Milí čitatelia, dnes vám predstavím nadšeného fotografa prírody a milovníka našich lesov a hôr, Ľubomíra Nováka. Nikoňáka, ktorý sa k Nikonu dostal náhodou, ale nikdy to neoľutoval. 😊 Fotografa, ktorý si svoje vysnívané zábery môže nosiť v hlave celé roky. Aj preto sa môže stále vracať do prírody a slobodne si vychutnávať pobyt a fotografovanie v nej bez ohľadu na to, či sa mu nejaké zábery podarí urobiť alebo nie.
Ľubo, prezraď nám aké boli tvoje fotografické začiatky?
Svojho času som pracoval pre značku, ktorá okrem iných elektronických zariadení vyrábala tiež fotoaparáty, alebo bolo to ešte v období, kedy digitálna fotografia bola v plienkach. Znamená to, že som mal nejaké kompaktné digitálne fotoaparáty, ktoré nefotili až tak dobre a boli náchylné napríklad na poškodenie slnkom. Dodnes si pamätám, ako som v snahe vyfotiť západ slnka v lietadle nad Sibírou poškodil senzor takéhoto digitálneho kompaktu. 😊 Boli to časy, keď úložné médiá – karty alebo hard disky boli extrémne drahé, a preto sme si znížili rozlíšenie našich fotoaparátov z originálnych 6 megapixelov na 2. Lákalo ma aj fotografovanie prírody pomocou teleobjektívu, ale v tých časoch bola takáto technika bežnému človeku nedostupná. Kvalitný teleobjektív na Slovensku malo možno pár redakcií.
Často som chodieval do prírody a užíval som si slobodu s kamarátmi. Bola to zábava ísť do lesa, niečo si pripraviť na jedlo, prespať, vidieť obyvateľov lesa a obdivovať ich… No stávalo sa čoraz častejšie, že som ostal sám. A tak som rozmýšľal, ako ten čas v prírode využiť.
Technika začala byť dostupnejšia, a tak som zvažoval, že by som naozaj skúsil fotenie prírody. To, že som sa od začiatku dostal k značke Nikon, bola náhoda. Stalo sa to počas toho, ako som s kamiónom čakal v Nemecku. V neďalekom obchode s elektronikou mali špeciálnu akciu na Nikon D 3200. Bolo za cenu, ktorá sa neodmieta a tak som sa stal Nikoňákom a nikdy som to neoľutoval. 😊 Samozrejme hneď za tým nasledoval klasický scenár – zháňanie objektívov, výmena tela fotoaparátu za lepšie, výmena objektívu… Dlhé roky som chodil a fotil pevným objektívom NIKKOR AF-S 300 mm f/4 D IF ED. Bol to pre mňa jeden z najlepších objektívov aké som kedy vyskúšal. Dodnes naňho vďačne spomínam. Bol to jednoduchý, ostrý a spoľahlivý objektív. Keď odišiel do večných lovíšť, kúpil som si AF-S NIKKOR 400mm f/2.8E FL ED VR a ten je mojim hlavným nástrojom, ktorým zachytávam divokú prírodu. Mám dva mirrorless fotoaparáty full frame Nikon Z 6 a DX Nikon Z 50.
Nemal si chuť niekedy vyskúšať aj nové objektívy pre Z systém? Napríklad zoom NIKKOR Z 180 – 600 mm f/5.6-6.3 VR?
Na to, čo fotografujem, je svetelnosť f/6.3 nedostatočná. Často fotím v lese a tam, kde pri clone F2,8 použijem ISO 1600, a je to ešte v pohode, musel by som s týmto menej svetelným objektívom použiť ISO 6400. Predsa len znamená to už nárast šumu a stratu farebnej hĺbky. Keby som fotil iba vtáky za dobrého počasia a potreboval by som takýto pružný zoom, to áno, ale na moje fotenie to veľmi nie je. Ako som spomínal predtým, pre mňa je ešte akceptovateľná svetelnosť f/4.
Ako dlho trvalo, kým si bol výsledkami spokojný, kým si ich niekomu ukázal?
Trvalo to dosť dlho, prvé dva roky som fotil iba tak pre seba a nikomu nič neukazoval. Bojoval som s neostrými fotkami a snažil som sa prísť na to, čím je neostrosť spôsobená. Pozeral som na svoju dobu vynikajúce fotografie na Lovu zdar. Tam mali fotky fotografi, ktorí už dnes ani nežijú. Videl som že ešte mám čo robiť. A tak som fotil, naberal nové skúsenosti, vymenil foťák D 3200 za D 7200 a kúpil som si kvalitnejší teleobjektív. Až po dvoch rokoch som si začal vešať prvé fotografie na svoj profil.
Od začiatku si bol zameraný na prírodu a divé zvieratá, alebo si vyskúšal aj iné žánre, napríklad krajinársku fotografiu, ktorou väčšina ľudí začína?
Nie. Neznamená to, že by sa mi pekná krajina nepáčila. Ale aj keď ju vyfotím, výsledok sa mi nepáči. Je to aj vec priorít. Vo fotke naháňaš pekné svetlo tak či onak, aj vo wildlife aj v krajine. Ja som na miestach (napríklad v Tatrách), kde krajina vyzerá pri východe slnka úžasne, ale mne je to ľúto ostať na mieste a hrať sa s krajinárskou fotografiou. Ja radšej pôjdem hľadať toho svojho kamzíka v dobrom svetle. A večer je to to isté. 😊
Ale páčia sa mi dobré fotografie krajiny, ale nie sú to tie moje. 😊
Čo je tvojou čerešničkou na torte? Aké zviera je tvoje najobľúbenejšie na fotografiu, ak by si si mal vybrať iba jedno?
Asi by to bol nejaký farebný vtáčik, dudok alebo rybárik.
Čo je pre teba najťažšie vyfotiť na Slovensku?
Každý objekt si vyžaduje iný prístup, ale nezdá sa mi, že by jedno bolo špeciálne náročnejšie ako druhé. Ja mám vyfoteného snáď každého živočícha u nás a to mnohorakým spôsobom. Aj preto sa mi stáva, že niekedy ani nefotím, lebo viem, že už to mám nafotené omnoho lepšie v lepšom svetle. V tých chvíľach si iba vychutnávam zážitok. Mám v hlave predstavy ako by mal vyzerať môj ideálny záber a mám v hlave to, čo už mám vyfotené. Keď vidím že tam nehrá svetlo, že je zlé pozadie alebo okolie, nefotím. Napríklad si už dlho v hlave nosím scénu, ktorú by som chcel vyfotiť. Je to jeleň v ruji stojaci na hrebeni Tatier uprostred červených kríkov čučoriedok v protisvetle. Celý minulý rok som sa túto fotku snažil zachytiť, od skúmania vhodných miest po samotné čakanie počas ruje, ale nepodarilo sa. Všetko som si vyčíhal, našiel miesto, kde chodia jelene a naplánoval som si tam stráviť počas ruje celý týždeň. Keď som tam však dorazil, môj zámer zničili zberači lesných plodov. Kvôli nim v jeseni zvieratá vôbec nevyšli na tie miesta, kde bežne chodili počas roka. Tým zberačom je to jedno, finančná motivácia je tam vysoká. Vyrážajú potme a neboja sa ničoho ani medveďov. 😊
Výborne, dostali sme sa k mojej ďalšej otázke. 🙂 Ako je to s bezpečnosťou v lese, v horách? Myslím teraz práve na populárnu či populistickú tému medvede, ale aj celkovo na pobyt v prírode.
Ako sa hovorí, kto sa bojí, nech ide do lesa. 😊 Adrenalín tam určite je, keď chcete byť niekde na východ slnka, znamená to, že idete hore potme. Človek si nemôže jednoducho zažať čelovku, lebo by tam vyplašil všetku zver. Takže potme alebo len s červeným svetlom. A samozrejme potichu. A človek vníma, že je zver okolo, aj medvede alebo diviaky. Patrí to jednoducho k tomu. Myslím si, že by musela nastať obrovská zhoda náhod, aby sa niečo vážne udialo. Najhoršie je stretnúť medveďa nečakane niekde v zákrute v bezprostrednej blízkosti.
Myslím si, že dospelý obrovský samec nie je až tak nebezpečný, ako mladý dorastenec, ktorý je zvedavý. Je odháňaný vlastnou matkou a napádaný inými samcami. Hľadá si svoje miesto, je vystresovaný a nemá skúsenosť s človekom. Často sa mi stalo že som stretol obrovského medveďa a ten je tak sebavedomý, že vami pohŕda a nevšíma si vás. Je si vedomý svojej sily, zároveň o konflikt nestojí. Platí ale, že strach nie je dobrý radca. Zvieratá tiež cítia, či sa ich bojíte alebo nie. Pre prípad núdze nosím so sebou kvalitný overený sprej proti medveďom, ale našťastie ešte som ho nemusel použiť.
Aký máš názor na „wildlife“ fotky skrotených zvierat? Je to dobré aspoň na cvičenie?
Každé fotografovanie má svoj význam. Práve v takýchto situáciách sa dá otestovať technika a jej limity, prípadne natrénovať zaostrovanie a kompozíciu. Neodsudzujem to a vnímam to ako dobrý tréning. To isté aj fotografovanie v zoologických záhradách alebo v oborách. Treba samozrejme aj také fotografie, sú potrebné aj fotografie napríklad do atlasov, učebníc, dokonca reklamné fotky pre oboru či ZOO. Správne a dôležité je, keď sa to neprezentuje ako reálna wildlife fotka. Poznám prípady, keď človek išiel na workshop a pod vedením lektora nafotil fotografie zvierat. Prišiel domov a zavesil ich na internet a označil ako fotky divokej prírody a ešte si k tomu vymyslel aj dobrodružný príbeh. A to už je hanba.
Aký máš názor na retuš fotografií? Keď inak peknú fotografiu kazí nejaký prvok v obraze, vyretušuješ ho?
Ja fotografie veľmi neretušujem. Upravím ich farebne, ale keď mi nesedí obsah, jednoducho ju nechám tak. Ako som spomínal, mám doma obrovské množstvo fotografií a tak menej vydarené ani neupravujem. Keď niečo nezahrá, mám aspoň motiváciu prísť ešte raz a skúsiť to znovu, niekedy aj viackrát. Pre mňa je zábava aj ten samotný proces, teda hlavne to je zábava a oveľa väčšia ako postproces. 😊 Niekedy sa ma opýtajú, čo idem fotiť a keď poviem, že kamzíka, začudujú sa. Kamzíka máš predsa veľa krát nafoteného. Ja ale odpoviem, že stále čakám niečo nové, alebo si v hlave nosím svoju fotku, ktorú by som chcel vyfotiť. Nie vyrobiť v počítači, vyfotiť. A môžem si ju kľudne nosiť v hlave aj 10 rokov. Ak nám ide o zážitok, klonovať fotky nebudeme.
Založil si projekt či blog wildlifeblog.eu. Čo je to za aktivitu? Kto tam môže publikovať?
Ten projekt mi napadol, keď som zistil, že jednému človeku je veľmi ťažké, takmer nemožné udržať pozornosť čitateľov. Jeden človek jednoducho nemá taký prísun nových krásnych fotografií a zážitkov, aby nimi vedel dlhodobo “kŕmiť“ publikum a udržať si sledovanosť. A tak mi napadlo, aby existoval spoločný projekt, ktorý týmto jednotlivcom pomôže. Publikum si zvykne chodiť na miesto, kde sa pravidelne deje niečo nové, kde sa pravidelne zverejnia fotografie, videá a príbehy. Tým pádom všetci publikujúci majú pravidelnú sledovanosť, lepšiu ako na vlastnej webovej stránke, ktorá je aktualizovaná iba občasne. Návštevnosť osobných stránok oproti takémuto webu je omnoho menšia a o návratnosti návštev už ani nehovorím. Niektoré z blogov majú naozaj krásnu čítanosť, aj niekoľko tisíc až desiatok tisíc zobrazení.
No ale ako to už v našich končinách býva, aj v tomto prípade zaúčinkovala ľudská závisť alebo podozrievavosť. Keď poniektorí videli tieto pekné čísla, mysleli si, že na tom zarábam a tak niektorí prestali aj prispievať. Je ale tento projekt skôr dotujem, ako by som na ňom zarábal. Nemám na ňom povolené ani reklamy, lebo ma samého v online priestore obťažujú. Je to naozaj projekt z nadšenia. Náklady na hosting rád ročne zatiahnem zo svojho. Ale máme aj ďalšie aktivity. Vyrobíme si aj tričká, ploskačky či termosky s našim logom. Baví nás to a tak si ich necháme pre seba vyrobiť a zvyšok rozdáme v nejakej súťaži. 😊
Môže tam publikovať hocikto? Máš nejaké sito, nejaké nároky na kvalitu?
V princípe tam môže publikovať každý, nie každý článok sa ale dostane von. Keď ale niekomu neschválime článok, napíšeme aj sprievodný komentár ktorý vysvetľuje prečo a aj poradí, ako to urobiť lepšie. A naozaj sa stáva, že keď autor aplikuje zmeny, vylepšený článok publikujeme.
Z nášho rozhovoru to pôsobí tak, že máš veľmi veľa času. 😊
No áno, ale je to na úkor všetkého… Chodím do práce do zahraničia na turnusy a všetok voľný čas, ktorý mám medzitým, trávim v prírode. Je to životný štýl.
Sledoval som tvoju cestu SNP krížom cez Slovensko. Prečo si nemal so sebou foťák? Bolo by to náročné?
Samozrejme absolvovať 800 km pešky s objemným a ťažkým fotoaparátom a objektívom by bolo náročnejšie. Šlo ale hlavne o to, že foteniu treba venovať čas v tom najlepšom svetle a keď má človek plán počas dňa šľapať a v noci si oddýchnuť, nenafotí nič. Cez deň je predsa všetko zalezené. Počas celej cesty som videl snáď len jedného jeleňa a pár sŕn. 😊
Čo by si chcel odkázať našim čitateľom, ktorých zaujíma wildlife fotografia?
Aby boli vytrvalí a aby si vychutnávali proces fotografovania, pobyt v prírode a krásu zvierat. Želám nám všetkým veľa krásnych chvíľ v prírode!
Kde môžete sledovať tvorbu Ľuba Nováka
Všetky fotografie sú fotografované autorom Ľubomír Novák a ich použitie bez predchádzajúceho súhlasu autora je nelegálne.
Galéria fotografií Ľubomíra Nováka
