Moja prvá nočná fotografia oblohy

Ešte len včera v noci sme sa vrátili z nášho fotovýletu do Dunajskej Delty so spoločnosťou PRO.Laika. Sprevádzal nás biológ a fotograf prírody, Nikon ambasádor, Tomáš Hulík, ale tiež Tomáš Derka, sprievodca, docent na Univerzite Komenského na katedre ekológie. Bol to zážitok stráviť niekoľko dní na vodách a v okolí „európskej Amazonky“. Preto vám postupne prinesiem niekoľko inšpirácii a report z celej akcie.

Dnes o mojom prvom zážitku pri fotografovaní nočnej oblohy. Nikdy som takýto typ fotky nefotil, preto som využil príležitosť a počas piatkovej noci som sa pridal k ostatným. Keď sme zistili, že nad mestečkom Sulina sa s padajúcim súmrakom objavuje stále viac a viac hviezd, vstali sme od stolov vo vynikajúcej reštaurácii. Ja som zvolil minimalistickú výbavu, s ktorou som mal ale šancu na úspech. Statív na plece, fotoaparát Nikon Df s objektívom AF-S 20mm f1,8 G a drôtená spúšť. Na nočnú oblohu potrebujete svetelný objektív umožňujúci zachytiť čo najviac zo svetla, ktoré máte k dispozícii a fotoaparát dobre zvládajúci vysoké citlivosti ISO.

Dorazili sme na miesto fotografovania. Pomyslel som si, že niektorí by si poťukali na čelo. Zastali sme totiž na miestnom cintoríne za dedinou. Dalo sa tu hrať so siluetami rôznych tvarov a intenzita osvetlenie z mestečka bola na tomto mieste relatívne slabá. Samotný cintorín nebol nijako osvetlený, ak nepočítam niekoľko „sliepňajúcich“ sviečok. Super!

Za pomoci mobilov, bateriek i čeloviek sme rozložili statívy a nastavovali podľa pokynov Tomáša Hulíka svoje fotoaparáty. V prvom rade bolo treba nastaviť čas závierky vzhľadom na použité ohnisko. Išlo nám totiž o to, aby sa hviezdy na oblohe javili ako body či guličky, nie ako čiarky. Čiarky vznikajú príliš dlhým časom, kedy rotácia zeme spôsobí zmenu bodu (hviezdy) na dlhšiu či kratšiu čiarku. Všeobecné pravidlo znie, že expozícia v sekundách by mala byť výsledkom podielu čísla 500 a ohniskovej vzdialenosti objektívu. V mojom prípade by šlo o 500:20 = 25s. Pri maximálne 25s expozícii by sa hviezdy na oblohe na mojich fotografiách mali javiť ako body. Podľa Tomášových skúseností je to už ale na hrane a tak sme začali na 15s. ISO sme nastavili 6400. Teda v prípade Nikonu Df na citlivosť, ktorú fotoaparát zvláda výborne aj s porovnaní s novšími a drahšími fotoaparátmi.

Na fotoaparátoch sme si aktivovali predsklopenie zrkadla na minimalizovanie otrasov zo zrkadla a exponovali sme pomocou káblových spúští alebo samospúští. Objektívy sme mali plne otvorené (na maximálnej clone, čiže najnižšom clonovom čísle). Ja som si vybral aj relatívne blízke objekty, preto som objektív priclonil na F2,8. Neskôr, keď som chcel do obrazu dostať väčšiu hĺbku ostrosti, volil som ISO 12 800 a clonu F4.


Skúšobný záber pri nastavovaní zaostrenia. Zaostrenie na nekonečno nefungovalo a v tme nefungovalo ani automatické zaostrovanie.

