Iveta Peterská: Som po rodičoch prvý človek, ktorý sa dieťatka dotkne

K najsilnejším okamihom v našich životoch patrí narodenie dieťatka. Je nádherné, jemné, zraniteľné, odkázané na nás. Milujeme ho bezhranične od prvého momentu a ono nám rovnako intenzívne lásku a náklonnosť bez slov opätuje. Vzácne a neopakovateľné momenty, ktoré sa rýchlo míňajú. Dieťatko sa každým dňom mení, hlavne v prvých dňoch, týždňoch. Keď nestihnete zaznamenať pár dní, premárnite šancu… Je zrejmé, že dobrí fotografi, teda väčšinou fotografky, novorodencov majú plné kalendáre. Na newborn fotku je čas maximálne prvých štrnásť dní života bábätka! Iveta Peterská nefotí dlho, ale vôbec sa nečudujem, že o klientov nemá núdzu. Jej fotky novorodencov sú síce štylizované, ale zároveň prirodzené. Ako dvojnásobná mamina a skúsená absolventka kvalitných workshopov vie, ako na to, či skôr ako na ne. A myslím to naozaj v dobrom. 😊 Nahliadnite do tajomstiev novorodeneckej fotografky.

Rozhovor s Ivetou Peterskou

Ako sa začal váš príbeh fotografky novorodencov?

Kým so nemala deti, bola som štandardne zamestnaná. Pracovala som v gastronómii, potom ako obchodníčka. Keď sa mi narodili deti, doma som „nudila“. Foťák som vedela ovládať už od puberty, začala som teda svoje deti fotiť. Po čase to bolo stále to isté, tak som skúsila fotiť iných. Keď sa vyčerpal aj okruh mojich známych, povedala som si, že skúsim cudzích. Najskôr som fotila zadarmo a učila sa, neskôr som nacenila fotenia a ešte o niečo neskôr prispôsobovala ceny. Dnes fotím novorodencov na plný úväzok. 😊

Takže už ani neplánujete vrátiť sa k práci, ktorú ste robili predtým?

Nie. Toto je práca, ktorá ma napĺňa. Aj keď náročná, teší ma, pretože vidím, že spôsobuje radosť iným. Začala som pri mojom druhom dieťati, iba pred dva a pol rokmi.

Veľa matiek cíti potrebu odpútať sa od sveta malých detí, vy naopak v ňom zostávate a zotrvávate aj vo svojom profesionálnom živote.

Práveže som túto potrebu napĺňala už počas rodičovskej „dovolenky“, už vtedy som postupne „zdrhávala“ z domu. Fotenie je predsa len iné ako starostlivosť o vlastné deti. Prináša mi to veľa pozitívneho, nové kontakty, zmenu zaužívaných stereotypov. Som zároveň veľmi flexibilná a pre svoje deti si viem nájsť čas vždy, keď to potrebujú. Veľmi mi tento spôsob práce vyhovuje.

Povedali ste, že foťák ste vedeli dobre ovládať už v puberte? To v dnešnej dobe dokáže málo mladých, väčšinou hladkajú telefóny s umelou inteligenciou. 😊

Do ruky sa mi dostal foťák skoro náhodou a mňa to veľmi bavilo. Už vtedy som sa snažila ovládať manuál a mať pod kontrolou výsledok fotografovania. Potom ma to na čas opustilo, mala som iné záujmy. Počas materskej a rodičovskej dovolenky sa mi táto vášeň vrátila. Už som sa nemusela učiť ovládať foťák, už som sa mohla posúvať ďalej. Štylizácia, kompozícia…

Téma detí je mi veľmi blízka a preto sa na fotenie detí špecializujem.

Dalo vám vaše materstvo a starostlivosť o deti benefit do fotenia?

Fotím novorodencov, bábätká a deti. Určite matky, alebo ľudia, ktorí aspoň majú vo svojom okolí deti, majú výhodu. Vedia, ako pristupovať k deťom a ako ich v ktorom veku zaujať.

Ja teda mám tiež nejakú tú skúsenosť, keď boli moje dve dcérky maličké, ale nikdy som neodvážil ich fotiť v (pre mňa) krkolomných polohách. Ako je možné, že ich naštylizujete a ony takto pokojne počas fotenia spinkajú?

Deti sú až do takých štrnástich dní veľmi spavé. Neskôr ich fotenie vyrušuje. Väčšina detí v tom veku úplne „spolupracuje“. Zároveň je dôležité, aby rodičia nepriniesli na fotenie úplne vyspaté dieťa. To znamená, že doma ešte pred cestou s nimi bdejú, nie nasilu, ale prirodzene.

