Keď mi Nikon ponúkol možnosť otestovať plnoformátový mirrorless Nikon Zf, bolo mi jasné, že ho nevezmem do štúdia. Také prostredie by mu bolo cudzie a rovnako aj mne. Chcel som ho vziať tam, kde fotografia dýcha – do ulíc, medzi ľudí, na cesty, do miest plných svetla aj tieňa, do ticha i chaosu.
Nie test v laboratóriu, ale reálny život fotografa, ktorý hľadá okamih, nie parametre.
Ergonómia – medzi istotou a kompromisom
Už pri prvom uchopení som cítil, že telo fotoaparátu je vyvážené, pevné a spoľahlivé. Váha nie je extrémna – tak akurát, aby pôsobila seriózne, ale neunavila. Jediné, čo mi počas testu chýbalo, bol väčší grip. Pri street fotografii často držím fotoaparát v jednej ruke, pripravený reagovať v sekunde – a tam je malý grip limit. Nejde o zásadný problém, verím, že s doplnkovým gripom, ktorý je k dispozícii, by sa s týmto telom pracovalo skutočne komfortne.
Menu a ovládanie? Po krátkej chvíli známe – hoci prichádzam z inej značky, logika Nikon systému sa mi okamžite vrátila. Po pár hodinách som už prístroj ovládal intuitívne a mohol som sa sústrediť na to podstatné: svetlo, pohyb a ľudí.
Autofokus – ticho, presnosť, spoľahlivosť
V teréne sa ukázalo, že autofokus je srdcom tohto prístroja. Sledovanie objektu, najmä človeka, je výnimočne presné – pohľad, tvár, oko, pohyb – všetko drží ako prilepené. V uliciach, kde sa scény menia v zlomkoch sekundy, je takáto spoľahlivosť kľúčová. Fotograf sa nemusí starať o techniku – môže sa plne sústrediť na príbeh.
Bratislava – rozhovor s Milivojom
Test som začal doma. V Bratislave som sa stretol s kolegom fotografom Milivojom Jocićom. Sedeli sme pri okne, rozprávali sa o fotografii – o tom, ako v nej hľadať pravdu, nie dokonalosť. Svetlo dopadalo z boku, jemné, čisté, presne také, aké mám rád. Nikon Zf som mal len tak po ruke. V jednej sekunde rozhovoru sa všetko stretlo – ticho, výraz, dym z cigary. Spúšť reagovala okamžite, bez váhania. Ostré detaily, mäkký prechod svetla, nádherná tonalita. Vtedy som pochopil, že tento fotoaparát vie počúvať. Nie je len presný – má v sebe niečo, čo by som nazval empatiou pre okamih.
Výstava Titanic – ticho a odrazy
O pár dní neskôr som Nikon vzal na výstavu Titanic. Miesto, kde sa história prelína s emóciou, kde svetlo a ticho tvoria zvláštny druh napätia. Fotografovať v takom priestore znamená zvládnuť sklo, odlesky, slabé osvetlenie a množstvo vrstiev reality. Nikon Zf zvládol všetko. Ostril spoľahlivo aj cez sklo vitrín, farby zachoval prirodzené, tónová kresba v tieňoch bola výnimočná. Mal som pocit, že technika sa mi v rukách stratila – a zostala len čistá koncentrácia na svetlo. Fotil som rýchlo, spontánne, bez statívu. Každý odraz, každé zrkadlenie sa stalo súčasťou príbehu. V tých chvíľach som si uvedomil, že tento fotoaparát nepotrebuje kontrolovať, stačí mu dôverovať
Gdaňsk a Sopot – svetlo, ľudia, energia
A potom prišiel sever. S Nikon Zf som cestoval do Poľska – do Gdaňsku a Sopotu. Tam som ho otestoval naplno. Na uliciach, kde sa mieša história s prítomnosťou, kde deti hrajú vo fontáne a starí muži sedia na múrikoch v tieni. Fotoaparát reagoval okamžite. Videl som, ako dokáže zachytiť svetlo na koži, smiech, dotyk, aj let v pohybe.
Na pláži v Sopote som sledoval chlapca, ktorý robil saltá ponad piesok – všetko sa odohralo v zlomku sekundy. Nikon to stihol s dokonalou ostrosťou, bez kompromisu. Rovnako presne zachytil aj tiché scény – ženy čítajúce pri vode, tínedžerov v skateparku, starého pána vychádzajúceho z kostola. Ten kontrast – energia verzus pokoj – ma bavil. Fotoaparát to zvládol s rovnakou ľahkosťou, bez dramatických úprav, bez nutnosti „zachraňovať“ expozíciu.
Obrazová kvalita a dynamika
Čiernobiele zábery ma prekvapili. Nikon Zf má nádherný dynamický rozsah – aj v silnom protisvetle zostáva kresba v tieňoch živá. Farby (v RAW-e) sú realistické, nie prehnané, čo ocení každý, kto chce mať postproces plne pod kontrolou. Pri vysokom ISO je šum jemný s filmovým charakterom. K tomu tichá závierka, ktorá sa v street prostredí stáva neviditeľnou – presne to, čo potrebujem.
Záver – keď fotoaparát zmizne
Po týždňoch s Nikon Zf som si uvedomil jednoduchú vec: dobrý fotoaparát je ten, na ktorý počas fotenia zabudneš. A to sa mi stalo. V Bratislave, v Gdansku, na pláži, v tichu výstavy. Nikdy som nemal pocit, že sa musím prispôsobovať technike, naopak, Nikon sa prispôsobil mne.
Je to fotoaparát, ktorý reaguje, cíti a neprekáža. Nie je dokonalý, ale je živý. A keď som sa večer pozrel na obrazovku a videl tie momenty, ktoré by inak zmizli, vedel som, že toto je presne ten nástroj, ktorý umožní byť fotografom naplno – bez kompromisov, bez zdržania, s rešpektom k okamihu.
Zhrnutie (pre tých, čo hľadajú fakty)
– Formát: plnoformátový mirrorless
– Ergonómia: kompaktné, dobre vyvážené telo; menší grip
– Autofokus: mimoriadne rýchly, spoľahlivý pri sledovaní objektov (najmä ľudí)
– Výkon ISO: výborný aj pri slabom svetle
– Dynamický rozsah: veľmi dobrý, prirodzený kontrast
– Tichá závierka: vhodná pre street, interiéry, výstavy
– Konektivita: štandardná – Wi-Fi, Bluetooth, bezproblémové prepojenie s mobilom
– Najsilnejšia stránka: reakčná rýchlosť, presnosť a vernosť tónov
– Najväčší kompromis: menší grip pri dlhom držaní jednou rukou, rieši dodatočný grip
Ďakujem Nikon Slovensko za možnosť otestovať tento fotoaparát – nielen technicky niekde v predajni, ale aj osobne v teréne. Lebo fotografia nie je o parametroch. Je o tom, čo v nej cítime.
