Vyhorený fotograf I. Neodkladajte fotoaparát, doprajte si zmenu…

Tí, ktorí už fotografujete dlhšie, alebo sa venujete fotografii intenzívne, viete, ako ľahko môžete dostať syndróm vyhorenia. Cítite sa neschopne, lebo ste už dávnejšie nevyfotili podľa vás nič dobré a nápadité. Nič vás už vo vašom žánri nedokáže prekvapiť. Naproti tomu, všetci okolo vás si o sebe myslia pravý opak, ako sa im darí a fotografujú samé hodnotné zábery.

Ako sa dostať z tohto pesimizmu a nájsť novú inšpiráciu? Niektorí tvrdia, že je potrebné dať si pauzu od fotografovania, aj dlhšiu. Ja by som sa však dlhšej pauzy obával. V poslednom čase som videl príliš veľa prípadov medzi známymi i priateľmi, keď sa pauza natiahla do stáleho stavu aj výborní fotografi prestali nakoniec fotografovať úplne. Nie, nerobím z toho nijakú drámu, nemusí predsa každý fotografovať. Nie každý musí „holdovať“ fotografii, no vo viacerých prípadoch si myslím, že to bola tak trochu škoda a že sme prišli takto o veľa krásnych inšpirácií a fotografií.

_DSC5740

Skúste to, čo funguje v mojom prípade. Na nejaký čas, alebo len sem–tam, si doprajte zmenu. Myslím teraz na zmenu žánru. Inými slovami choďte a fotografujte niečo úplne iné. Ak ma momentálne street fotografia neinšpiruje a neviem sa vybrať do ulíc a fotografovať, vyberiem sa do prírody a fotografujem zvieratá. Mám to jednoduchšie, keďže som vo svojej práci denne v kontakte s množstvom skvelých fotografov a priateľov, ktorí fotografujú prírodu. Vďaka nim sa dostanem na miesta, ktoré by som sám objavil ťažko a nafotil ešte ťažšie. Ale spolu prežijeme pekný čas a ja dostanem nové myšlienky, inšpirácie a dokonca sa niekedy stáva, že nový žáner významne prispeje tomu vášmu.

_DSC6286

Ja som napríklad vďaka fotografovaniu prírody prišiel na určité nastavenia fotoaparátu, ktoré využívam pri street fotografii. Konkrétne ide o nastavenie kontinuálneho zaostrovania v režime 3D, ktoré sleduje pohybujúce sa objekty a podáva si o nich informáciu medzi všetkými zaostrovacími bodmi. Môžem tak fotografovať odcloneným 50mm objektívom a dosiahnuť rozostrenie pozadia (predtým som fotografoval manuálnym predostrením a zaclonením objektívu) a používam tým aj menšiu citlivosť ISO v nepriaznivých svetelných podmienkach.

Pozor ale, nenaložte si toho veľa, aby ste neskončili ešte viac sklamaní. Fotografovať divú prírodu je veľmi náročné a tak sa vyberte najprv do obory alebo na miesto, kde sa dá nafotiť relatívne jednoducho. Že nevyfotíte ani jeden dobrý záber, vášmu vyhoreniu pomôcť nemusí. 🙂

_DSC4824

No a platí to aj naopak. Ak máte pocit vyhorenia vo fotografii prírody, skúste street alebo portrét. Ak ste vyhorení v dokumente alebo reportáži, skúste pokoj krajinárskej fotografie. Možno aj to, do čoho sa vám nikdy nechcelo. Ani ja som nemyslel, že budem niekoľko dní po sebe vstávať do tmy keď teplomer ukazuje -20 stupňov. Ale väčšinou bol z toho úžasný zážitok. Ako vraví vo svojich príbehoch Exuperiho malý princ – hodnota (čohokoľvek) sa rovná námahe, akú pre to vynaložíme.

_DSC5886

Ak by som mal zhrnúť všetky plusy, ktoré chvíľkovou zmenou žánru získate, boli by to tieto:

  • Snydróm vyhorenia sa znižuje alebo stráca
  • Získavate nových priateľov, s ktorými prežijete čas na nových miestach a novým spôsobom
  • Vďaka novým poznatkom môžete vylepšiť a priniesť inšpiráciu a skúsenosti do vlastného žánru, ku ktorému sa vrátite
  • Nestrácate cvik v ovládaní svojho fotoaparátu, ale ho neustále trénujete
  • Je možné že objavíte svoj skutočný žáner, pre ktorý ste sa narodili 🙂

_DSC6037

Netvrdím, že pauza od fotografie nikomu nemôže prospieť. Mne asi nie. Keď niektorý deň nechytím fotoaparát do ruky a neurobím aspoň jednu fotografiu, cítim sa nesvoj… 🙂 V mojom prípade naozaj perfektne funguje dočasná zmena žánru. Nie, posledný bod sa ma zatiaľ netýka, stále ostáva mojou životnou fotografickou láskou street fotografia, ale veľmi rád ju preruším fotografiou zvierat, vtákov. A ďakujem svojim priateľom, že mi zmenu žánru umožňujú zažiť v super atmosfére a na krásnych miestach.