Polohy, do ktorých detičky dávam, sú pre ne úplne bezpečné a prirodzené. Sú to polohy, v akých boli v brušku, sú im známe a veľa z nich je im oveľa príjemnejších, ako keď ležia natiahnuté na chrbátiku.

Fotenie vždy prispôsobujem dieťaťu. Každé je iné a každé si zo sebou nechá robiť iné. Keď sa dieťatko budí, robím s ním ľahšie veci. Ak si zo sebou nechá robiť hocičo, tak s ním nafotím aj náročnejšie polohy. Každé dieťa sa po čase začne budiť, už je to neho veľa. Vtedy ich úplne zaviažem a to ich vráti do stavu, keď je im dobre.

Momentálne už fotíte Zetkom, pomáha vám pri práci, že v porovnaní so zrkadlovkami, nie je tak hlučné.

Toto nebol problém ani predtým, pretože tak malým deťom hluk neprekáža. Ale celkovo sa mi oveľa lepšie teraz pracuje, fotky sa mi ľahšie upravujú. 95% fotiek mám ostrých, nezaostrené sú tie, pri ktorých urobím chybu počas fotenia.

Pri novorodeneckom fotení používam zábleskové svetlo, expozíciu mám manuálne (stále rovnako) nastavenú. Tú mením, iba keď mením objektív. A schválne podexponovávam, vyhovuje mi to neskôr pri úprave.

A pri tom sú vaše fotografie ľahké s jemným svetlom a bohatými tieňmi.

Snažím sa, aby som mala hlboké tiene. Keď sú bábätká veľmi malé, je ťažké ich odfotiť tak, aby neboli ploché, a preto fotím radšej tak, že vyťahujem svetlé miesta.

Používate štúdiové svetlo alebo externý blesk?

Špeciálne zábleskové svetlo na fotenie novorodencov s veľmi slabým zábleskom a jemným odstupňovaním intenzity záblesku. Zmäkčujem ho obrovským modifikátorom svetla – dáždnikom so softboxom o priemere 2 m. Newborn sa dá fotiť aj pri prirodzenom svetle, ale je to náročné, pretože to sa neustále mení a je to potom na fotkách vidieť. Mám rada istú konštantnosť a charakter fotiek.

Okrem novorodeneckých fotíte aj rodinné či tehotenské fotky. Čo vás najviac baví?

Najviac ma baví fotiť novorodencov, mohla by som robiť iba to. Lenže každý, kto má novorodenca, bol pred tým tehotný a často sa chce ísť fotiť k tomu istému fotografovi aj potom, ako deti vyrastajú. Patrí to k sebe a nemôžem to oddeliť. Potom, ako dieťatko rastie, prídu ešte niekoľkokrát, aby sa nechali nafotiť.

Takže sa vám stáva, že máte klientov, ktorí sú vám verní od tehotenstva aj niekoľko rokov, kým deti vyrastú.

Fotím len dva a pol roka, len málo klientom sa za taký krátky čas stihlo narodiť ďalšie dieťa, ale áno vracajú sa ku mne a ja sa z toho teším.

Ako si robíte reklamu?

Najviac využívam sociálne siete, ale aspoň polovica klientov sa vracia, alebo ma odporúča ďalším.

Dotkla sa vás a vašej práce korona kríza?

Môj kalendár je už veľmi dlho plný, ale už vo februári 2020 som začala cítiť, že ľudia sa začali menej fotiť. Po opatreniach som prestala fotiť úplne. Na chvíľu mi to aj veľmi dobre padlo. 😊 Keď to bolo možné, začala som fotiť vonku a momentálne mám naozaj dosť zákazníkov. Teším sa tomu, aj keď je to náročné.

Čo je najťažšie na newborn fotke?

Momenty, keď príde dieťa, ktoré vôbec „nespolupracuje“. Myslím tým, že nechce zaspať. Také dieťa sa dá nafotiť, ale ja vidím, že toto nie je cesta, ako spraviť fotky, s ktorými by som bola spokojná. Napriek tomu zákazníci vidia, že robím pre to maximum a sú spokojní. Ale z profesionálneho hľadiska chcem, aby boli fotky na nejakej úrovni. Vtedy je to ťažké. Stáva sa mi to málokedy, oveľa menej, ako kedysi, ale sem tam sa to stane. Neviem to na 100% ovplyvniť. Naučila som sa „čítať“, čo robia deti, ako a kedy. 90% bábätiek je spokojných 90% času. Fotenie ide s ľahkosťou. Ak to tak nie je, je veľmi náročné zachovať si chladnú hlavu. Vtedy fotenia trvajú aj štyri hodiny. Väčšinou sú to deti, ktoré prídu vyspaté, chcú byť hore, majú príliš veľa impulzov a sú z toho vykoľajené. Cieľom newborn fotky je, aby zaspalo čo najskôr alebo sa aspoň uvoľnilo a relaxovalo. Ale ono to zatiaľ vedome nevie.

