Tvorivo na vtákov

Tretie kolo FOTKY Nikonblogu sa už preklopilo do svojej druhej polovice. Ale až do konca júna máte čas na to, aby ste rozpohybovali svoje objekty, svoj foťák, či boli pohotovými pozorovateľmi akejkoľvek akcie. Svoje súťažné fotografie pridávajte ako komentár k príspevku na Facebooku TU. Téma POHYB pre toto kolo bola vybratá už pred niekoľkými mesiacmi a úplnou náhodou pekne symbolicky zapasovala aj do aktuálnej situácie. Konečne sa u nás po dlhom čase všetko postupne dáva do pohybu, a tak máme stále viac možností fotiť podľa vlastných preferencií. Obmedzenia nás brzdia stále menej, tak poďme radostne do toho!

Spôsobov, ako zachytiť pohyb, je naozaj veľa. Šport so zmrazeným či rozmazaným pohybom, pohybom rozmazané svetlá v nočných fotografiách sú tradičné motívy. Dynamické fotky zvierat v behu či lete rovnako vystihnú tému. Dnes vám na inšpiráciu ponúkam chuťovku v podaní Juraja Benčíka. Netradične poňatý wildlife. Čo vy na to?

Foto: Juraj Benčík

Jurajove fotky nie sú ani zďaleka dokonalé ostré „atlasovky“, aké si väčšina z nás pri wildlife predstaví. Táto séria fotografií nebude o študovaní skladby peria ani o počítaní žiliek v oku. O to viac sa mi páči. Sú invenčné, so skvelým nápadom a výborným spracovaním. Ukazujú nám viac zo správania zvierat ako dokonalé portréty, aké sú cieľom väčšiny wildlife fotografov.

Fotiť divokú prírodu je často nepredvídateľné, ak ju chcete dobre fotiť, musíte ju poznať. Zvieratká občas zapózujú, ale naše očakávania môžu byť aj ťažko splniteľné. Ich pohyb nedokážeme riadiť, iba odpozorovať a prispôsobiť sa. Položil som Jurajovi niekoľko otázok, aby nám priblížil, ako vznikli jeho zaujímavé fotografie.

Foto: Juraj Benčík

Juraj, ako vznikla séria fotografií „život na rybníku“?

Fotky vznikli na brehu rybníka v kryte prispôsobenom na fotenie, so zadným nasvietením scény tak, aby sa za súmraku  a v noci tvorili kontúry. Práve tie dodávajú fotkám čaro.

Ako si dospel k tomu, že budeš experimentovať časom závierky?

Vypozoroval som, že vták vždy, keď vytiahne z vody rybu, zatrepe ňou a voda sa rozprskne odstredivou silou od zobáka. Alebo keď vylezie z vody, otrasie sa a zbaví sa vody z peria. No a tak mi napadlo, že s dlhším časom by som mohol rozprsknutú vodu zaujímavo zachytiť . Tak, ako niektorí krajinári zachytávajú trajektóriu hviezd, ja som si zaumienil zachytiť trajektóriu striekajúcej vody. Akurát pohyb je omnoho rýchlejší a vyžaduje si samozrejme kratší čas závierky.

Aký čas závierky sa ti osvedčil?

Potreboval som, aby vták hlavou zatriasol a hneď ju zastavil. Aby kontúra vtáka a hlavy zostala aspoň ako-tak ostrá. Keď som zvolil príliš dlhý čas, boli na fotke krásne prskance, ale hlava rozmazaná na nepoznanie a niekedy i telo vtáka. Trajektóriu vodnej spŕšky možno zachytiť už aj 1/125 s, ale dĺžka trajektórie je pomerne krátka. Je to efektné, keď je kvapiek viac. Napríklad keď vták vzlieta, alebo sa celý otriasa. V situáciách, keď vták iba otrepe rybu v zobáku, bol efektnejší dlhší čas závierky. Najviac sa mi osvedčili časy od 1/10 – 1/20s. Práve s týmito časmi vzniklo najviac fotografií.

Foto: Juraj Benčík

Keď som surfoval tvojim profilom, zistil som, že to nebolo prvý krát, kedy si sa pri fotkách prírody hral s dlhšími časmi a snažil zachytiť pohyb vody. Čo nám prezradíš o fotkách pri napájadle? Sú fotené za denného svetla oproti tmavému pozadiu, ale čím si dosiahol protisvetlo na zvýraznenie vodných kvapiek a ich pohybu?

Protisvetlo bolo v tomto prípade vytvorené zaveseným zrkadlom, ktoré odrážalo slnečné svetlo.

Pri obidvoch typoch fotenia si asi s automatikou alebo poloautomatickým režimom nevystačíš.

Nie, na mojich fotoaparátoch som volil plný manuál. Svetlo je konštantné, a tak nie je problém si pripraviť správnu a stabilnú expozíciu. Automatika v takýchto extrémnych svetelných podmienkach zlyháva a má tendenciu preexponovať obraz, lebo je v ňom veľa tmavej a čiernej. No a fígeľ je v tom, aby obraz ostal podexponovaný, tmavý a tak vynikli práve kontúry či zozadu nasvietené prskance vody.

Foto: Juraj Benčík

Dlhší čas ti nedáva spávať ani na cestách, kedy si scénu nemôžeš pripraviť. 😊

Áno, skúšal som aj letovky s dlhším časom na jazere Kerkini. Niekoľko pelikánov sa mi podarilo vyfotiť tak, že krídla sú pohybom rozostrené, ale telo pelikána je ešte ostré. Ide nielen o správnu rýchlosť závierky, ale je nutné aj sledovať pohyb pelikána fotoaparátom (tzv. panning), aby sme ho (jeho telo a hlavu) udržali čo najostrejšieho.

Akou technikou fotografuješ prírodu?

Som zvyknutý fotografovať najvyššími modelmi zrkadloviek Nikon a tak som fotografoval Nikonom D4s, D5 a D6. Časť fotografií na rybníku však bola fotená už aj mirrorless fotoaparátom Nikon Z 7II. Je výborný na krajinu, makro, street, ale na wild letovky ešte nie je tak perfektne vyladený ako Nikon D5 / D6. Som zvedavý na nový Z 9. Verím, že ako profi reportážny stroj bude rovnocenným partnerom aj na fotenie letových fotografií vo wildlife.

Juraj ďakujem za tvoje tipy a prajem ti ešte veľa zaujímavých a netradičných fotografií zvierat a našej krásnej prírody. 

Aby ste si nemysleli, že Juraj nevie vyfotiť ostré fotky ;), pozrite si aj jeho „klasickejšie“ wildlife zábery:

Foto: Juraj Benčík

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *