V utorok 13. decembra som si nenechal ujsť otvorenie výstavy archívnych záberov Tlačovej agentúry SR pod názvom Športové triumfy Slovenska v priestoroch SNM v Bratislave. Takmer som ju nestihol, pretože predvianočná horúčka je v plnom prúde a okolie Vajanského nábrežia, na ktorom sa múzeum nachádza, zapĺňali kolóny áut nákupov chtivých vodičov. Nestihol som úvodné oficiality, ale aspoň si na mňa potom našiel čas Michal Svítok – vedúci obrazovej redakcie TASR a porozprával mi o výstave a pár otázok som položil aj ďalším dvom prítomným vystavujúcim fotografom Pavlovi Neubauerovi a Martinovi Baumannovi.
Michal, priblíž nám, o akú výstavu ide?
Táto výstava Športové triumfy Slovenska mala svoju premiéru pred rokom v Banskej Bystrici. Bolo to počas koronových časov, takže sme ju odštartovali len online vernisážou. Potom prišla možnosť opäť vystaviť fotografie v Slovenskom národnom múzeu. Chopili sme sa príležitosti a fotografie si od dnes môžu pozrieť návštevníci v priestoroch múzea. Výstava potrvá do 31. januára 2023. Vystavených je 30 fotografií šiestich autorov – reportérov tlačovej agentúry TASR. Konkrétne Martin Baumann, Milan Kapusta, Ivan Majerský, Pavel Neubauer, Radovan Stoklasa, no a nejaké fotografie tu mám aj ja (Michal Svítok). Všetko sú to fotografi TASR, iba Ivan Majerský už v dnešnej dobe pracuje pre denník Pravda.
Všetci v agentúre TASR fotíte výhradne Nikonmi?
Áno všetci sme od digitálnej doby verní Nikonom. Vyhovuje nám táto technika a sme s ňou spokojní, čiže vlastne všetko, čo tu vidíme, je fotené rôznymi fotoaparátmi Nikon – staršími či novšími modelmi, keďže výstava mapuje dlhšie obdobie.
Ako ďaleko do histórie siahajú vystavené fotografie?
Keďže mala výstava premiéru v roku 2021, tak sú na nej fotografie do 2021 a zhruba za posledných 15 rokov. Naše prvé cesty, na ktorých sme pokrývali svetové šampionáty začali zhruba v roku 2001. Odvtedy až do dnešných dní sa sústavne cestuje na olympiády, hokejové majstrovstvá, na majstrovstvá v iných športoch, svetové poháre a tak ďalej. Vždy cestujeme so športovcami a nielen tam, kde sa očakáva medaila. Cestujeme, aby sme zachytili to, čo je podstatné pre Slovensko a pre slovenského odberateľa, aj pre slovenskú históriu.
Za tie roky ste museli vyfotiť obrovské množstvo športových výkonov. Ako ste vyberali fotografie na výstavu?
Bolo to veľmi ťažké, predsa len 30 fotografií je veľmi málo na to, koľko sme mali na Slovensku športových úspechov. Snažili sme sa vybrať z každého športu. Máme tu nafoteného paraolympionika pána Riapoša, je tu niečo z lyžovania, z hokeja či futbalu. Snažili sme sa zachytiť zlomové momenty. Ak sme nemali fotografiu priamo z konkrétneho podujatia, nahradili sme ju nejakou zaujímavou alebo dôležitou fotografiou z toho športového odvetvia alebo snímkou konkrétneho športovca.
Čo je tvoja osobná preferencia? Aký šport máš najradšej?
Moje srdcovky sú dve – vodný slalom a biatlon.
Je to preto, že v týchto športoch sme mali a aj máme úspešných reprezentantov?
Nie je to len preto. Sú to pre mňa veľmi fotogenické športy. V biatlone sa stále sa tam niečo deje, športuje sa v prírode, je to pestrý šport na fotografovanie. Vidíme pri tom zaujímavé miesta, ale je to zároveň náročné. Či prší, či sneží, fotograf si to tam musí odstáť, alebo odchodiť, brodiť sa v snehu. Pri vodnom slalome si musím nájsť dobré miesto, ale aj keď sa na všetko pripravím, voda mi to môže úplne zmariť. Vyskúšam si fotku na jednom pretekárovi, miesto je výborné, voda pekne strieka. A potom príde na rad náš pretekár, šplechne jedna vlnka a celé je to v kýbli. Je to náročné, vonku v prírode nemá človek nad niektorými vecami moc. Musí spraviť všetko preto, aby zdokumentoval okamih, nie je veľmi priestor hrať sa na umelcov. Nemôžem skúšať, musím dodať fotografiu do servisu.
Čiže hranie sa s časom expozície, rozmazaním a podobne nepripadajú do úvahy?
Môžeme si to dovoliť, keď už máme to podstatné odfotené. Raz sme spolu s Palim Neubauerom fotili majstrovstvá sveta vo vodnom slalome. Keďže sme boli dvaja, jeden z nás robil štandardnú robotu a druhý si mohol trošku ulietavať, hrať sa a byť kreatívnejší. Ale nie vždy je na to príležitosť.
Si vedúcim obrazovej redakcie TASR. Vyberal si zo svojej pozície ty, čo bude na výstave, alebo si ostatným nechal voľnú ruku, alebo máte kurátora?
Ja som kurátorom výstavy. Vyzýval som chalanov, aby vybrali fotografie, ale nakoniec to viac-menej nechali na mňa. Popri tom som sa radil aj z ďalšími kolegami z redakcie a spoločne sme zhodnotili, čo je dôležité a čo nie.
Na výstave je veľa víťazných portrétov. Bol to zámer, aby boli na výstave zachytené úspechy?
Áno, vychádza to aj z názvu výstavy – športové triumfy, čiže medailové okamihy, okamihy najväčších úspechov. Ale samozrejme nechceli sme to koncipovať tak, že na výstave budeme mať 30 fotiek ako športovci hryzú do medaily. Snažili sme sa nech je to pestrejšie.
Niekoľko otázok som položil aj ďalším dvom autorom.
Keďže ste nepodieľali na konečnom výbere fotografií, ste spokojní s tým, čo tu na výstave nakoniec visí?
Pavel Neubauer: Čo sa týka mňa, nezáleží mi na počte mojich fotografií, ktoré tu visia. Dôležité je, že majú môj rukopis.
Ako návštevníkovi by sa mi páčilo, keby tu viselo viac akčných snímok, hoci aj pri menej úspešných výkonoch. Ale zrejme pri výbere fotografií bolo najdôležitejšie práve zachytené víťazstvo.
Pavel Neubauer: Presne tak. Bolo dôležité spraviť výber tak, aby tu bolo zastúpených čo najviac rôznych športov, aby žiaden neprevládal. Určite by vo výbere mohla byť širšia paleta fotografií, ale na to by sme potrebovali oveľa väčší priestor, alebo by sme museli vystavovať len jeden šport.
Jednoduchšie pri takomto výbere, ako prehrabávanie sa v obrovskom archíve je, keď si pamätáš, čo sa ti podarilo dobre nafotiť. Existuje jedna top fotka, ktorá vám utkvela v pamäti?
Pavel Neubauer: Viem si spomenúť, ktoré fotografie boli dobré, ale neviem pomenovať najlepšiu. Ty máš takú Martin?
Martin Baumann: Mám. Bola to moja vôbec prvá olympiáda Vancouver 2010. Fotka gólu Pala Demitru na samostatné nájazdy Rusom, keď sme ešte v skupinovej fáze vyhrali 2:1. Tá atmosféra tam bola super. Kanaďania fandili Slovensku, veľmi Pala povzbudzovali. V tom čase hrával práve za Vancouver takže na domácom ľade. Táto fotka je pre mňa najviac.
Michal mi prezradil, ktoré športy najradšej fotí, máte vy nejaké obľúbené?
Pavel Neubauer: Dnes už na to nie sú na Slovensku podmienky, ale rád som fotografoval skok na lyžiach, bežecké športy. Niekedy na Štrbskom plese bývali svetové poháre v bežeckom lyžovaní. Biatlon a zjazdové lyžovanie sú fotogenické športy. Fotograf má pri nich veľký priestor tvorivo myslieť. Pri biatlone sa môže prechádzať po trati a nájsť si zaujímavejšie výtvarnejšie miesta. Pri športoch ako je hokej, futbal alebo hádzaná je to skôr o momente. Zaujímavé sú motoristické športy, ale záleží to od prostredia. Veľmi rád fotím atletiku – beh, skoky do diaľky, vrh guľou, vznikajú tam veľmi pekné momenty.
Martin Baumann: Ja som skôr futbalový a hokejový fanúšik. Rozumiem, o čom hovorí Pali, naozaj priestor je pri týchto športoch obmedzený, ale aj tu sa dá tvoriť. A ešte samozrejme zjazdové lyžovanie.