Poznáte nejakého kolegu – muža fotografa, ktorý by fotil novorodencov? Lebo ja poznám iba ženy.

Na Slovensku nepoznám. V Česku je, ale osobne ho nepoznám. A fotí celkom dobre. V zahraničí sa sem-tam niekto nájde. Ale je ich veľmi málo. Treba mať na to iné vlastnosti, ako majú muži. Na jednej strane je fajn mať dobrú techniku a fotograf ju musí vedieť ovládať. Zároveň i to vyžaduje kopec ďalších vlastností, ktoré si muži veľmi „nepestujú“. 😊

Muži sú technickejší a väčšie deti zvládnu v pohode nafotiť a často aj lepšie ako ženy – vedia byť zábavní, ale to na maličké deti nefunguje. Tie sa potrebujú cítiť príjemne, musia byť zahrnuté láskou a teplom. A ja si nakoniec myslím, že muži to ani nechcú robiť.

Koľko času vám zaberie fotenie a koľko úprava fotografií? Kamarátite sa s programami na postproces.

Kamarátim sa veľmi. Upravujem v Lightroome a Photoshope. Je to tak 50:50. Závisí aj od druhu fotenia. Novorodenecké fotky sú náročné aj na úpravy. Bábätká sú často fľakaté s podliatinami, niekedy treba viac úprav, ako pri väčších deťoch, ktorých pokožka je už iná. V rodinnom fotení je to zase niekedy náročnejšie s rodičmi. 🙂

Akú máte techniku?

Mám Nikon Z 6, pri novorodeneckom fotení používam najčastejšie objektív 24-70 mm f/2.8. Je ideálny keď potrebujem byť blízko k bábätku ale zároveň pružne reagovať. Dobre sa mi s ním fotí v ateliéri. Pevné ohniská nepoužívam, pretože ma veľmi limitujú. Na blízke zábery používam 105 mm makro objektív.

Aké sú vaše plány?

Chcela by som si zariadiť vlastný ateliér. Ten, v ktorom pracujem teraz, mám prenajatý spolu s jednou kolegyňou. Veľmi by som chcela mať ateliér iba pre seba a taký, v ktorom si môžem robiť to, čo chcem a realizovať sa naplno. Teraz som veľmi obmedzená priestorom. Už sa mi črtá skvelý priestor, takže v najbližších týždňoch si to tam zariadim a môžem sa sťahovať Ďaľšie plány sú neustále vzdelávanie a zlepšovanie sa, dúfam, že sa mi podarí dostať na nejaký zaujímavý medzinárodný workshop.

Mal som predstavu, že newborn fotografka, chodí fotiť do domácností ku klientom. Vaši klienti ale chodia za vami.

Ak niekto chce, tak ja prídem, ale robím to málo, možno raz za štvrť roka. Snažím sa všetkých dotiahnuť do ateliéru. Je pre mňa dôležité, aby som mala svoje svetlo a prostredie. Používam aj nejaké rekvizity, ale snažím sa to veľmi neprekombinovať. Podklad potrebujem mať rovný, mám pripnutú hladko vystretú látku na konštrukcii a to už je celkom problém prenášať.

Moja cesta, to čo sa mi páči, je odfotiť dieťa čisto, iba na látke, aby dieťa bolo stredobodom. Aby výsledný obraz nebol o rekvizitách a iných predmetoch, ale o dieťatku. Každému zákazníkovi ale spravím aj fotku v košíku a podobne. Keď sa začínajú budiť, zabalím ich natesno a veľmi rýchlo spravím aj takéto fotky. Pevne zabalené dieťatko sa vie rýchlo ukľudniť. Keď sa upokojí, viem ho znovu rozbaliť a pokračovať vo fotení. Je to pre mňa pomôcka pri fotení, nie to, čo sa mi páči. Na druhej strane veľa klientom sa páči práve takýto záber. Väčšine mojich klientov sa páčia jednoduché veci. Ako sa fotograf prezentuje na verejnosti, takých má aj klientov.

Znamená to, že ak by prišiel za vami klient a chcel by vyslovene gýčové a rekvizitami prekombinované fotky, pošlete ho za iným fotografom?

Áno. Aj keď fotím štylizované fotografie, snažím sa ich robiť jednoducho, aby vyniklo dieťa, aj keď je v košíku, kožušinke, tak dieťa je dominantné.

