AJ Messier: Keď nie som šťastný, ani sa nechytím fotoaparátu

Pred dvoma týždňami sme zverejnili medzi inšpiráciami sériu čiernobielych fotografií AJ Messiera. Článoček nájdete TU. Už vtedy som písal, že tento všestranný fotograf nám prisľúbil rozhovor pre čitateľov Nikonblog.sk a teraz aj my plníme svoj sľub a zverejňujeme interview a ďalšie inšpiratívne fotografie a video z tvorby tohto kanadského fotografa. Milý Andre, prednedávnom som natrafil na tvoju sériu fotografií surferov na Havaji, ktorí brázdia neuveriteľne vysoké a búrlivé vlny. Okamžite ma zaujali svojou impozantnosťou. Páči sa mi aj trochu drsnejší kontrastný prevod do čiernobielej, ktorým si získal dramatický výraz. Našiel som tvoju webovú stránku a s chuťou som si pozrel tvoju tvorbu. Čakal som však, že v nej nájdem množstvo čiernobielych fotografií. No na moje prekvapenie, väčšina fotografií hýri farbami a vysokým kontrastom. Prečo si sa teda rozhodol surferov z Havaja interpretovať čiernobielo? Dobrá otázka Julius. Úprimne vždy som miloval čiernobiele fotografie, ale stále som sa stretával s ťažkosťami pri ich tvorbe. Vidím svet okolo seba v živých farbách. Vziať svetu farby mi pripadá takmer ako švindľovať. A tak väčšina mojich obrázkov je kontrastných a farebných. Pri fotografovaní surferov mi však napadlo, že by som mohol zvoliť iný prístup. Hlavne preto, že som videl množstvo ďalších fotografov, ktorí fotografovali tie isté zábery ako ja, v krásnych sýtych farbách. Chcel som mať fotografie trochu odlišné. Skúsil som sa odvtedy pozerať na túto akciu čiernobielo. Nebolo to ľahké pre sýte tóny oceánu a pestrých surferov s ešte pestrejšími surfami. 🙂 Nakoniec sa mi podarilo pomocou teleobjektívov sústrediť sa na detail, veľkosť a silu vlny, jej štruktúru a využiť postavy surferov ako mierku a ako podporný prvok. Návštevníci nájdu na tvojej stránke extrémne širokú škálu záberov. Ktorý fotografický žáner je tvojim najobľúbenejším. Čo je tvojou láskou či vášňou vo fotografii? Je to moja krajinárska fotografia. Milujem len tak ísť po krajine, vidieť a zachytiť ju podľa seba. Najobľúbenejšou časťou dňa je svitanie. Keby som len mohol vstať každé ráno a každé ráno fotografovať. Milujem svetlo a pokoj tejto dennej doby. Pôsobí na mňa priam magicky, že všetci ešte spia a slnko vstáva so mnou. Je to perfektný spôsob, ako začať deň.   A ktorý typ fotografie ťa živí? Posledných 5 rokov je to kombinácia svadobnej fotografie a umeleckých fotografií. Mám v Toronte obchodníka, ktorý mi pomáha predávať fotografie. To ma povzbudzuje stále tvoriť a cestovať. Fotografujem aj pomerne veľa športu. Áno, z tvojich stránok je zrejmé, že rád cestuješ. Ktorá je tvoja najobľúbenejšia destinácia, akú si navštívil a čo je zatiaľ cestovateľským snom či plánom? Mám milostný románik s Parížom. Počas svojich vysokoškolských štúdií filmovej tvorby som pozeral veľmi veľa filmov francúzskej novej vlny. Pravdepodobne to spôsobilo, že som sa zamiloval do Paríža. Posledné leto som si prenajal loď na Seine priamo pod Ponte Alexandre. Päť dní som mohol fotografovať, alebo len tak popíjať víno a pozorovať toto nádherné mesto. Myslím, že som nakoniec viac pil víno ako fotografoval :), ale nemohol som snívať o lepšom relaxe pred náročným fotografovaním nehnuteľností na Korzike, ktoré potom nasledovalo. Mojim snom je kúpiť starý Volkswagen Westfalia a prejsť celé pobrežie od Aljašky po Ushuaia, cez pobrežia po vysoké hory. Navštíviť každú dedinu a spoznávať jej obyvateľov na ceste. Myslím si, že by to bolo krásne dvojročné dobrodružstvo. Bol si niekedy aj v slovanskej krajine alebo regióne? Nie, nebol, ale rád by som. Vo svojej 20-tke som randil s chorvátskym dievčaťom, ktorého otec veľmi často a tak pekne rozprával o kúzelných pobrežiach ich domoviny. Sníval som, že ich raz navštívim. Toto priateľstvo nevydržalo, no sen áno. 🙂 Ty si sa narodil v South Kingstone a tvojim súčasným sídlom je Toronto. Nazývaš ho dokonca svojim domovom. Ľudia si často myslia, že fotografovanie hneď za dvermi domu nie je inšpiratívne ani ničím výnimočné. Ty máš ale veľkú a krásnu sériu fotografií Toronta. Ako to teda je? Čo sa ti páči na tomto meste? Je zaujímavé zamyslieť sa nad touto otázkou. Práve som si uvedomil, ako málo som v poslednom čase v Toronte. Žil som predtým v pomerne veľkom meste v Ontáriu (London), ale v skutočnosti som vyrástol až v Toronte. Tu som dospel, založil si spoločnosť Hogtown Studios, ktorú vediem a zrealizoval som tu svoje sny živiť sa prácou, ktorú milujem. Dlhujem Torontu veľa. Stretol som tu mnoho úžasných a úspešných ľudí, či to boli vrcholoví športovci, riaditelia spoločností alebo známe modely. Keď som sa sem prisťahoval v 2009-tom, začal som ho fotografovať, aby som ho lepšie spoznal a aby som pomocou fotografií nadviazal kontakty s miestnymi. Dnes to robím stále, už z vďačnosti i sentimentu. 