Nikkor 105mm f/1,8 Ais, objektív, ktorý vás prekvapí

Väčšina fotografov spozornie, keď na fotoaparáte zbadá krásne staré sklo s veľkou šošovkou v dnes už veľmi nevídanom celokovovom prevedení. Je to podobné ako nadšených vodičov zaujímajú staré autá a motorky. Neboli to najvýkonnejšie autá, nemali navigáciu ani autoparkovanie, ale mali iný charakter. Nedržali v zákrute stopu ako dnešné podvozky,  ale jazda v nich bola akýmsi zvláštnym zážitkom. Chlapi, viete o čom hovorím a vy ženy, ktoré žijete s chlapom, určite tiež. 🙂

Aj staré objektívy nás fascinujú podobným spôsobom. Možno nie sú až tak ostré, nevykreslia toľko detailov, nemajú automatické zaostrovanie, nemajú ideálne hladký bokeh, ale majú čosi do seba. Majú charakteristické podanie obrazu. A preto sú aj v dnešnej dobe populárne a mnohí ich používajú, aby sa iným vyznením fotografií vyčlenili z davu fotografov.

Nikon je jednou z mála značiek, ktorá aj po inováciách spojených s vývojom automaticky ostriacich fotoaparátov zachovala svoj bajonet kompatibilný s objektívmi z filmového obdobia. Nikon pozná čaro a hodnotu svojich historických objektívov a umožňuje na stredný a vyšší rad digitálnych zrkadloviek nasadiť a plnohodnotne využívať objektívy, ktoré vyrobili pred desiatkami rokov. Tieto objektívy sa dajú zohnať v skvelom stave za prijateľné, niekedy veľmi príjemné ceny.

DSCF0004_edited-1

Aj ja som našiel záľubu v starších Nikkor objektívoch, dokonca niektoré projekty stále fotografujem na film. Je to určite aj z nostalgie, ale páči sa mi aj prakticky využívať výhody a pohodlnosť digitálneho snímania s charakterom starých objektívov. Že je to pomalšie pre absenciu automatického zaostrovania? Super, nenafotím stovky záberov, nad ktorými potom netrávim hodiny pred obrazovkou! Nemôžem sa vyhovárať na nepresnosť zaostrenia a fotku tvorím tak trochu z“ručne“, nie iba stláčaním spúšte. Chce to trochu cviku, ale dá sa dosiahnuť prax, s ktorou nebudete mať problém väčšinu situácií zaostriť v zlomku sekundy, podobne ako váš x-bodový zaostrovací systém. Myslím tým teraz situácie v ktorých sa váš objekt veľmi nehýbe. Tento objektív je vhodný skôr na uváženú prácu, nie na sledovanie pohybujúcich sa objektov. Je možné, že by ste si ho zamilovali, ak radi fotíte portréty, detaily, prírodu. Ak budete chcieť nafotiť búrlivo naháňajúce sa deti na záhrade, zapotíte sa viac, ale nemožné to nie je.

Inak s objektívom sa mi na fotoaparáte Nikon Df pracuje výborne. Objektív som zaregistroval v menu fotoaparátu v záložke Non CPU lenses. Po registrácii fotoaparát rozoznáva zvolenú clonu a poskytuje (samozrejme okrem zaostrovania) plnú funkcionalitu. Clonu, podobne ako zaostrovanie, ovládate manuálne. Zaostrovací prstenec ide hladko a jemne. Dokážete ho ovládať aj jedným prstom. Zároveň chod zaostrovacieho prstenca nie je natoľko ľahký, aby dochádzalo k mimovoľnému preostrovaniu. Fotoaparát vďaka mechanickému odčítaniu clony zapisuje do exifu kompletné informácie!

Objektív krásne kreslí. Je ostrý aj na maximálnej clone f1.8. Tá je trochu „zasnená“ menším kontrastom v protisvetle ale je naozaj ostrá. Odclonený 105mm objektív má na krátke vzdialenosti extrémne malú hĺbku ostrosti, čiže je trochu náročné ho zaostriť. Ak to ale dokážete, odmení sa vám vynikajúco vykresleným detailom oddeleným od zaujímavo rozostreného pozadia. Bokeh pritom nie je úplne hladký ale má svojský charakter.

Ťažko sa to dá popísať, ale v princípe nejde o najhladšie rozostrenie pozadia aké poznáme napríklad z objektívov 200mm f2 alebo 180mm f2,8. To sa mi ale na tomto objektíve páči najviac. Prílišné rozostrenie pozadia totiž nakoniec môže pôsobiť plochým efektom, ako postavený tenký list papiera. Tento objektív vykresľuje objekty 3D a preto mi nevadí, že miestami je jeho bokeh na blízkych drobných svetlách mierne „nervózny“. To znamená, že ostré malé svetlá môžu  byť miestami  rozostrené do krúžkov s výraznejšou hranou, podobne ako blízke kontrastné štruktúry. Pozor ale, situácia je lepšia ako pri väčšine moderných objektívov s asférickými šošovkami. Je to spôsobené aj jednoduchou konštrukciou objektívu. V celokovovom tubuse sa nachádza iba 5 optických členov!