Máte nejakú vtipnú príhodu z fotenia?

Z každého fotenia. Každé dieťa mi to tam okaká, ociká, niektoré aj ogrckajú. Keď chcú rodičia fotiť nahé dieťa na sebe, vždy to takto skončí. Upozorním ich na to a nechávam to až na koniec, nech potom takto nemusia sedieť a čakať, kým dofotím. 😊

Ak to rodičom neprekáža, fotím deti najmä nahé, takže každé mi tam zanechá po sebe svoje DNA.

Je to v dnešnej dobe háklivé zverejňovať fotky nahých detí na internete. Stretávate sa s tým, že rodičia si to neprajú?

Často. Asi tak 60% mi dovolenie na zverejnenie fotiek dá a 40% nie. Väčšinou z tých pre mňa najlepších fotení, s ktorými by som sa rada pochválila, mi nedovolia.

Snažíte sa ich ukecať?

Viackrát sa ich spýtam, ale rešpektujem rozhodnutie. Musia byť s tým stotožnení a určite nechcem povolenie nasilu, potom sú z toho zbytočné problémy. Samozrejme spravím to tak, ako si praje zákazník.

Fotiť ste začali až potom, čo ste sa stali dvojnásobnou mamou. Znamená to, že z vašich vlastných detí nemáte novorodenecké fotky?

Ani jednu. Pri druhom dieťati som sa už snažila fotiť, ale ešte som o tom nič nevedela. Fotila som ho ako mesačného, má pekné fotky, ale nedajú sa nazvať newborn fotkami. Dnes sa na ne pozerám ako na úplne amatérske.

Je vám to ľúto?

Je mi to veľmi ľúto, ale veci sa dejú, ako sa majú diať. Ale ľúto mi to je, až človek uvažuje nad ďalším dieťatkom. 🙂

Čo na to muž?

Nič, on vie, že to ja len tak táram. 🙂

Prezradíte nám ešte nejaké tipy, aby boli detičky pri fotení pokojné, spokojné, aby spolupracovali?

Potrebujú, aby im bolo teplo. Keď ich fotím nahé, rodičom aj mne je pri tom horúco, vždy sa spotím. Musí byť nakŕmené. Hneď, ako začnú náznaky hladu, treba ich nakŕmiť. Niektoré deti počas fotenia aj päťkrát jedia. Je to rôzne. Mám zariadenie určené na ukľudnenie, volá sa babyshusher. Vydáva konštantný šušťavý zvuk šššš, ako keď rodič utišuje dieťa. Používala som aj mobil, ale to bolo nepraktické, ak som ho medzitým potrebovala použiť, preto som si kúpila toto špeciálne zariadenie a volám ho šušťák.

Všetko toto ste sa naučili sama?

Nie, bola som na kurzoch. Na dvoch som bola u veľmi šikovnej fotografky Janky Eviakovej, potom v Česku pri Prahe u Moniky Váňovej. Novorodeneckú fotografiu robí každá z nich úplne inak. Jedna je za prirodzenejšie polohovanie bábätka, druhá pózovanejšie. Každá mi dala niečo a u mňa je to taká kombinácia. Mala som naplánované ešte ďalšie dva workshopy, ale tie sa pre koronu odložili na neurčito. Je mi to veľmi ľúto, pretože workshopy ma veľmi posunuli dopredu.

Nedá sa to jednoducho naučiť pri vlastných deťoch?

Ani keď má niekto dve deti ako ja, nenaučí sa s nimi manipulovať tak, aby to vedel s každým. Dobrý workshop je nutnosť. Pred tým ako som absolvovala prvý, skúšala som fotiť novorodencov, ale zistila som, že bez kurzu to nepôjde. Bolo to pre mňa trápenie. Sú fotografky, ktoré fotia aj bez absolvovania kurzu, ale na ich fotkách to vidno. Aj po rokoch fotenia sa nevedia dostať na úroveň tých, ktoré absolvovali aspoň jeden kurz a potom pol roka fotili. Sú drahé, ale získate know-how, ktoré veľmi pomôže.

Čo čiernobiela verzus farebná fotografia? Ako sa rozhodujete, ktorú fotku ako upravíte?

Všetky fotky odovzdávam klientovi aj vo farebnej aj v čiernobielej verzii. Mne osobne sa viac páčia farebné, spiace dieťatko v čiernobielej sa mi niekedy zdá morbídne. Ale to je iba môj osobný pohľad. Zákazníkom sa viac páčia farebné, ale niektoré druhy novorodeneckých fotiek sú krajšie čiernobiele. Určite to platí pre makro a fotky bábätka s rukami rodičov. V čiernobielej krásne vyniknú detaily.