Najťažšou úlohou sa však nezdala byť správna expozícia. Podľa Tomášových rád sa na displejoch aparátoch začali ukazovať správne exponované obrázky, ktoré sme ešte individuálne podľa citlivosti fotoaparátov doladili. Ako väčší problém sa ukázalo, že moderné objektívy nemajú v porovnaní so staršími typmi označenie pre astrofotografiu a často nemajú ani stupnicu zaostrenia. Neplatí jednoducho, že stačí zaostriť na „nekonečno“ a je po starostiach. Vtedy je celý obraz rozostrený. Bolo potrebné na niekoľko pokusov nastaviť zaostrenie. Niektorým fungovalo automatické zaostrenie na svetlá mestečka a následné prepnutie do manuálneho zaostrovania. Ja som zaostrenie riešil pomocou skúšania a hľadania najlepšieho bodu vzhľadom na to, že som chcel kompromis v ostrosti – aby bolo podľa možnosti ostré aj neďaleké stromy a pomníky aj pozadie.

DF0_1530
Relatívne dobre zaostrená fotografia, no kompozícia i farebné podanie sú neatraktívne.

DF0_1538
Minimalistickejšia kompozícia, lepšie siluety, farebnosť stále ďaleko od môjho očakávania. 

Nakoniec som našiel správne zaostrenie. Vyhotovil prvý relatívne ostrý záber. Okamžite som spozoroval druhý problém s nočnou oblohou. Na obraze sa objavia aj veci, ktoré si voľným okom nevšimnete. Vystúpia miesta, ktoré sú nasvietené inými zdrojmi s inou farebnou teplotou a kazia dojem vo fotografii. Mal som vysnívanú čistú fotografiu so siluetami v takmer monochromatickom chladnom „vesmírnom“ podaní. Začal som skúšať meniť vyváženie bielej. Podľa Tomáša automatické vyváženie bielej dáva príliš neutrálne až teplé farby a tak sme skúšali iné nastavenia. Mne sa najviac páčilo nastavenie na umelé svetlo – žiarovka. Vtedy bola celá scenéria v chladnejšom podaní.

DF0_1539
Vyváženie bielej na žiarovky výrazne ochladilo farby. To sa mi páčilo, stále som nebol stotožnený s kompozíciou a vyrušovali ma aj nasvietené kríže.

Technicky som mal nastavené čo som chcel, ostávalo doriešiť to, čo je na fotke najdôležitejšie – zaujímavý objekt vo vhodnej kompozícii a svetle. Posúval som sa pomedzi hroby, kládol statív tu i tam až som sa dosť vzdialil od skupinky. Nakoniec som zbadal oproti dedine kríž v malom oplotení. Vzhľadom na to, že z dediny pricházdalo svetlo, nedalo sa fotografovať z bežnej výšky, lebo všetky pouličné lampy i domy by skončili ako priveľmi exponované, prepálené miesta. Napadlo mi, že keď dám fotoaparát dosť nízko, svetlá z dediny prikryjú ďalšie pomníky a porast. Tak som to skúsil a naozaj. Nielen že priame svetlá sa stratili, ale z dediny vyžarovala žiara, ktorá dodala poslednému záberu zvláštne čaro v podobe aury.

DF0_1540
Toto sa už celkom približovalo k mojej predstave o výslednej fotografii. Ešte som siluetu kríža pootočením fotoaparátu dostal viac do pravej strany a bolo! 

DF0_1543
Malé zvýšenie kontrastu s doladenie farby do finálnej podoby.

Fotografia sa objavila na displeji. Pomyslel som si, že na prvý krát to celkom dobre dopadlo. Po chvíli som zbadal, že všetci kolegovia obďaleč už zbalili a ich svetielka sa vzďaľujú smerom do mesta. Rýchlo som zložil statív a ponáhľal sa za nimi. Boli sme dobrá partia a vedeli sme sa so záujmom rozprávať i počúvať dlho do noci.

Nočná obloha sa dá fotografovať rôznym štýlom. My sme sa snažili o autentickú fotku, ale pri hraní sa s časom a skladaním viacerých záberov môžete zachytiť trajektóriu hviezd po oblohe. S ďalším príbehom fotografie sa vám ozvem čoskoro.

Zdieľaj

3 komentáre

  1. Zuajimavy clanok. Hlavne ta postupnost ako ste prisli k finalnej fotke, ktora sa mi aj velmi paci. Super.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *