Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, ako sa fotografiou baviť ešte viac? Chceli by ste získať väčšiu a úprimnejšiu spätnú väzbu na fotografie? Ešte viac napredovať a nájsť nových priateľov s podobnými záujmami? Áno, to všetko vám komunita fotografov nadšencov vie poskytnúť a ešte omnoho viac.
Môj príbeh je toho dôkazom. Vážnejšie som sa začal zaoberať fotografiou počas svojho dvojročného pobytu vo Walese pred 15 rokmi. Veľkým štartom boli dva semestrálne kurzy čiernobielej analógovej fotografie na Univerzite v Aberyswyth s fotografom Ronom Davisom. V návale nadšenia som však hľadal ďalšie inšpirácie. Som presvedčený, že to bol práve miestny fotoklub, ktorý mi v mojich fotografických začiatkoch veľmi pomáhal. Pritom som pre ďalšie povinnosti počas svojho pobytu vo Walese jeho potenciál nevyužíval naplno.
Skúsenosť s fotoklubom zanechala na mne rovnako hlbokú stopu ako hodiny s Ronom. Tak, ako si pamätám čas strávený nad zväčšovákom a konzultácie s učiteľom, tak si pamätám aj premietanie diapozitívov a živé diskusie s priateľmi vo fotoklube. Vo vizuálnej pamäti mám dodnes uložené najlepšie fotografie, ktoré som videl na plátne alebo kolujúce v papierovej forme dookola. Dodnes si spomínam na fotovýlety do národného parku Snowdonia alebo Pembrokshire Coast. Bol to úžasný čas objavovania.
Takéto fotografie by som bez sprievodu a pomoci priateľov pred 15 rokmi v Snowdonii nenafotil. Nepoznal by som ani miesto, ani čas. Nikon F80 + AF-S 24-85mm G, film Fujifilm Reala
Z fotoklubu vzišlo aj jedno dlhoročné priateľstvo s Phillom, s ktorým si dodnes píšeme a navštevujeme sa. A samozrejme pritom nezabudneme spolu si vyjsť do prírody a zafotiť si, napriek tomu, že moje fotografické zameranie sa trochu posunulo z krajiny na ľudí. Phill ostal stále verný výlučne prírode. Aj to je pre mňa fascinujúce, vidieť, ako sa rôzne vo fotke vyvíjame. No a aby sa kruh uzavrel, aj v súčasnosti sa snažím energiu a inšpiráciu, ktorú som v takom spoločenstve nabral, vracať späť. A tak lektorujem, stretávam sa s nadšenými fotografmi virtuálne na stránkach FOTOma i Nikonblog, ale aj reálne. Som v porote v niekoľkých súťažiach a cítim, že to, čo som dostal, môžem dávať aj ostatným. Nakoľko mi povinnosti dovolia, zúčastním sa kde tu aj nejakej akcie fotoklubu NOBAF, ktorého som čestným členom. A prečo sa stretávať aj naozaj, nielen prostredníctvom obrazovky počítača či telefónu? Mám pre to niekoľko zdôvodnení.
7 dôvodov pre fotoklub
- Spätná väzba na vaše fotografie je osobnejšia, citlivejšia, komunikácia prebieha nielen písaným slovom ale hovorovo a neverbálne. Čo chcete povedať, poviete omnoho rýchlejšie ako napíšete. Dialóg je na neporovnateľne vyššej úrovni.
- Dozviete sa veľa nových vecí technického charakteru, o nových zaujímavých destináciách či objektoch na fotenie
- Nájdete nových reálnych (nevirtuálnych) priateľov
- Spoločné pozeranie vytlačených fotografií či premietanie je úplne iný zážitok, ako klikanie do obrazovky
- Výlety s ľuďmi rovnako „postihnutými“ sú o fotke. Nikto sa nesťažuje, že kvôli foteniu nedržíte krok so skupinou, fotia všetci 🙂
- Zdravá súťaživosť a inšpirácia vás posunie vpred
- Niektoré fotokluby vyvíjajú aj aktivity pre verejnosť (súťaže, výstavy, besedy, výlety…). Môžete tak obohatiť miestny kultúrny život
Na čo nezabudnúť pri výbere fotoklubu
Ak sa rozhodnete, že chcete nejaký fotoklub navštevovať, pozrite sa v prvom rade na jeho prezentáciu ale aj organizačné stanovy. Aké fotografie produkujú členovia fotoklubu? Na aké témy a v akých žánroch? Nájdem tam aj tematický spriaznené „duše“? Vyhovujú mi aktivity fotoklubu, ponúka mi klub aj nejakú perspektívu? Aké mám ambície? Chce, aj vystavovať, súťažiť, alebo mi stačí pár kamarátov na diskusiu o fotkách pri pive? Kde sa nachádza fotoklub, som schopný pravidelne ho navštevovať? Platí sa vstupné či členské? …
To je niekoľko praktických otázok, ktoré vám pomôžu vyhodnotiť, či práve ten fotoklub je vhodný pre vás. Ak sa už pre niektorí rozhodnete, požiadajte o prijatie podľa zvyklostí fotoklubu. Môže to byť písomná žiadosť alebo len telefonát. Nezabudnite zdôvodniť, prečo ste si vybrali práve tento fotoklub, čo vás zaujalo, čo očakávate a čím môžete prispieť do spoločného. To posledné je veľmi dôležité. Toľko dostanete, nakoľko sa aj vy otvoríte a koľko energie venujete. Získavame aj dávaním. Obrazne povedané, nemôžem do ruky nič prijať, ak ju mám plnú svojich vecí. Ak ich darujem, mám voľné ruky prijať dar. Jednoduché. 🙂
Pri fotení streetky vo Viedni. Foto: Martin Farkaš
Doprajte si teda spoločnosť. Nájdite si fotopriateľov a obohaťte seba i ich. Ak nemáte chuť na oficiálne stanovy, vytvorte si jednoduchú fotopartiu. Trochu oficiality však nie je na škodu, aby to neskončilo iba pri fotopive. 🙂
Tak ako je to s vami? Fungujete v nejakej foto komunite online alebo aj reálne? Čo to prináša vám? Podeľte sa o vaše skúsenosti a inšpirácie.
4 komentáre
Kluby môžu byť fajn, no ja som skôr taký individualista. Na bicykli najradšej jazdím sám, fotím si sám a už aj modely si najradšej staviam aj púšťam sám.
Súhlas, aj keď tvorí človek sám, keď nemá komu tvorbu ukázať?
Ahojte,kedže fotím od 1980 ho, tak si pamätám dobu keď bol fotoklub v každom meste a často aj v večších dedinach. Dnes už pre mladých neznámi výraz „pioniersky dom“ bol miestom rôznych záujmových krúžkov pre deti kde ste sa zdarma pod vedením skúsených fotografov mohli naučiť fotografovať. V dobe analógovej fotografie nemal každý na fotokomoru, ale tam ste si mohohli vyvolať svoje dielka. Toto bohužiaľ chýba. Mnoho ľudísa chce naučiť fotografovať a táto cesta (fotoklubov) je je podľa mňa veľmi schodná, lebo dobrých workshopov je ako šafránu. Jeným z nich sú organizované Nikonom pod vedením Drahoša Červeňák a skúsených lektorov Len je škoda že nie sú častejšie. Dobré svetlo. Rob Piroska.
super článok, ďakujem veľmi pekne, už dlhší čas premýšľam nad touto alternatívou,, myslím si že toto je tá cesta ako sa posunúť ďalej vo fotografii
Ďakujem