Fotili ste už aj viac detí naraz? Dvojičky, trojičky?

Veľmi by som chcela. Iba raz som fotila dvojičky a je to veľmi náročné. Ale fotky majú niečo navyše, dvojčatá sú navzájom prepojené. Dajú sa preložiť jedno cez druhé a už z fotky vidieť lásku a emóciu.

Hovoríte, že vaše fotky sa snažíte upravovať veľmi podobne, konštantne. Napadlo vám niekedy úplne zmeniť štýl?

Páčia sa mi zahraničné fotografky, ktoré majú veľmi svojrázny rukopis. Chcela by som to asi tiež takto robiť, úplne sa odlíšiť od ostatných.

Máte nejaký fotografický vzor?

Mám veľa. Vedela by som povedať možno aj desať fotografiek. Celkovo vo fotografii sa mi páči tak trochu retro. Ale neviem, či by to slovenský zákazník prijal. Myslím, že sa časom dopracujem k veľmi špecifickej úprave, zatiaľ to ale neviem.

U nás je len jedna fotografka, ktorá sa z pohľadu bežných ľudí líši úpravami od ostatných. Ja by som tiež rada mala vlastný rukopis. Vo svete sú novorodenecké fotografky, ktoré majú veľmi výrazné farebné úpravy. Otázka je len, či by sa to ľuďom u nás páčilo. Ľudia ale majú radi, keď sú ich fotky jedinečné.

Na novorodeneckých fotografiách zachovávam štruktúru pokožky, nedokonalosti, šupinky, vyrážky retušujem minimálne. Dieťa je reálne, jediné, čo sa mení, je farebné podanie. Snažím sa odovzdať zákazníkovi dielo na stenu. Ich dieťa ako umelecké dielo. Veď tak sa aj narodilo.

Odovzdávate klientom fotky aj ako obraz?

Áno dávajú si cezo mňa robiť aj obrazy. A aj ja, ak mám zákazníka, ktorý si vyberie veľa fotiek, tak mu dám spraviť obraz ako poďakovanie. Tak to má byť. Pekné dielko musí byť dokončené aj úpravou aj zhmotnené tlačou.

Ako sa pracuje s rodičmi? Prídu k vám s novorodencom, ktorý môže byť nevyspytateľný, majú očakávania, chcú aby fotenie vyšlo čo najlepšie.

V prvom rade ich už dopredu upozorňujem, že nesmú byť nervózni. Obaja sú s dieťaťom prepojení a ich nálada sa naň prenáša. Už sa mi stalo aj to, že som musela rodičov poslať sa prejsť, potom sa dieťatko upokojilo, zaspalo a ja som mohla fotiť. Vzájomné prepojenie krásne vidieť, keď deti fotím s rodičmi. Keď ich vezmú do náručia, začnú sa mimovoľne zo spánku usmievať.

Rodičia vám musia vám úplne dôverovať, keď vám do rúk zveria svoj poklad, ktorý v rukách okrem nich ešte nemali ani starí rodičia.

Po niekoľkých minútach zistia, že s ním viem narábať jemne, s láskou a nehou. Často sa divia, že mi to ide lepšie ako im. Viem s nimi spraviť to, čo potrebujem, viem si ich položiť, ako potrebujem. 90% rodičov odchádza šťastných a hovoria, že to bolo úžasné. Zvyšných 10% fotení sú deti, ktoré sú náročné a rodičia sú po fotení unavení.

Ja si to už ani neuvedomujem, ale je pravda, že často som po rodičoch prvý človek, ktorý sa s dieťatkom stretne alebo sa ho dotkne.

Vo svojom portfóliu máte aj novinku. Porozprávajte nám o nej.

Pripravila som si nový produkt, ale veľmi mi do neho zasiahla korona, prirodzené fotenie v pôrodnici. Nie samotný pôrod, ale prvé dni bábätka. V štýle reportážnej fotografie, nemocničné prostredie, maminka v nočnej košeli, prvá návšteva súrodenca. Páčia sa im aj takého prirodzené momenty, nie len tie štylizované. V týchto situáciách sú veľké emócie.

Ďakujem vám za úžasný rozhovor a prajem vám, aby sa vám aj naďalej darilo a zažívali ste krásne chvíle s malinkými modelmi.

Viac tvorby Ivety Peterskej nájdete na nej webovej stránke:

fotenicko.sk

Autorku sledujete na sociálnych sieťach:

Facebook

Instagram

Zdieľaj

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *