Nikon ambasádor Pep Bonet: Dôležitá je osobná zodpovednosť, trpezlivosť a angažovanosť v príbehoch

Keď nás pravidelne sledujete, určite ste postrehli, že niektorých fotografov nazývame Nikon ambasádormi a na sociálnych médiách ich označujeme #NikonAmbassador. Sú to talentovaní autori, ktorých práca oslovuje a inšpiruje mnohých ľudí a reprezentujú značku Nikon. Fotografia je ideálny prostriedok komunikácie. Rúca jazykové bariéry. Nemusíte rozumieť reči fotografa na to, aby ste porozumeli jeho vizuálnemu dielu. Fotografia presahuje hranice. Medzi európskymi Nikon ambasádormi sú výnimočný fotografi, ktorí vedia čo, kde a ako vyfotografovať. Dokážu výtvarne aj technicky spracovať obraz. Ich práca má vlastný rukopis, ktorým sa presadzujú v konkurencii mnohých ďalších fotografov.

Ani tá najlepšia (Nikon 😉) technika a technická či fyzikálna znalosť však nespravia fotografa výnimočným. Je pre mňa zaujímavé, niekedy až fascinujúce, sledovať tvorbu iných fotografov, ktorí obrazom dokážu vypovedať príbeh. Nikon ambasádori patria k fotografom, ktorých sa oplatí spoznať a sledovať ich prácu. Sú medzi nimi reportážni, športoví, či fotografi prírody aj divokých zvierat. Postupne vám ich a ich tvorbu predstavím. Prvým náhodne vybratým je: Pep Bonet 😊

Pep Bonet pochádza zo Španielska. Bol pri zrode agentúry NOOR images a stále v nej pôsobí. Za svoju fotografickú aj filmársku prácu získal mnoho ocenení. Cestuje po svete, aby zachytával momenty, ktoré sú dôkazom obrovskej nerovnosti a nespravodlivosti nášho sveta. Venuje sa dlhodobým projektom, v ktorých poukazuje na problémy súčasnej Afriky.

Jeho najznámejším projektom je “Faith in Chaos” o dôsledkoch vojny v Sierra Leone. Dôležitou témou jeho projektov je AIDS a téma identity. Niekoľko rokov dokumentoval čas strávený na cestách a život kapely Motörhead. Natočil niekoľko krátkych aj dlhých dokumentárnych filmov, medzi nimi aj ocenený film ‘Into the Shadows’ o živote státisícov Afričanov v Johannesburgu. Získal niekoľko ocenení World Press Photo, ale aj iné ceny.

Nepochybne má Pep „na svedomí“ veľa skvelých projektov, vizuálne zvečnil mnoho príbehov. Aj tieto k nim patria:

PRINÚTENÍ

Dlhodobí dokument o zneužívaní a vykorisťovaní detí na prácu za minimálnu alebo žiadnu mzdu v Bangladéši. Na bangladéšskom vidieku pracuje mnoho ľudí v dlhovom otroctve. Celé rodiny sú pripútané k svojim zamestnávateľom a nedokážu splácať svoje dlhy. Pracovať musia aj deti. V rámci skupinového projektu NOOR – Moderné formy otroctva sa Pep Bonet zameriava práve na tento problém. Iba v Bangladéši pracuje v nebezpečných podmienkach – v továrňach, garážach, na železničných staniciach, v zlievarňach až 5 miliónov detí vo veku 5 až 15 rokov. Nemajú prístup ku vzdelaniu, namiesto toho pracujú a ani neskôr sa preto nedokážu vymaniť z chudoby.

Sexuálne vykorisťovanie a obchodovanie s deťmi v obetiach zanecháva obrovskú psychologickú stigmu, zlý zdravotný stav, dostáva ich na okraj spoločnosti a stávajú sa zraniteľnými a jednoducho sa opäť stávajú cieľmi vykorisťovateľov.

Jeden z najväčších verejných domov v Bangladéši v okrese Tangail stojí hneď pi policajnej stanici. Je v ňom 800 izieb a pracuje a žije tu 900 sexuálnych pracovníčok. Mnohé proti vlastnej vôli. Bežne sa bijú o klientov, aby si zarobili na prenájom izby, nemajú prístup k toalete ani vode. Niektoré užívajú drogy, napríklad Oradexon (steroid používaný farmármi na vykrmovanie kráv). Droga zvyšuje chuť do jedla, dievčatá z nej priberajú a vyzerajú pre zákazníkov zdravšie.

Rajšahi, Hari Šankarpur, Bangladéš. Január 2013. Hasan má desať rokov a pracuje v továrni na výrobu tehál „Nice“. Jeho práca spočíva v stohovaní tehál: za každých 1000 vyskladaných tehál dostane 20 Tak. Keď má šťastný deň, môže si zarobiť až 100 Tak (približne 1 americký dolár). Hasan je nútený pracovať, aby mohol podporovať svoju rodinu. Hasan ešte chodí do školy, je v šiestej triede. Hoci zákony detskú prácu zakazujú, je táto prax bežná v celom regióne. Dodržiavanie platných zákonov je nedostatočné. Detská práca je síce technicky nezákonná, ale mimoriadne rozšírená. Rodičia, vedení chudobou, často musia nútiť svoje deti pracovať už v ranom veku. (Upozorňujeme, že skutočné mená detí v tomto príbehu boli v záujme ochrany ich totožnosti zmenené.) Nikon D4 | 1/320 s | f/5 35 mm | ISO 100 | AF-S NIKKOR 35 mm f/1,4G

Rajšahi, Bangladéš. Január 2013. Tania je pätnásťročné dievča, ktoré býva v štvrti Dipalok 3 Drop v centre. Prišla sem do školy, keď mala desať rokov. Keď mala Tania štrnásť rokov, prinútili ju vydať sa za dvadsaťročného muža s duševnými problémami. Presťahovala sa do domu svojej svokry, kde ju bili a nútili k domácim prácam. Nútili ju tiež do prostitúcie, nedostala však nikdy žiadne peniaze a jej osobné veci jej zobrali. Tania sa s manželom rozviedla, čo bolo veľmi ťažké, pretože jej rodičia jej príbehu neverili. Keď sa matka dozvedela pravdu, svojej dcére pomohla. (Upozorňujeme, že skutočné mená detí v tomto príbehu boli v záujme ochrany ich totožnosti zmenené.) Nikon D4 | 1/100 s | f/2 35 mm | ISO 1600 | AF-S NIKKOR 35 mm f/1,4G

Viac fotografií z projektu nájdete TU alebo na Instagrame:

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Pep Bonet (@pepbonet_noor)

HELLBANGERS

Botswana, ušetrená od občianskych vojen či diktatúr, tiché dieťa uprostred búrlivého afrického kontinentu. Už 60 rokov pokoja, užívania si slobody slova, života aj vášní. Obývajú ju však zvláštni bojovníci za slobodu a nezávislosť duší – potetovaná v koži oblečená komunita fanúšikov heavy-metalu. Hellbangers sú opakom všetkých stereotypov pripisovaných Afrike. Hellbangers je príbeh ľudí, ktorí sú tým, kým byť chcú a nie tým, za koho ich považuje svet. Je to príbeh vášni k hudbe, jej pozitívnej sile a spolupatričnosti v mieri, o pestrosti a búraní predsudkov.