Nenahraditeľný filter. Máte už svoj polarizák?

Majstri krajinárskej fotografie používali vo filmovej dobe množstvo filtrov. Pri čiernobielej fotografii to boli farebné filtre pre zmenu kontrastu a tonality farieb. Pri farebnej to boli polarizačné filtre, prechodové filtre, filtre neutrálne so zvýšenou hustotou, efektové filtre pre zmenu farebnosti či podania svetiel… Dobrý krajinár či fotograf architektúry mal vo svojom ruksaku celú sadu rôznych filtrov, ale filtre sa nevyhli ani portrétovým fotografom. Rôzne zmäkčujúce, otepľujúce filtre či filtre, ktoré potlačovali nedostatky pokožky v čiernobielej fotografii. Bez filtrov sa jednoducho pokročilý fotograf takmer nepohol. S rozmachom digitálnej fotografie a jej úpravy sa situácia radikálne zmenila. Všetky efektové filtre stratili význam, nakoľko sa dajú viac ako plnohodnotne nahradiť filtrami v dobrom softvéri. Dynamický rozsah súčasných fotoaparátov je tak veľký, že pomaly strácajú zmysel aj prechodové filtre na vyrovnávanie kontrastu. V počítači vieme retušovať nedostatky pokožky tak, ako to nikdy nedokázali zmäkčujúce filtre. Ostali ale filtre, ktoré softvérovo nemožno nahradiť. Jednoducho to nejde, pretože majú dosah na expozíciu a obsah v obraze. Dnešný blog sa venuje jednému z nich a vy už z názvu viete, že ide o polarizačný filter.

nikon_circular_polarizer_II

Nebudem rozoberať fyzikálne zákonitosti ako prebieha polarizácia svetla kmitajúceho v jednej rovine pomocou natočenia skla polarizačného filtra, ale jednoducho to funguje. Otáčaním obruče polarizuje určitú časť svetelného spektra a tým má vplyv na podanie farebnosti celej scény. Polarizačný filter dokáže zablokovaným odrazov od nekovových povrchov potlačiť odlesky napríklad na skle, vode, mokrom povrchu predmetov…

DSC_5087
Fotografia bez použitia polarizačného filtra

DSC_5088
Fotografia vyfotená s použitím polarizačného filtra. Vidieť reálnu farbu vody, kamene v nej, vystúpili farby zelene a oveľa lepšie je definovaná skala vo vode. 

V niektorých prípadoch teda má účinok, ktorý nedokážete nahradiť ani najpokročilejším editorom fotografií. Keď máte na hladine rieky odlesk, neviete, čo sa nachádza pod ňou a softvér na úpravu si to nevie vymyslieť. Potlačením odleskov zo slnka či oblohy na listoch či tráve omnoho viac vystúpi ich farba. Ak ste v dobrej pozícii, polarizačný filter dá krásne vyniknúť mrakom na modrej oblohe. Pre všetky tieto vlastnosti je polarizačný filter najviac využívaný krajinárskymi fotografmi.

DSC_5382

DSC_5412

Polarizačný filter má aj svoje nevýhody, ktoré logicky vyplývajú z jeho funkcie. Keď zablokuje určitú časť svetla pred vstupom do objektívu, nutne predlžuje časy závierky. V niektorých prípadoch to môže viesť k nutnosti použiť statív. Túto nevýhodu môžete využiť vo svoj prospech. Polarizačný filter je do určitej miery podobný ND filtru, ktorý má za hlavnú úlohu predlžovať expozíciu. ND filtru sa budeme venovať až nabudúce. Teraz ho spomínam len preto, že vedľajší efekt polarizačného filtra možno využiť pre dosiahnutie dlhej expozície a docieliť pomocou neho napríklad rozmazanie tečúcej vody.

DSC_5365
Polarizačný filter pomohol predĺžiť expozíciu na 2 sekundy a dosiahnuť efektné rozmazanie vody.

DSC_5066

Polarizačný filter nepredlžuje expozíciu tak výrazne ako ND a preto je nutné pomôcť si aj poriadnym priclonením (silno zacloniť = veľké clonové číslo = malá clona, malý clonový otvor). Niekedy budete musieť dokonca použiť minimálnu clonu (Fmin). Hrozí tam už zmäkčenie kresby objektívu pre difrakciu, ale pre dosiahnutie efektu „vatovej vody“ to stojí za to. Ak sa chcete dlhým expozíciam venovať systémovo, určite si zaobstarajte ND filter. V prípade núdze si však môžete pomôcť aj polarizákom, ako som to urobil aj ja. 🙂

Tak čo polarizák? Pozdáva sa vám?

Všetky fotografie boli nafotené v Chorvátskom mestečku Slunj s pomocou polarizačného filtra buď na potlačenie odleskov, zvýraznenie farieb alebo predĺženie expozície.

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.