Z očí do očí… Škôlka portrétu I.

Existujú určité univerzálne rady a návody, ktoré pomôžu fotografovi dopracovať sa k zaujímavejším fotografiám. Napríklad pri reportážnej fotografii sa často po Robertovi Cappa opakuje: „Ak vaše fotografie nie sú dosť dobré, neboli ste dosť blízko.“

My sa dnes pozrieme na prvé pravidlo pre snímanie portrétov, ktoré nás nabáda fotografovať z úrovne očí. Pozor, nie z úrovne fotografových očí, ale z úrovne očí fotografovanej osoby či zvieratka, ktoré môžeme „portrétovať“. V praxi to znamená, že k deťom si čupneme, k menším tvorom aj ľahneme. 🙂 No a k niektorým si prinesieme stoličku alebo rebrík. Všetko preto, aby sme dostali fotoaparát na úroveň ich očí. Cez oči sa dá najľahšie „nazrieť do duše“…

Pre toto pravidlo existuje niekoľko dobrých dôvodov.

1. Fotografovaním z úrovne očí získavame dôvernejší, niekedy až intímnejší pohľad.

Vstupujeme do sveta fotografovaného, pozeráme sa na svet a na neho samého „jeho očami“.

Zároveň menším tvorom vzdávame úctu a rešpekt. Už nie sme viac „nad“ nimi, sme s nimi, sme ako oni/ony.

2. Zvyšujeme šancu na ostrý výsledok, zvlášť pri fotografovaní detí, menších zvierat.

Portrét fotografujeme zvyčajne na otvorenej clone (malé clonové číslo, veľký otvor clony), aby sme dosiahli malú hĺbku ostrosti. Fotografovaním kolmo na objekt najviac rozprestierame rovinu ostrosti na objekt. Ak fotografujeme objekt zo šikma, nahýňame tým aj hĺbku ostrosti a znižujeme šancu, že celý objekt bude ostrý.

3. Zvyšujeme šancu na atraktívnejší bokeh.

Bokeh je ťažko definovateľná charakteristika pri portréte. Je to spôsob rozostrenia oblasti vo fotografii pred a za rovinou hĺbky ostrosti. Čiže posudzujeme práve tú časť obrazu, ktorá je rozostrená. Zvyčajne je žiaduce priznať okolie, ale zároveň ho príjemne rozostriť, aby pozornosť bola sústredená na osobu. Keď fotografujeme z nadhľadu, pozadie pri deťoch a zvlášť pri malých tvorov je blízko a nevieme ho tak efektne rozostriť. Keď fotografujeme z úrovne očí, priestor za portrétovaným sa rozvinie a zároveň ho vieme efektnejšie rozostriť. Vznikne tak v obraze zaujímavá hĺbka.

Všimnite si obrovského rozdielu medzi dvoma fotografiami žiab. Prvá je vyfotografovaná podľa pravidla z úrovne očí. Druhá je z bežného ľudského pohľadu. Vidíte rozdiel v tom, ako zvieratká vynikajú v prvom prípade a zanikajú v druhom?

PS: porušte pravidlá, ak sa vám to hodí. Každý portrét si vyžaduje osobitný prístup podľa osoby, jej činnosti a charakteru. Dnes sme si rozprávali o jednom z najklasickejších pravidiel, nabudúce si ukážeme, kedy a ako ho môžeme či chceme porušiť. 🙂

O chcenom kreatívnom porušovaní tohto pravidla si povieme nabudúce. 🙂