Ak aspoň trochu sledujete Red Bull športy, pracujete so svetlami Fomei, alebo sa zaujímate o súčasnú press fotografiu na Slovensku, s menom Richarda Dömösa ste sa už stretli. Na Slovak Press Photo minulý rok bodoval vo viacerých kategóriách ako výherca alebo jeden z finalistov. Richard má naozaj široký záber vo fotke, vo voľnej tvorbe a jeho každodenný fotografický chlebíček tiež nie je nezaujímavý.
Richard, máš netypické priezvisko. Odkiaľ pochádzaš?
Moje priezvisko je maďarského pôvodu. Narodil som sa však v Bratislave. Moji rodičia, starí aj prastarí rodičia boli rodení Bratislavčania – Prešporáci .
Ako si sa dostal k fotografii a odkedy sa ňou živíš?
K fotografovaniu som sa postupne dostával ako stredoškolák. Bolo to po strednej škole, kedy som si kúpil od môjho známeho svoj prvý, úplne obyčajný fotoaparát. Pamätám si, ako som v tom čase u kamaráta videl knihu od svetoznámeho fotografa Helmuta Newtona. Vtedy som si prvýkrát povedal, že toto je tá oblasť, ktorej sa chcem venovať. Fotografovanie ma postupne dostalo a očarilo. Spočiatku som sa živil rozvážaním pizze po meste a z ušetreného zárobku som si obstaral nový kvalitnejší digitálny fotoaparát. Najskôr som začal fotiť len pre zábavu, ktorá prerástla k tomu, že som začal čítať knihy o fotografovaní, jeho technike a všetko možné, čo sa tejto problematiky týkalo. Postupne začali prichádzať aj prvé zákazky na fotografické práce. Dal som výpoveď v práci a začal som sa fotografovaniu venovať naplno. Začiatky neboli ľahké. Bolo to v období nástupu digitálnej fotografie, kedy sa fotoaparáty stali dostupné bežnému človeku. Každý chcel fotiť a každý chcel byť fotograf. Od mladosti som hľadal spôsoby vyjadrenia svojich vnútorných pocitov. Najprv som kreslil, neskôr aj písal, ale stále to nebolo ono. Vo fotografovaní som našiel tú správnu cestu a zmysel môjho ďalšieho profesného pôsobenia. Zatiaľ sa mi v nej našťastie darí.
Aký žáner fotografuješ najradšej: Čo je tvojou srdcovkou a naopak, pri čom sa tak trochu trápiš, alebo čo by si nikdy nefotil?
Na jednej strane mám rád technicky zložité fotografie, pri ktorých je potrebné premyslieť každý detail fotky, organizáciu celého fotenia od nastavenia svetiel, súčinnosti spolupracujúcich ľudí, techniky až po okamih stlačenia spúšte fotoaparátu. Takéto fotografovanie je náročnejšie, ale aj vzrušujúcejšie a umožňuje mi byť v práci kreatívny. Ak sa fotografovanie vydarí podľa mojich predstáv, vždy mi to urobí veľkú radosť. Rád vymýšľam koncepty k dejom, ku ktorým chcem fotografiou poslať svoju správu.
Na druhej strane obľubujem aj reportážno-dokumentárne fotografovanie. Pri tomto fotení si prepínam myšlienky v hlave, sústredím sa na okamih, ktorý chcem fotograficky zachytiť. Niekedy sa to najkrajšie podarí zachytiť aj náhodne bez toho, aby som si to uvedomil. Tento fotografický žáner má tiež svoje čaro.
Určite nie je mojou snahou byť paparazzi fotograf. Je to proti mojej srsti a presvedčeniu fotografovať niekoho alebo niečo tajne, mnohokrát proti vôli fotografovaného, len pre senzáciu.
Keď sa čitatelia pozrú na tvoje víťazné a finálové fotky, môžu získať dojem, že si reportér či športový fotograf. Teba však živí ešte jeden zaujímavý projekt. Povedz nám niečo o Artzenali a o tvojej úlohe či práci v ňom?
Firma Artzenal je slovenská firma, ktorá sa zaoberá 3D art servisom, 2D art servisom a Charakter art servisom. V 3D art sekcii momentálne pôsobím ako vedúci fotograf. Tu prevádzame skutočné objekty z reálneho sveta do 3D sveta počítačových hier, virtuálnej reality, pre potreby web stránok a pod. Mojou úlohou a úlohou našich fotografov je dokonale a správne nafotiť daný objekt, mnohokrát v desaťtisícových snímkach, ktoré sa následne poskladajú a spracujú na RAW 3D model. Tieto sa potom odovzdávajú našim grafikom na postproces pre spracovanie podľa požiadavky zákazky. Celý postup spracovania objektu do finálnej podoby je technicky aj časovo náročný. V žiadnom prípade sa nejedná o nejakú monotónnu prácu. Každá zákazka si vyžaduje individuálny, technický aj organizačný prístup k svojmu spracovaniu. Táto činnosť dáva priestor ku každodennej tvorivosti a možnosti ako svoju prácu vylepšiť a zefektívniť.
Čo je to fotogrametria?
V našej činnosti je fotogrametria súborom množstva fotografických snímok zosnímaných z každého profilu spracovávaného objektu, ktorý je potom špeciálnym softvérom vyskladaný do 3D modelu. V našej spoločnosti pracujeme na tomto vyskladaní so softvérom slovenskej firmy Capturing Reality. Následne je tento model doupravovaný našimi grafikmi do želanej podoby podľa požiadaviek zákazníka.
Lokomotíva Albatros | Artzenal
Virtuálna prehliadka lokomotívy Albatros či Modrého kostolíka sú zážitkom. Je úžasné môcť ich navštíviť takto virtuálne. Aké je reálne využitie výsledkov vašej práce?
Aj to je čaro fotogrametrie. Vďaka nej sme schopní ľuďom ukázať miesta, kde by sa možno nedostali, ukázať veci, ktoré sú mnohokrát bežne nedostupné. Význam možnosti virtuálnej prehliadky sa ešte znásobil súčasnou celosvetovou pandemickou situáciou, kedy je pohyb ľudí obmedzený. Kdekoľvek na svete si môžu ľudia virtuálne navštíviť a detailne prehliadnuť miesto. V minuloročnej súťaži Slovak Press Photo zorganizoval usporiadateľ súťaže vernisáž víťazných fotografií. Vzhľadom k obmedzeniam, ktoré vznikli pre pandémiu, bola návšteva tejto vernisáži problematická. Tak sme sa vo firme rozhodli, že túto vernisáž nafotíme a umožníme pre záujemcov jej virtuálnu prehliadku.
Zároveň je potrebné podotknúť aj skutočnosť, že našou činnosťou fotogrametrie a virtualizácie rôznych významných objektov, či už interiérov alebo exteriérov budov, mestských častí, predmetov a vecí ako aj osôb sa spolupodieľame na ich archivácii pre budúcnosť a ďalšie generácie.
Keď som videl back stage videá o tom, ako tieto virtuálne reality tvoríte, onemel som úžasom. Nafotiť desaťtisíce fotografií z jedného priestoru alebo objektu, to je naozaj zaťažkávacia skúška pre nervy fotografa i pre závierku fotoaparátu. Čím fotografuješ tieto podklady?
