V novembri sa v skupine SOM | Fotka mesiaca Nikonblogu objavilo menej fotografií, ako zvyčajne. Musím sa priznať, že mi tam chýba aj fotka, pri ktorej by som na prvý pohľad vedel, že toto bude fotka mesiaca. Môže to znamenať, že všetky sú veľmi dobré, aj to, že sú skôr priemerné. Čo myslíte? Počkajte, počkajte, nezatvárajte stránku! Nemyslím to v zlom, naopak!
Som rád a obdivujem vás, že máte odhodlanie a chuť pridať nové fotografie do nikonblog.siteupiny úplne nezištne, len pre bavenie sa fotografiou. Nemáte tu možnosť vyhrať ani získať prestíž pred obrovským počtom fanúšikov a napriek tomu vás je tu hodne skalných prispievateľov.
A priznám sa, že rovnako aj mne ubehne nejeden mesiac bez výbornej a niekedy aj bez dobrej fotografie. Ale vy, ktorí už dlhšie fotografujete, viete, že je to normálny proces a stav. Pomyselná sínusoida našej tvorivosti a fotografického šťastia má aj svoje nulové a mínusové hodnoty. Tie nás dokážu niekedy potrápiť aj znechutiť. Čo je dôležité, aby sme sa nevzdávali. Niekedy pomáhajú overené recepty na znovunaštartovanie kreativity, ako je výlet na zaujímavé miesto, návšteva dobrej výstavy, stretnutia s fotokamarátmi, zapojenie sa do konkrétneho projektu… O nich sa budeme baviť nabudúce.
Teraz vás len chcem povzbudiť, aj keby nič z toho nezafungovalo, treba jednoducho vydržať. Tak ako v živote, keď niektorými skutočnosťami nevieme pohnúť a nijako ich ovplyvniť, treba vydržať. Možno aj netreba príliš tlačiť na pílu a ono to príde samo. Čo je len dôležité, aby sme čas od času chytili fotoaparát a vyskúšali, či už nie sme nad osou X a nedostávame sa do produktívneho a kreatívneho obdobia. 🙂 Takže hlavy hore, fotoaparáty nechajte tak trochu sa ponevierať okolo ale stále na dohľad očí a dosah rúk. 🙂
Street
No a aby ste si nemysleli, že mi nijaké fotografie nepadli do oka. Vzhľadom na moje zameranie na pozitívnu street fotku sa mi najviac páči fotografia snáď najpravidelnejšieho prispievateľa fotografií Dalibora Papcuna s názvom U priateľov.
Je dosť možné, že som silne ovplyvnený aj predvianočnou náladou, ktorú mi tak trochu fotografia zosobňuje. Ľudia sa stretávajú, vypijú si horúce vínko, porozprávajú sa a tešia sa, že sú spolu. Kombinácia odrazov, v ktorých trochu vidno aj autora a siluet je čarovná. Veľmi sa mi páči grafika v ľavom dolnom roku ale aj v ľavom hornom na závese. Fotografia je zaujímavá aj tým, že je plná pekných detailov, ktoré môžete objavovať až pri druhom alebo treťom pozretí. Hlavný motív priateľov u priateľov je samozrejme najvýraznejší. Oceňujem aj to, že autor počkal, až ho niektorá osoba zaregistruje, alebo to bola náhoda?
V žánri street možno vyzdvihnúť ešte pár fotografií, ktoré sú zaujímavé obsahom.
Ukazujú na paradoxy či rozdielnosti rôznych kultúr. Ženy zahalené v burkách stojace pred výkladom so šatami a šperkami, alebo lížuce zmrzlinu. Zarazí vás to, keď sa snažíte zistiť, ako to ide… 🙂 Formálne by tie fotky potrebovali dotiahnuť, možno aj postprocesom, ale ich obsah to vynahradzuje. Autorom týchto momentiek je Jarek Rybak.
Krajina
Ako by to bolo bez krajiniek? To sa jednoducho nedá. Mňa zaujali dve, ktoré majú v kompozícii aj človeka a spája ich jedna zaujímavosť. Obidve sú zachytené navlas rovnakou rýchlosťou závierky 1/6s! Obidve sú nafotené v nie príliš priaznivom počasí. Mnohí by fotoaparát ani nevytiahli z brašne.
Náladová, zahmlená, tajomná. Aj takto možno charakterizovať na prvý pohľad nenápadnú fotografiu Evening MYSTeries od autora Olivera Beneša.
Pri pozornejšom prezeraní na vás môže sadnúť celý oblak pocitov. Presne tak, ako na danú krajinu sadá hmla.
Druhá fotografia z prírody ja zaujímavo nakomponovaná a tiež exponovaná na dlhší čas. Pri dlhšej závierke 1/6s došlo k rozmazaniu pohybujúcich sa končatín ľudí v obraze, pričom samotné postavy sú ostré. Zvýrazňuje sa tým melanchólia i pomalé plynutie času v zahmlenom a sychravom počasí.
Fotografiu s názvom A DieselWork Lemon Ísland nahral užívateľ s nickom Fire & Ice.
No a do krajinárskej trojice pridávam aj typickú jesennú ľúbivú krajinu v podaní Petra Čecha. Fotka s názvom Autumn“s dream je nafotená v Prahe v botanickej záhrade a je presne taká, ako jeseň, ktorú má väčšina ľudí rada – optimistická, farebná, rozprávková.
Portrét
Portrétov v mesiaci november bolo naozaj viac. Zaujal ma tento remeselne veľmi dobre vyfotený i spracovaný Patrickom Háchaom s názvom Oslňující pohled. Stredová kompozícia korešponduje s líniami za portrétovaným dievčaťom a dáva vyniknúť aj jej priamemu pohľadu. Perfektne vyladené hnedo-oranžové tóny s doplnkovou modrou dokonale hrajú a sú také… jesenné.
Tak, a to by bolo na dnes všetko. ? Ďakujeme vám aj s kolegom Petrom Lindnerom za to, že nahrávate svoje fotografie do našej skupiny SOM | Fotka mesiaca Nikonblogu a tešíme sa na ďalšie zábery. Ak máte v tvorbe ponurú jeseň, vydržte to, sínusoida sa zákonite vráti do hornej pozície. Len majte fotoaparát v merku. 🙂 Nabudúce bude vyberať fotografie Petr z Nikonblog.cz.
