapaných chodníkov. Roky som si tie miesta ukazoval len prstom na mape a konečne sa mi ich podarilo aj zažiť. Turistiky to bolo dosť namáhavé, no odmenou boli neopakovateľné výhľady a ticho, ktoré sa nedá opísať, len precítiť. Bolo veľmi príjemné sedieť na loďke a plaviť sa fjordami pomedzi tie krásne hory.
Samozrejme, k tomu všetkému patrí aj neodmysliteľná dávka srandy. Keď sa stretnú ľudia naladení na rovnakú vlnu, dobrodružstvo nie je len o fotkách, ale aj o priateľstvách, smiechu a spomienkach, ktoré čas nevymaže.
Takže keď sa ma niekto spýta, čo mi utkvelo v pamäti, odpoveď je jednoduchá, nie jedno miesto, ale všetky tie momenty, keď vieš, že si presne tam, kde máš byť a robíš čo máš rád.
Ako sa ti darí napĺňať fotovýlety či fotoworkshopy?
Je to príjemná výzva. Samozrejme, slovenský trh je špecifický a nájsť ľudí, ktorí majú nielen radi fotografiu, ale sú ochotní za ňou aj cestovať a venovať jej svoj čas, si vyžaduje úsilie. Mojím cieľom však nikdy nebolo len zaplniť miesta, ale skôr spojiť ľudí s rovnakou vášňou.
O to viac si vážim a som úprimne nadšený z toho, že sa mi klienti opakovane vracajú. Je to pre mňa najlepší dôkaz, že si z výletov odnášajú nielen krásne fotografie, ale aj skvelé zážitky. Postupne sa nám tak vytvára úžasná komunita ľudí, ktorí sa navzájom inšpirujú. A práve táto atmosféra a radosť klientov sú pre mňa tou najväčšou odmenou za všetku prácu. O niektorých viem, že sa dodnes navštevujú a chodievajú spolu fotiť. Zo svojich ciest mi posielajú fotografie a pozdravy, za čo som vždy veľmi vďačný.
Všimol som si, že si do ponuky zaradil aj fotoworkshop „Dlhé časy pri Baltskom mori“.
Je zrejmé, že šlo o dlhé časy závierky, rozmazaný pohyb a rozťahané mraky. Ako sa vydaril?
Som veľmi rád, že spomínaš práve Balt, pretože to je jeden z mojich obľúbených workshopov, ktorý mám v ponuke už dlhšie. Tá atmosféra mora a možnosť hrať sa s dlhými časmi je jednoducho návyková. Osobne milujem tú jeho špecifickú, trochu chladnú a melancholickú atmosféru, ktorá je stvorená na hru s dlhými expozičnými časmi.
Vždy sa teším nielen na fotenie, ale aj na skvelú partiu, ktorá sa tam zíde. Je to vždy plné smiechu a vzájomnej inšpirácie. Navyše, pre každého účastníka mám pripravené na zapožičanie ND filtre od VFFOTO, takže si každý môže vyskúšať nové techniky a veľa sa naučiť.
Vyhral si prestížnu súťaž Xposure International Photography Festival. Priblíž našim čitateľom, o čo išlo.
Bol to jeden z tých zážitkov, na ktoré sa nezabúda. Xposure je obrovský a veľmi prestížny fotografický festival v Šardžá (Spojené arabské emiráty), ktorý spája výstavu diel svetových mien s medzinárodnou súťažou. Vyhrať kategóriu nočnej fotografie bolo pre mňa splneným snom.
To, čo ma však ohromilo najviac, bola samotná organizácia. Ten pocit, keď vás hneď po prílete na dubajské letisko čaká zástupca festivalu, ktorý sa o vás postará a všade vám otvára dvere, bol neskutočný. Len nám povedal, rýchlo, rýchlo a už nás bral mimo všetkých ľudí do služobného výťahu a obišiel všetky kontroly. Chvíľami som sa naozaj cítil ako v nejakom filme 😊. Všetko bolo pripravené do posledného detailu a na úrovni, akú som nikde inde nezažil. Bolo príjemne byť chvíľu Jamesom Bondom fotografie 😊.
Čo znamená toto ocenenie či výhra v porovnaní s ostatnými, ktoré si dostal?
Vždy hovorím, a úprimne si za tým stojím, že fotografia sa nedá merať ako športová disciplína. Nie je to beh na sto metrov, kde máte jasný a nespochybniteľný výsledok. V umení, našťastie, takáto presná stupnica neexistuje. Každé ocenenie je odrazom subjektívneho pohľadu a vkusu poroty, a práve v tom spočíva čaro celého procesu.
Preto by som nerád porovnával jedno ocenenie s druhým. Každé jedno si nesmierne vážim a má pre mňa špeciálne miesto. S rovnakou hrdosťou a radosťou, ako prežívam túto prestížnu výhru, si spomínam aj na úplné začiatky. Napríklad keď mi prvýkrát vybrali fotografiu do kalendára Nikon. Hoci nešlo o nejakú materiálnu cenu, ten pocit uznania bol pre mňa obrovský. Všetky tieto úspechy vnímam ako dôležité míľniky na mojej ceste a som vďačný za každý jeden z nich.