Tak čo, skúsite to, alebo sa vás vyhorenie nikdy nedotklo? Ako sa s ním pasujete vy? Nabudúce zas iný spôsob, ako sa dostať z vyhorenia.

_DSC4774

Zdieľaj

9 komentáre

  1. Syndrom vyhorenia vo fotografii vnimam skor v symbolickej rovine, lebo asi nejde o zivot. Netyka sa len fotografovania, ale vacsiny cinnosti. Je vypozorovane, ze existuje nieco ako zhruba 10-rocna perioda, ktorej sa clovek venuje nejakej cinnosti, konicku ci sportu. V tejto periode sa da dosiahnut slusna uroven a da sa konstatovat nieco ako, ze uloha je splnena. 🙂 Fotografovanie ma bavi, obmeny mi ho zprijemnuju a prichadzaju spontanne. Pomaha aj zmena techniky a nemusi sa jednat vzdy o vymenu starej za novu lepsiu. Evolucne a emotivne skoky nastali prichodom digitalu, potom prechodom z digikompaktu na DSLR, potom skok z APS-C (DX) na FullFrame (FX). Prechodna CSC ma neoslovil. Nasledovalo dobrodruzstvo  objavovania pevnych objektivov, zaujimave bolo zpestrenie objektivmi formatu 6×7 cez redukciu. V lete su vdacne pokusy s fotografovanim pod vodou. Nerozumiem amaterskym fotografovam, ktory pocas dovolenky fotoaparat odkladaju, aby si „oddychli“. Pre mna fotenie znamena aktivny relax, podobne ako citanie knih, ci (vodna) turistika. Ostatne dva roky som si stanovil osobny challenge v podobe fotenia uz nafotenych lokacii a motivov s kvalitnym mobilom. Najnovsie som sa s chutou pustil do spoznavania technik realizacie videa pomocou DSLR… Ako sa vravi, zivot je kratky, treba skusat aj nove veci. Aj sporte mi to tak zhruba vychadza, ked som dosiahol svoje fyzicke limity (rekreacny level) v lyzovani (10+10 rokov), presiel som na sbowboard (10 rokov). Niektore aktivity vsak clovek musi opustit skor, napr. zo zdravotnych dovodov a potom je dobre si najst inu zalubu, nahradu aby sa „nezblaznil“. Lebo okrem fyzickeho ide aj o dusevne zdravie. Jedine co som nedokazal radikalne zmenit ani 20 rokoch je sposob obzivy, profesiu. Zacat od „piky“ v uplne inej praci casto znamena ist na juniorsku poziciu s prislusnych ohodnotenim. Ale to je v rozpore so zavazkami, ktore clovek casto zivitel rodiny ma. Syndromu vyhorenia v praci sa vsak da elegantne vyhnut zmenou zamestnavatela. Napr. 5 rocny cyklus v tomto dokaze prinasat vyznamne zmeny a nove vyzvy. Videl som na vlastne oci ako dokaze zuzit obzor a prehlad zotrvavat na tom istom mieste 20 rokov, cest vynimkam. Fotit je dobre pre radost. Ked to prestane uplne bavit a ani zmena zanru ci techniky uz nepomaha, da sa rovnako dobre venovat napr. behu, hrnciarskemu kruhu ci hubarceniu. Peace!

  2. Parádne už druhá séria fotografi zvierat z NP Bavorský les na dnešný deň, nemám síce (aspoň zatiaľ), pocit fotografického vyhorenia, ale ako inšpirácia je to veľmi podnetné Ďakujem

  3. Ďakujem za názory, áno, prestať fotiť nie je najväčšia dráma v živote, preto som to aj hneď v úvode napísal. Článok má slúžiť ako malá inšpirácia urobiť niečo nové a oživiť tak svoje nadšenie či odhodlanie.

    Jozef: áno, kamaráti sú pri tejto inšpirácii veľmi podstatní.

    Miroslav: tá periodickosť v práci a iných oblastiach života je zaujímavá. 🙂

  4. zmena zanru sa vydarila, pekne zachytené momentky plné tajomna, pokoj, adrenalínu divokej prírody

  5. Jazdím na bicykli (mimo zimy), chodím do záhrady (aj v zime – aspoň fotografovať) alebo lietať s modelmi lietadiel. Pri tom všetko aj fotografujem a nakoniec, o tom všetkom píšem blogy. Mám tak rozmanitý pracovno/osobný život, že nestačím vyhorieť 😉 Len v zime idem na znížený výkon a využívam archív fotiek z leta a jesene, práve ako námety pre články.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.