Pravda o mestskom odpade objektívom Kadira van Lohuizena

Environmentálne problémy sú dnes čoraz častejšie diskutovanou témou, pri ktorej určite platí „lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť“. Keď o dôsledkoch často nezodpovedného konania ľudí iba počúvame, môžeme nadobudnúť pocit, že sa nás to netýka. Vizuálny vnem skutočnosti nás možno šokuje a prinúti hlbšie sa zamyslieť nad problémami a vnímať ich globálne. Kadir van Lohuizen, európsky Nikon ambasádor, fotoreportér a lektor patrí k tým, ktorí nám otvárajú oči. Je spoluzakladateľom agentúry NOOR, pre ktorú pracuje najmä v konfliktných oblastiach a dokumentuje globálne problémy.

Kadir van Lohuizen sa stal uznávaným fotografom vďaka svojim projektom o siedmych svetových riekach, diamantovom priemysle, migrácii medzi Južnou a Severnou Amerikou „Via PanAm“ a projektu „Where will we go“, ktorý sa zaoberá dopadom ľudského konania na zvyšovanie hladiny morí. Práve posledný projekt ho inšpiroval, aby v spolupráci s Nikonom zdokumentoval celosvetový problém s odpadom. Vybral sa do svetových metropol a snažil sa zistiť, čo sa deje a ako sa narába s odpadom potom, ako ho vynesieme do kontajnera na ulici. Ukázať množstvo práce a efektivitu jeho spracovania na rôznych miestach.

„Než sa pustím do projektu, prinútim sa zapísať si jeho zmysel, čo chcem povedať, posolstvo a výstupy.“

New York, Sãu Paulo, Tokio, Jakarta, Lagos, a Amsterdam. Týchto šesť miest, ktoré dennodenne vyprodukujú obrovské množstvo odpadu si van Lohuizen vybral za ciele pre svoj fotografický prieskum. Ich výber starostlivo zvažoval. Samotný priesku trval minimálne šesť mesiacov, pred tým ako začal reálne fotografovať. Na problém sa chcel zamerať celosvetovo, preto si vybral mestá v Amerike, Ázii, Afrike aj Európe.

Eugene Gadsen (58) je „newyorský plechovkár“ – človek, ktorý v uliciach zbiera plasty a plechovky. Túto prácu robí 30 rokov. Za plechovku alebo fľašu dostane 5 centov a denne zarobí približne 20 $.
Nikon D5 + AF-S NIKKOR 35 mm | f/1,4 | 1/250 s | ISO 160
© Kadir Van Lohuizen

Dostať sa na konkrétne mesta vývozu a spracovania odpadu nebolo vždy jednoduché. Najproblematickejšie bolo pre Kadira dostať sa na miesta, kde firmy nezaobchádzali s odpadom správne. V každom meste bolo preto pre neho nevyhnutné mať spoľahlivého prostredníka, ktorý mu pomohol dostať sa na miesta a zdokumentovať realitu. Ďalšou úlohou, pred ktorou stál, bolo zdokumentovať odpad vyzerajúci vo všetkých častiach sveta rovnako tak, aby snímky boli zaujímavé, rôznorodé a vypovedali posolstvo.

V spoločnosti Daiichi Shoji v Tokiu spracovávajú na recyklovanie približne 40 metrických ton papiera denne.
Nikon D500 + AF-S Zoom-NIKKOR 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED | f/4,5 | 1/100 s |ISO 1600
© Kadir Van Lohuizen

V neposlednom rade potreboval pre svoj projekt spoľahlivú technike. Na Nikon sa spolieha celú svoju fotografickú kariéru. Od fotoaparátov a objektívov potrebuje, aby vydržali aj sťažené klimatické podmienky, akými je napríklad vysoká vlhkosť. Zároveň potreboval pôsobiť nenápadne. Nikon D810 využíva najmä pre funkcie videa a kvalitu snímok s rozlíšením 36 MP, Nikon Df si na cestách obľúbil pre nízku hmotnosť, nenápadnosť a jednoduchosť. Pri projekte pracoval s objektívmi AF-S Zoom-Nikkor 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED, AF-S NIKKOR 35mm f/1,4G a AF Nikkor 50 mm f/1,8D.

Makoko je oblasť Lagosu, v ktorej žije približne 85 000 ľudí. Toto osídlenie je v podstate vybudované v zálive, všetky domy sú postavené na koloch a dá sa k nim dostať iba loďou cez úzke kanály. Odpad sa často využíva na spevnenie pôdy pod domami
Nikon D500 + AF-S NIKKOR 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED | f/5,6 | 1/200 s | ISO 160
© Kadir Van Lohuizen

Kadirova cesta začala v indonézskej Jakarte. Rýchly hospodársky rast zvyšujúci životnú úroveň a nárast počtu obyvateľov priamo súvisí s rastúcim množstvom odpadu. Väčšina jakarského odpadu končí na najväčšej 108 hektárovej skládke na svete. Tá sa nachádza v susednom meste Bekasi, čo spôsobuje nekončiace spory. Obyvatelia susedných provincií žiadajú mesto, aby si svoje problémy s odpadom riešilo samo. V Jakarte neexistuje recyklačný systém, ale obrovský neregulovaný trh. Tisíce ľudí zachytávajú na odpadkovom páse plasty a iné recyklovateľné materiály, ktoré následne predávajú a zarábajú si na živobytie. Ak na ulici zahodíte plastovú fľašu, o niekoľko minút sa určite nájde niekto, kto ju zdvihne, aby ju mohol predať.

Banter Gebang je najväčším smetiskom na svete. Je však preplnené a Jakarta sa pokúša nájsť nové miesto. Tisíce zberačov odpadkov, ktorí bývajú v blízkosti skládky, zbierajú pri príchode smetiarskych vozidiel všetko, čo sa dá recyklovať.
Nikon D810 + AF-S NIKKOR 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED | f/7,1 | 1/2500 s | ISO 160
© Kadir Van Lohuizen

Problém v New Yorku nie je taký očividný ako v Jakarte, ale je obrovský množstvom vyprodukovaného odpadu. Vytvára najviac odpadu na svete, až dvakrát viac ako Mexico city, ktoré je na zozname druhé. Newyorské skládky sú plné, odpad je preto vyvážaný do susedných štátov, kde ho spaľujú, alebo ukladajú na skládky. Zjavným problémom mesta je enormné množstvo vyprodukovaných plastov. V súčasnosti existujú plány riešenia, ale ich realizácia a najmä zmeny v správaní ľudí ešte nejaký čas potrvajú.


Smetiarska loď preváža plastový odpad z Bronxu a časti Queensu do recyklačného závodu v Brooklyne.
Nikon Df + AF-S Zoom-NIKKOR 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED | f/5,6 | 1/2500 s | ISO 160
© Kadir Van Lohuizen

Našťastie existujú aj mestá s efektívnym odpadovým hospodárstvom. Japonsko je veľmi úspešné v opätovnom využívaní obmedzených surovinových zdrojov a v mnohých ohľadoch je skutočným vzorom pre ostatné mestá. Je jednou z najúspešnejších krajín v recyklácii plastov. Významnú úlohu tu zohrali agentúry pre spracovanie odpadu, ktorým sa podarilo získať podporu výrobcov. Recyklujú tu v podstate všetko.

Showaglass (Tokio) recykluje 350 ton sklených fliaš denne a 420 000 ton ročne, z čoho 72 % pochádza od firiem a 28 % z domácností
Nikon D500 + AF-S Zoom-NIKKOR 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED | f/10 | 1/2000 s | ISO 320
© Kadir Van Lohuizen

Lagos je jedno z najobľúbenejších Kadirových miest. Podľa jeho slov to však nie je mesto kam prídete a začnete fotografovať. Pre bezpečnosť preto ocenil doprovod miestneho sprievodcu. Hustá premávka a množstvo ľudí v uliciach pôsobia v tomto meste až apokalypticky. Napriek tomu mesto zvláda odpadové hospodárstvo vďaka správnej likvidácii odpadov miestnymi ľuďmi. Mestské skládky sú veľmi dobre organizované. Lagos je v tomto smere jednoznačne inšpiráciou. Ak by obyvatelia nesprávne recyklovali, už dávno by sa utopili vo vlastných odpadkoch.

Skládka odpadov Ojata má 45 hektárov. Deň aj noc v nej pracuje asi 5 000 zberačov triediacich odpad z Lagosu dovážaný nákladnými vozidlami. Triedený odpad predajú na recyklovanie. Nikon D500 + AF-S NIKKOR 17 – 35 mm | f/13 | 1/250 s | ISO 160
© Kadir Van Lohuizen

Poslednou zastávkou sa stal Kadirov rodný Amsterdam, ako ideálne miesto pre porovnanie európskeho prístupu k odpadovému hospodárstvu v porovnaní s ostatnými regiónmi.

Prostredníctvom tohto projektu chce Kadir nabádať ľudí, aby uvažovali, ako nakladajú odpadom a ako svojou trochou prispieť a zapadnúť do širšieho kontextu ochrany prírody.

Rozhovor s Kadirom vanLohuizenom o projekte:

Zdroj:

www.nikon.sk
blog.iamnikon.com

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.