Áno, fotiť desaťtisíce fotografii je celkom náročné, nielen pre hlavu, ale aj pre ruky. Niekedy mám pocit, že ten foťák mám na ruke už prirastený. Preto je dôležité mať dobrý fotoaparát, ktorý to všetko nielenže zvládne, ale produkuje aj kvalitu, ktorú nevyhnutne potrebujem. V práci používam Nikon D850 pre jeho vysoké rozlíšenie, ktoré nám veľmi pomáha pri ďalšom spracovaní. Používam Nikon objektívy, ktoré sa mi osvedčili. Pri väčších predmetoch a budovách, ktoré sa nedajú zosnímať z ruky alebo teleskopickou tyčou, používam samozrejme dron. Využívam aj laserový skener Faro, ktorý dokáže s presnosťou 0,002 mm naskenovať prakticky čokoľvek a do ktorého potom používam textúru z fotogrametrie.
Modrý kostolík | Artzenal
Aj ostatné žánre, ktoré fotíš, zachytávaš Nikonom?
Prvý profi fotoaparát, ktorý som kupoval bol Nikon. Niekde som to už spomínal, že keď som kupoval tento foťák, tak predajca dával k tomuto foťáku aj darček, ktorým bol veľmi kvalitný švajčiarsky vreckový nôž Victorinox. Keďže som vtedy o fotoaparátoch veľa nevedel, tak aj tento bonus od predajcu zohral pri výbere foťáku svoju rolu. 🙂 Nikdy som ale toto rozhodnutie neoľutoval. Odvtedy som ostal Nikonu verný. Je to môj každodenný parťák.
Čo pre Teba znamená umiestnenie v novinárskych súťažiach na Slovensku a v Čechách? Prečo si sa zapojil do novinárskej súťaže?
Tieto umiestnenia sú pre mňa veľkým povzbudením. Presvedčili ma o tom, že sa musím venovať aj kreatívnej tvorbe. V poslednej dobe som bol pohltený technickou fotografiou a chýbalo mi klasické fotenie, ktoré mám tiež veľmi rád. Povedal som si, že musím robiť aj také série fotiek, ktoré budú iné ako technické. Pomerne dlho som premýšľal nad témami, ktoré by to mohli byť. Od roku 2016, kedy som sa prvýkrát zúčastnil súťaže Slovak Press Photo som sa každý rok umiestnil vo finále. Rok 2020 bol z hľadiska kreatívnej tvorby pre mňa veľmi úspešný. V súťaži Slovak Press Photo 2020 som sa umiestnil na troch prvých miestach v kategóriách Šport, Portrét a Reportáž. V súťaži Czech Press Photo 2020 som sa umiestnil v dvoch kategóriach Śport, kde som vyhral prvé miesto a v kategórii Portrét tretie. Veľmi ma osobne potešilo, že v prestížnych fotografických súťažiach dvoch krajín Slovenska a Česka som sa umiestnil na popredných miestach. Je to pre mňa veľká česť, že kvalitu mojich fotografií ohodnotili aj porotcovia z radov nezávislých zahraničných profesionálnych fotografov. Možno je to aj tým, že nie som profesionálny reportážny fotograf, nie je to môj denný chlebík, ale len vnútorná sebarealizácia, na ktorú sa vždy teším. Je to čas pre moje nápady, také vybočenie z každodenného stereotypu.
Mňa zaujala séria z práce záchranárov RZP v Turčianskych Tepliciach. Aký bol deň strávený s nimi? Aj si lietal spolu so záchranármi v záchranárskom vrtuľníku? Bolo to náročné fyzicky alebo psychicky?