Absencia asférických členov či členov s nízkym rozptylom svetla sa pozitívne prejavuje na neutrálnom až veľmi atraktívnom bokehu, no na druhej strane sa môže stať, že sa stretnete s chromatickou aberáciou. Nebojte sa, nie je nijako výrazná, ale sem tam sa môže ukázať farebná kontúra na veľmi kontrastných hranách pred a za rovinou zaostrenia.

Vinetácia je viditeľná pri veľkých clonách f1,8-4, potom je takmer nebadateľná. Vinetácia je veľmi jednoducho odstrániteľná v počítači a keď si v menu fotoaparátu zaregistrujete objektív, v jpg ju vie korigovať samotný fotoaparát. Super!

Nielen na portrét

Objektív je ostrý ako žiletka a teda sa hodí aj na fotografovanie krajiny či detailu. Vtip je skôr v tom, dostať požadovanú hĺbku ostrosti. V tomto prípade musíte objektív pricloniť. Výsledkom bude rezavá ostrosť až do extrémnych okrajov a rohov. Na 35 ročný objektív je to famózny výkon.

Klasické rovné lamely clony pri nočných záberoch z ostrých svetiel vytvárajú po dostatočnom zaclonení hviezdice. No a keďže ich je 9, môžeme počítať s charakteristickými 18-cípimi hviezdami. Toto v nočných fotografiách s modernými objektívmi s kruhovou clonou nedokážete. 🙂

Záver

Začnem netradične. Objektívu reálne niet čo vytknúť. Treba sa len naučiť ho používať. Precízne manuálne ostrenie nie je vhodné pre premenlivú akciu. Objektívom urobíte zaujímavé portréty s charakteristickým podaním hĺbky ostrosti a bokehu. Budete nadšení tiež z detailov, zátiší a krajinárskych záberov plných detailov, bohatých poltónov a kontrastných farieb. Moja jediná prosba na Nikon nesúvisí s objektívom ale s fotoaparátmi. Prosím, zaostrovaciu matnicu s klinom pre fotoaparáty podporujúce staršie manuálne objektívy. 🙂 No a ako by to bolo, keby sme z takejto klasicky neskúsili aj čiernobiele prevedenie fotografií? Nájdete v priloženej galérii.

Zdieľaj

4 komentáre

  1. Nikkor MF skla a NX2 Capture su moja silna motivacia zostat stale verny tejto znacke. Last but not least, prilezitostne nakrucanie videa zrkadlovkou s MF sklom s mechanickym prestencom ovladania clony je pohoda, kde „kameraman“ ma pod kontrolou pohodlne uplne vsetko. Aj minulu sobotu, MSr vo volejbale juniorov, po minute laborovania s AF-S 50/1.4G, patdesiatka putovala spat do brasne a bola nahradena MF35/2.0Ais a MF85/2.0Ais. Nechapem preco DSLR (D600) pri nasadeni AF-S skiel aj M-anualnom mode mi vnucuje clonu F2.8 a ziadnu inu. V modoch P/S/A zas nemam dostatocne pod kontrolou zelane casy (1/60s-30fps ci 1/120s pri 60fps). Robim nieco zle? Asi ani nie, ved samotni filmari „Nikon“ snimky „Pojedeme k mori“, nakrutili nakoniec celoverecny film s D4S v kombinacii s MF sklami. D800 a ani profi AF-S skla neobstali..

    1. Ahoj Miro, s tým, čo popisuješ u D600 som sa ešte nestretol. Teda neviem, či správne rozumiem tomu, čo píšeš. Ako Ti môže foťák vnútiť clonu 2,8, keď ju ovládaš clonovým prstencom? Celkom ma to zaujalo, ale neviem si to predstaviť.

      1. Mozno som sa zle vyjadril, fotoaparat mi pri nasaeni AF-G objektivu aj v pripade M-anualneho modu nejak „drzi“ svoju clonu. V ostatnych modoch PSA zas nemam dostatocne pod kontrolou bude cas/alebo clonu. MF sklo si nastavim ako chcem, v manualnom mode dam natvrdo vyhovujuce ISO, cas 1/60(1/120s). Ziadne dychanie expozicie ani fokusu nehrozi. D600 do toho nema sancu zasahovat.. 🙂 Ale „filmujem“ tak 2x do roka s DSLR, mozno robim niekde chybu, alebo som nieco prehliadol, aby som zkrotil „videomod“ pri AF objektivoch..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.