Fotografujem, aby som povedal pravdu o prírode. Roy Mangersnes.

Čas od času sa vám snažím priniesť inšpiráciu v podobe našich i zahraničných fotografov, ktorí svojou tvorbou a skúsenosťami vedia nielen zaujať, ale aj povzbudiť do ďalšej tvorby. Odhodlanie a vytrvalosť je totiž polovica úspechu. Môžeme byť talentovaní, ale ak nemáme snahu a nevynaložíme námahu, úspech sa dostaví len málokedy. No a v prípade cestovateľov a wildelife fotografov to platí dvojnásobne. Za vydarenými a unikátnymi fotografiami musíte veľa cestovať, skoro ráno (niekedy v noci) vstávať a neskoro večer (niekedy v noci) sa vracať. Ak nie ste v správny čas na správnom mieste, nemôžete ho vyfotiť.

A práve dnes vám chcem povedať o fotografovi, ktorý žije na správnom mieste, ale zároveň cestuje po celej zemeguli. Roy Mangersnes žije v jednej z prírodne najkrajších krajín na Zemi, v Nórsku. Fotografuje pre rôzne spoločnosti, magazíny, vydáva knihy, prednáša a lektoruje kurzy. Je ambasádorom spoločnosti Nikon. Podľa jeho filozofie však všetkých wildlife fotografov pokladá v prvom rade za ambasádorov prírody.

Vyštudovaný biológ vraví o sebe, že fotografia mu pomáha zdieľať nadšenie pre prírodu s ostatnými, no je zároveň o svetle a okamihu, ktorý je neopakovateľný. Wildlife fotograf nemá ustlané na ružiach, musí cestovať, často sa presúvať veľké vzdialenosti peši s obrovským množstvom techniky, kempovať v zime, daždi… Vtipne dodáva, že hladný fotograf nie je dobrý fotograf. Preto sa stále snaží mať pri sebe zásobu energie.

Roy sa neizoluje od ostatných fotografov a miluje, keď môže nádherné miesta, ktoré objavil, ukázať ďalším nadšencom pre prírodu a fotografiu. Skromne podotýka, že cestovanie s inými fotografmi aj klientmi, pre ktorých robí workshop, ho naučí niečo nové. Cestovať s kolegami fotografmi je pre neho obohacujúce a často pracuje s inými fotografmi ako tím.

V nasledujúcom videu sa delí o svoje skúsenosti s fotografovaním nádherného zvieraťa, Pižmoňa severského v národnom parku Dovrefjell. Dostať sa do ich blízkosti znamená niekoľkohodinovú túru v prostredí, kde sa počasie mení z minúty na minútu a kde teplota vzduchu hocikedy klesne pod -20°C. Kombinácia s vetrom býva veľmi nepríjemná. Roy tvrdí, že použitie extrémnych teleobjektívov je v tomto prípade nutné, keďže Pižmoň býva nevyspytateľný. Váži 400kg a dokáže bežať rýchlosťou 50km/h. Preto (a nielen preto), tieto nádherné zvieratá neruší. Pižmone pochádzajú z doby ľadovej, keď pred 40 000 rokmi žili na území Nórska spolu s mamutmi. Potom tieto majestátne zvieratá vyhynuli aj v Nórsku a bolo ich pred 70 rokmi reintrodukovaných niekoľko kusov, z ktorých ťažko vzišla dnešná populácia (do 300 kusov). Pižmone tu žijú na hranici toho, čo dokážu zvládnuť a v posledných rokoch ich trápi vírus Orf a pľúcne problémy súvisiace s teplejšími a vlhkejšími letami v Nórsku. Aj preto fotografujem, vraví Roy, aby som povedal pravdu o prírode, aby moje obrazy upútali a ukázali, že príroda a jej ochrana stojí za to!