Bol to skvelý zážitok. Nápad vznikol na pive s mojim kamarátom Michalom, ktorý je záchranár v RZP Turčianske Teplice. Vypytoval som sa ho na jeho prácu, čo všetko denne zažívajú najmä vtedy, keď začínala pandémia. Prišlo mi to ako super nápad nafotiť a zdokumentovať ich prácu. Slovo dalo slovo a hľadali sme termín, kedy mal 24-hodinovú službu a mohol by som sa pripojiť. Predtým sme to museli dohodnúť s ich vedením a vysvetliť im, aký mám zámer a na aký účel budú fotky použité. Ráno som prišiel k nim na stanicu, kde ma čakala záchranárska uniforma. Bol to pre mňa veľký zážitok, ale zároveň aj veľký adrenalín. Nevedel som, čo ma čaká. Podobne ako oni, tiež nikdy nevedia, aká bude služba. Je to zvláštny pocit čakať na výjazd. Nikdy neviete, či tomu človeku budete schopní pomôcť, čo sa mu prihodilo a ako to skončí. Utkvel mi v pamäti výjazd, keď som sedel v sanitke vedľa šoféra a išli sme na pomoc k havarovanému motorkárovi. Zároveň k nemu zasahoval neskôr aj vrtuľník. Sedíte v sanitke, ktorá má zapnuté sirény, okolité autá uhýbajú, v rukách máte fotoaparát a rozmýšľate, čo bude, keď prídete na miesto. Zároveň si uvedomujete, prečo ste tam, že chcete zachytiť situáciu a dávať taktiež pozor, aby ste nenarušili záchranársky zásah a nezavadzali. Je to fyzicky náročné byť celý deň v strehu. Je to namáhavé aj na psychiku. Človek nevie, čo v ten deň uvidí, čo zažije a ako to zvládne tak, aby nebol príťažou.
Foto: Richard Dömös
Po tejto skúsenosti sa nejako zmenil tvoj pohľad na záchranárov? Prinieslo ti to niečo nové?
Veľa ľudí si neuvedomuje, čo záchranári robia každý deň pre nás a ako ich to ovplyvňuje. Častokrát vidia veci, ktoré si mnohí z nás ani náhodou nevieme predstaviť. Ja sám som nad tým predtým nikdy veľmi nerozmýšľal. Sú samozrejme aj výjazdy k pohryznutiu od psa, ale aj k ťažkým nehodám. Teraz je to ešte komplikovanejšie – veľkú časť dňa trávia záchranári v nepohodlných ochranných oblekoch, po covid pacientoch musia byť sanitky dezinfikavané. Prajem každému, aby ich služby nikdy nemusel využiť.
Silne sugestívna je aj séria portrétov ľudí v rúškach „za sklom“, teda za oknami, dverami, izolovaných od vonkajšieho prostredia. Vnímam to už ako konceptuálnu fotku, keďže ľudia sú zjavne aranžovaní, ale tak či onak, ide o vydarenú sériu. Ako vznikal tento nápad?
Tento nápad vznikol počas prvej pandemickej vlny. Bolo to obdobie, keď sme všetci boli uväznení vo svojich bytoch a cez okno pozerali na ulicu. Nikto vtedy nevedel, čo to ten Covid je a ľudia žili v strachu, aby sa nenakazili. Keď som šiel okolo domu rodičov, aspoň som im zavolal a kývali sme si cez okno. Napadlo mi, že ako fotograf by som mal túto situáciu zachytiť. Tu izoláciu. Samotu a odlúčenie. Život ľudí sa odohrával za sklom. Obvolal som teda svojich blízkych a dohodli sme sa, že ich prídem nafotiť bez toho, aby sme sa osobne stretli. Potreboval som použiť blesky, tak som ich vydezinfikoval a dal im ich pred dvere. Potom som ich telefonicky navigoval, čo majú robiť, kam tie blesky dať a ako.
| Foto: Richard Dömös
Ďalšia úspešná fotka je freestyle cyklista v slnečných hodinách. Kompozične i svetlom a tieňom zaujímavá fotka. Je to tiež plánovaná fotka a cyklista tam bol kvôli foteniu?
Jasné. Táto fotka bola plánovaná. Už dlhšie som v hlave nosil predstavu, čo chcem spraviť. Miesto som tiež mal už dlhšie vyhliadnuté, ale rozmýšľal som ako to urobiť tak, aby to bolo zaujímavé. Potom som videl na Instagrame Michala Kovačoviča, ktorý je jeden z našich top BMX jazdcov, ako jazdil. Už v minulosti som s ním spolupracoval na fotke s vysokorýchlostným robotom. Toto bolo doteraz moje najkomplikovanejšie fotenie a Michal musel byť niekoľko hodín zavesený na lanách. Aj teraz súhlasil s fotením. Niekoľko dní som následne chodil k slnečným hodinám a hľadal správnu kompozíciu a vymýšľal, ako to nafotiť. Fotil som zo šesť metrového nadhľadu a použitím dvoch bleskov.
Čo ty a Red Bull športy a eventy. V tvojom portfóliu môžeme nájsť fotky rôznych športov a akcií tejto značky. Ako si sa k tomu dostal? Si oficiálnym Red Bull fotografom ako napríklad Dan Vojtěch alebo skôr dokumentuješ, čo sa pod ich značkou deje?
K Red Bull som sa dostal pred pár rokmi. Momentálne fotím pre nich príležitostne a iba externe, takže nie som oficiálne ich fotograf ako Dan Vojtěch. Skôr dokumentujem, čo sa deje pod ich značkou, ich podujatia a podobne. Vždy som to chcel skúsiť. Dlhodobo som aj fanúšikom Dana Vojtěcha, obdivujem jeho prácu.
Figuruješ na stránkach jednej spoločnosti organizujúcej fotografické kurzy ako lektor. Aký typ workshopov vedieš? Rád odovzdávaš skúsenosti začínajúcim fotografom alebo čo ťa vedie k lektorovaniu?
V minulosti som sa nejaký čas venoval lektorovaniu. Zvykol som robiť workshopy zamerané na štúdiové svietenie, ale boli tam aj iné žánre ako portrét, svietenie s externým bleskom a pod. Bolo to fajn odovzdávať svoje skúsenosti ďalej. Naučilo ma to pracovať s ľuďmi, pomáhať im k zlepšovaniu fotografickej zručnosti. K lektorovaniu ma viedla skôr zvedavosť k tomu, aký je to pocit lektorovať a učiť ľudí to, čo mám aj ja rád.
Si oficiálnym ambasádorom značky Fomei, ktorá distribuuje zábleskové a stále svetlá. Čo je tvojou úlohou v tomto prípade? Aké máš poslanie?
Som veľmi rád, že som sa mohol stať Fomei fotografom. Myslím si, že dobré nasvietenie je polovica úspechu a hlavne, že je to hotová veda a treba mať preto nielen cit ale aj kvalitnú techniku. Táto spolupráca mi dala možnosť používať profi techniku do takej miery, že nie som obmedzovaný technicky, ale iba mojou fantáziou, čo je neoceniteľné. Ak mám projekt, pri ktorom potrebujem väčšie množstvo techniky, môžem sa im ozvať a poskytnú mi support. Nemyslím tým klasické fotenia, kde sú použité tri blesky, ale projekty, kde sa blesky a svetlá používajú vo veľkom počte a sú náročnejšie na svietenie. Mojou hlavnou úlohou je urobiť svoju prácu čo najlepšie a Fomei mi v tom veľmi pomáha.
Pri fotografovaní používaš práve záblesky alebo dnes obľúbené LED svetlá?
Osobne preferujem zábleskové svetlá. Skúšal som LED svetlá, ale zdá sa mi lepšie svietiť si pomocou bleskov, kde si viem určiť a nastaviť presne to, čo potrebujem. Blesky sú pre mňa základ a nedám na ne dopustiť.
Na aké najbližšie projekty sa tešíš? Čo ťa čaká v najbližšom období?
Momentálne plánujem tvorbu série portrétov. Bude nadväzovať na sériu s Covid tematikou. Teším sa aj na projekt, ktorý pripravujem do svetovej súťaže Red Bull Illume. Bude to séria fotiek rôznych športovcov, kde sa chcem hlavne zamerať na osvetlenie a silný koncept. Ďalej mám v pláne pokračovať s fotením záchranárov a dlhodobo ich dokumentovať.
Ďakujem za rozhovor.