Pavel Neubauer: Mám takú príhodu, keď som ešte ako začínajúci fotograf som fotil motoristický šport. Našiel som si pekné miesto. V tých časoch sme samozrejme fotili ešte na film. Všetky zápisky som si robil na papierik. Vždy keď išiel motocyklista, odfotil som ho a na papierik zapísal jeho číslo, aby som vedel, kto je na fotke. Spredu boli špinaví od blata, nedali sa rozpoznať. Notes som si uložil pol metra od seba. Keď frčal motocyklista, nahol som sa, vyfotil ho, no keď som chcel zapísať číslo do notesa, zistil som, že je zničený od pneumatík. Niekedy ma tak šport vtiahol do deja, že som si pri tom ani neuvedomil, do akého rizika idem.
Alebo keď som bol asi len pol roka v agentúre ČTK a šiel som fotiť svoj prvý hokej. Pricestovali k nám hokejisti bbornej a hrali zápas proti Česko – Slovensku. Bol som veľký fanúšik hokeja, obdivoval som hráčov. Zapozeral som sa na zápas a úplne som zabudol fotiť. Keď si za mnou prišiel kolega pred koncom prvej tretiny vypýtať film, aby ho odniesol do redakcie, nemal som mu čo dať. Odvtedy sa mi to už nestalo, na zápasoch nemôžem byť fanúšikom, ale fotografom. 😊
Ako popisujete fotky dnes, v digitálnej dobe rôznych vymožeností. Používate nahrávanie hlasovej poznámky k fotke, ako to umožňujú naše fotoaparáty Nikon?
Pavel Neubauer: Ja osobne to nepoužívam. Keďže robíme často šport, sledujeme prenosy a fotíme dlhoročných reprezentantov, už ich poznáme, poznáme ich štýl. Samozrejme pri ligových zápasoch je to náročnejšie, tam sa hráči častejšie menia. Vtedy si musíme robiť zápisky. Ja to robím tak, že si hráčov vyfotím aj s číslami a popisky robím až keď dofotím.
Martin Baumann: Ja si spravím súpisku, označím si čísla písmenom a tým si urýchľujem písanie, text mám už predpísaný. Napíšem číslo a vypíše mi to celé meno.
Pavel Neubauer: Naša agentúrna práca je o rýchlosti. Aby sme boli konkurencieschopní, nesmieme zaostávať za ostatnými.
Martin Baumann: O rýchlosti a kvalite 😊
Pavel Neubauer: Niekedy sú nahnevaní fotografi z denníkov, že oni nafotili to isté ako my, ale zverejnili naše fotky. To preto, že my sme ich dodali o pol hodinu, či 10 minút skôr. Niekedy naozaj rozhodujú minúty.
Na veľkých podujatiach ako je olympiáda, sa často my z menších agentúr nedostaneme na dobré pozície, z ktorých by sme chceli fotiť. Najlepšie pozície bývajú vyhradené pre veľké svetové agentúry. Preto potom mávajú lepšie fotky, dostanú sa na miesta, kam nás nepustia. Sme často veľmi limitovaní.
Martin Baumann: Určite im závidíme ich pozície. 😊
Pavel Neubauer: Na majstrovstvách sveta vo futbale a v hokeji je to lepšie. Tam majú prednosť fotoreportéri z hrajúcich krajín. Tí si môžu vyberať pozície a až potom idú na rad ďalší.
A čo technika? Zatiaľ stále používate v agentúre digitálne zrkadlovky, ale vyskúšali ste už aj Z 9. Čo na to hovoríte?
Pavel Neubauer: Mal som možnosť týždeň skúšať Z 9. Je to míľový krok dopredu. Mám aj vlastný Nikon Z 7 na také kľudnejšie veci.
Martin, bol som milo prekvapený, že keď si mal teraz len na pár dní zapožičaný Nikon Z 9, bol si hneď schopný plnohodnotne ho využívať, vrátane odosielania fotografií do redakcie.
Martin Baumann: Sadol som si k tomu a za pol hodinu som všetko vedel. Sú v nej trochu poprehadzované funkcie, ale ten, kto predtým používal Nikon a kúpi si Z 9, zžije sa s ňou do pol hodiny. Má množstvo funkcií, som z nej nadšený. Rýchlosť preostrenia z jedného objektu na druhý je neuveriteľná.
Ďakujem chalanom z TASR za rozhovor a vás ostatných pozývam do SNM na Vajanského nábreží na výstavu Športové triumfy Slovenska. Výstava potrvá do 31.1.2023.
Info: www.snm.sk