Ako na teba zapôsobil Dubaj? Nechal by si sa prehovoriť na fotografiu mesta, architektúry, alebo radšej ostaneš pri svojej krajinke? 😊
Nooo, skúšal som to. Mesto, architektúra, scenérie betónu a skla. Ale necítil som sa v tom úplne vo svojej koži. Akosi mi to nešlo pod ruky tak, ako keď stojím niekde uprostred prírody. Takže, zatiaľ nie. 😊 Ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy.
Aj počas pobytu v SAE som si radšej požičal auto a vyrazil mimo mesta, za dobrodružstvom a do prírody. Najsilnejším zážitkom pre mňa bola jednoznačne púšť. Fotil som nádherné duny, nekonečný piesok a ticho, ktoré sa nedá zažiť nikde inde. Bolo to magické, až ma to prekvapilo, ako veľmi ma oslovila hra svetiel na detailne ostrých dunách miliónov kubíkov piesku. Veľmi sa mi tam páčilo a určite sa tam ešte vrátim a opäť s fotoaparátom.
Na čo sa môžeme tešiť v blízkom čase? Kam sa chystáš, prípadne aké WS si si pripravil pre potenciálnych záujemcov?
Momentálne mám v ponuke už osvedčené fotoworkshopy. Opäť sa vydáme do nádherných Dolomitov, malebného Slovinska a objavovať budeme aj krásy Belianskych Tatier. Samozrejme, nevynecháme ani fotenie pri našej národnej ikone, Kriváni. A chystám aj niečo nové. Túto jeseň by som však rád zrealizoval aj jednu novinku, na ktorú sa osobne veľmi teším – expedíciu do Namíbie. Exotické cestovanie a spanie občas aj priamo v stane auta, čo by nám umožnilo lepšie spoznať rozsiahle púštne krajiny a pozorovať divokú prírodu. Verím, že to bude zaujímavé a plné skvelých zážitkov.
Odkedy sme spolu posledný krát hovorili, fotografuješ na Nikon Z8. Ako sa ti pracuje s týmto fotoaparátom?
Ach, tak to si mi udrel na citlivú strunu! Nikon Z8 je pre mňa naozaj výnimočný. Dodnes sa mi nechce veriť, že som si tak obľúbil aj trochu väčší fotoaparát, keďže som vždy preferoval čo najmenšie a najľahšie telá.
No Z8 som si skutočne zamiloval. Je to taký všeumelec, ktorý ma nikdy nenechá v štichu. Bez ohľadu na to, že sme na Nikonblogu, žiadny iný fotoaparát som nemal tak rád. Jednoducho vie všetko, robí to rýchlo a spoľahlivo. Je radosť s ním pracovať.
Okrem skvelého obrazu a rozlíšenie má Z8 aj veľký akčný potenciál, neláka ťa skúsiť aj akčnejší žáner?
Áno, to je pravda, a tá myšlienka vo mne už dlhšie rezonuje. Nikon Z8 má naozaj obrovský potenciál pre akčné zábery a veľmi ma to láka. Rozmýšľal som nad wildlife fotografiou alebo aj nad športom. Zatiaľ som sa k tomu síce nedokopal, ale je to niečo, čo by som v blízkej budúcnosti určite rád vyskúšal.
Veľa krajinkárov sa pýta, či v dnešnej dobe zázračných digitálnych úprav či dokonca generovania časti obrazu má zmysel používať filtre. Ako si na tom ty? Používaš ich a ak áno aké sú „must have“?
Na túto otázku mám veľmi jasnú odpoveď, filtre používam a s veľkou radosťou. Sú pre mňa, hlavne tie ND filtre, úplne neoddeliteľnou súčasťou fotografovania. Milujem, keď môžem zachytiť rozfúkané oblaky na oblohe, zliate more, alebo jemne „rozmazaný“ potok či vodopád. Práca s filtrami, a aj samotný proces výpočtu expozičného času, mi prináša radosť. A keď už nám dnešná doba ponúka používanie magnetických filtrov, bez nutnosti akéhokoľvek skrutkovania, naozaj nevidím dôvod ich nepoužívať. Nepredstavujú absolútne žiadny technický problém pri fotení, nezdržujú ani nijak neobťažujú.
Pre mňa sú teda ND filtre stále „must have“ a nástrojom, ktorý mi pomáha dotvárať zábery presne podľa mojich predstáv.
Ďakujem za rozhovor, prajem dobré svetlo a veľa krásnych zážitkov pri zachytávaní ďalších vydarených záberov!
Ďakujem pekne, aj tebe Julko prajem všetko dobré a hlavne dobré svetlo a pohotové oko.
Viac Mariánovej tvorby na linkoch:
https://www.instagram.com/marian_kuric/
