Keď v roku 1984 fotografoval Steve McCurry v utečeneckom tábore v Pakistane portrét afgánskej školáčky, ani netušil, že práve táto snímka bude iná ako ostatné. Dievča ho hneď zaujalo, ale myslel si, že fotka sa mu nevydarila pre množstvo prachu v ovzduší a ruch, ktorý vytvárali ostatní obyvatelia utečeneckého tábora. Po vyvolaní sa vydavateľovi zapáčila. V júni 1985 sa dostala na obálku National Geographic a stala jeho najznámejšou titulkou.
Najznámejšia titulka National Geographic z júna 1985. Zdroj: thepowerofthefrontcover.files.wordpress.com
Zelené oči, prenikavý pohľad a červená šatka na hlave. Obraz mladej utečenkyne, ktorý menil pohľad západného sveta na problémy vzdialených krajín, prinášal súcit a mnohých inšpiroval k pomoci utečencom. Podľa slov samotného autora, prínos fotografie bol nielen v estetike a úspechu fotky ako takej, ale v tom, že mnoho dobrovoľníkov začalo pomáhať utečencom, vznikli organizácie, ktoré vykonali mnoho užitočnej práce. V dnešnej záplave fotografií plných násilia je to zaujímavý príbeh, v ktorom hlavnú úlohu hrá krásna uhrančivá tvár mladej dievčiny.
Afgánske dievča. ©Steve McCurry
McCurry nasnímal dievča Nikonom FM2 s objektívom Nikon 105mm Ai-S f2.5 na farebný film Kodachrome 64. Po dlhý čas však jej identita bola neznáma aj samotnému autorovi fotografie. Jej tvár aj po rokoch oslovovala a vzbudzovala záujem, ale aj mnohé otázniky nad skutočným osudom ženy – utečenkyne. V januári 2002 sa vybral tím National Geographic späť do utečeneckého tábora, v ktorom snímka vznikla. Po niekoľkých falošných stopách, našli muža, ktorý dievča spoznal. Bola nažive. V polovici 90-tych rokov sa vrátila späť do Afganistanu. Po 17-tich rokoch sa tak McCurrymu podarilo znovu stretnúť s „afgánským dievčaťom“, ktoré ani netušilo o svojej „sláve“ a dopovedať jej pozoruhodný príbeh.
Na prvej snímke si dievča zakrýva ústa. ©Steve McCurry
Šarbat Gula nepozná presný dátum svojho narodenia. V 1984 mala asi 12 rokov a matne si spomína, ako ju ktosi, po jediný krát v živote, fotografoval. Jej tvár zostarla a zračia sa na nej stopy ťažkého života. Šarbatiny rodičia zomreli počas bombardovania Afganistanu Sovietskym zväzom, keď mala 6 rokov. So starou mamou, bratom a tromi sestrami ušli cez hory do Pakistanu a skončili v tábore Nasir Bagh na hraniciach Afganistanu a Pakistanu.
Šarbat Gula s rodinou. ©Steve McCurry
Asi ako 16-ročná sa vydala a mala tri deti – dievčatá. Štvrté zomrelo ako dieťa. Dúfa, že jej deti dostanú vzdelanie, ktoré ona nemohla dokončiť.
Titulka National Geographic z apríla 2002. Zdroj: thepowerofthefrontcover.files.wordpress.com.
Súhlasila, aby ju McCurry opäť portrétoval. Oddaná moslimka s povolením manžela odhalila svoju tvár a nechala sa vyfotografovať bez burky. Tak ako vtedy, aj dnes na svet pozerá tými nekompromisnými, nezabudnuteľnými očami. A Steve verný klasickému konceptu opäť fotografuje na film a Nikon F6.
Šarbat Gula v roku 2002. ©Steve McCurry
Najnovšia fotografia Šarbat sa v médiách objavila v minulom roku v súvislosti s odobratím nelegálnych dokladov úradmi (NADRA). Podľa informácií žije vyše 40-ročná žena ako imigrantka v Pakistane.
Fotograf Steve McCurry. Zdroj: petepixel.com
Zdroj: https://stevemccurry.com
petapixel.com
https://en.wikipedia.org
https://ngm.nationalgeographic.
www.dennikn.sk
2 komentáre
Vyjímečný a naprosto skvělý portrét, novodobá Mona Lisa.
Už som počul to prirovnanie a páči sa mi. 🙂 Aj farby sú zachytené úžasne.