🙂 Máš pomerne veľa fotografií vyhotovených v noci. Čo ťa baví na nočných fotografiách? Je to milé o tom s tebou hovoriť, niekedy zabudnem, prečo robím veci, ktoré robím. Pripomenul si mi, že potrebujem robiť veci, ktoré robím rád. Dnes ráno som si povedal, že potrebujem opäť naháňať svetlo v Toronte a po druhé vrátiť sa k nočnému fotografovaniu. Aby som ale aj odpovedal na otázku, milujem rôzne typy svetla, odrazy a odlesky a to, ako tma dáva vyniknúť jedným veciam a schováva ďalšie. Inšpiruje ma tajomnosť, nemám ale v láske praktickú stránku nočnej fotografiie, napríklad vláčiť ťažký statív. 🙂   Vyštudoval si históriu a film, ako si našiel svoju cestu k fotografii? V 2001 som odcestoval so svojou priateľkou do Austrálie s jediným fotoaparátom, pár objektívmi a množstvom času. Myslím, že som vyfotil asi 500 filmov a učil sa, čo je clona, čas a citlivosť filmu. Nosil som so sebou zápisník a všetky údaje, prečo a ako som tú ktorú vec vyfotil, som si zapisoval. Prepadol som fotografovaniu krajiny, čo je v tejto krásnej krajine plnej farieb veľmi ľahké.   Čo je podľa teba dobrá fotografia? Myslím si, že dobrá fotografia pohne pozorovateľom. Má emóciu, vyvolá reakciu. Podobne ako dobrá maľba. Veľa fotografií je dobrých remeselne, niektoré aj emóciou. Čo je u teba spúšťacím mechanizmom, momentom, keď chytíš fotoaparát a fotografuješ? Je to veľmi osobné. Musím byť šťastný. Keď nie som, ani sa nechytím fotoaparátu. Mal som obdobie, keď som chytil fotoaparát len, keď som musel. Najšťastnejší som, keď som na cestách, hľadám nové krajiny a tvorím obrazy, ktoré dúfam zaujmú a potešia iných. Milujem i nenávidím sociálne siete a média. Rád zdieľam fotografie online a očakávam, či sa budú páčiť a samozrejme dúfam aj v nejakú publicitu či prácu, ktorú môžu priniesť. Zároveň som rád, keď aj mojim priateľom a rodine sa páči, čo robím. Niekedy tento spôsob prezentácie prinesie ovocie. Napríklad z fotografovania vĺn a surferov, cez ktorých si sa dostal ku mne, bolo publikovaných vyše 40 fotografií v troch rôznych časopisoch a tiež niekoľko článkov, ktoré som napísal. Myslím si, že to bolo preto, že som sa cítil byť šťastný a naplnený a to vyvolalo aj kreativitu a pozitívny výsledok. Čo ťa robí šťastným? To je veľmi komplexná otázka, ale v súvislosti s týmto rozhovorom – keď môžem fotografovať a zdieľať svet, ako ho vidím.   Je technika pre teba dôležitá? Prečo si si vybral Nikon? Niektoré rozhodnutia v živote sa jednoducho udejú pod vplyvom okolností a sú ako stvorené pre vás. Tak to bolo aj s Nikonom v mojom prípade. Jeden z mojich najlepších priateľov predával v roku 2004 svoj Nikon D1x. V tom čase som mal stredoformát Mamiya 1000, ktorým som fotografoval krajiny. Vedel som ale, že keď sa budem chcieť fotkou živiť, skôr či neskôr budem musieť digitalizovať. Tak som kúpil od priateľa Nikon a nikdy sa neobzeral späť. Raz, keď už investuješ do najlepších a najdrahších objektívov, je ťažko meniť systém. Ale nie je to jediný dôvod. Mal som snáď všetky Full Frame aparáty, ktoré Nikon vyrobil a som členom Nikon Professional Service. Spoločnosť sa ku mne vždy správala korektne a stretol som sa naozaj iba s profesionálnym servisom, nevidím nijaký dôvod zamýšľať sa nad zmenou. Aké sú tvoje plány do budúcnosti, ďalšie vízie? Nikdy naozaj neviem vopred, ani si nič priveľmi neplánujem. Stále som otvorený novým obzorom, “láskam”, vášniam, ktoré ma často zavedú tam, kde by som sa nedostal, ak by som kŕčovito plánoval. Posledný rok som navštívil Nórsko, Nunavut (polárny kruh v Kanade), Paríž, Korziku i Maui. Jedno je isté, moje srdce patrí ceste, len nie je isté, kde sa môžem ocitnúť v blízkej budúcnosti. Najbližšie sa chcem vrátiť na pár týždňov do Toronta a s mojim psom sa prechádzať a pripomínať si, prečo milujem toto mesto. Momentálne som sa pustil aj do písania príbehov s fotografiami pre magazíny, mimo iného aj o fotografovaní vĺn a surferov. Je to pre mňa nová a vzrušujúca vec. Teším sa zo všetkého nového, čo ma poháňa dopredu a nedovolí mi stagnovať. Tak to teraz cítim. Andre, ďakujem ti za úprimný rozhovor, v ktorom si sa podelil s nami o svoju lásku k fotografii a svoj pohľad na svet. Ja ďakujem za oslovenie s rozhovorom a za príjemné otázky, ktoré mi pripomenuli, aký som rád a prečo robím to, čo robím. Pozdravujem všetkých čitateľov Nikonblog.sk. Stránky AJ Messiera: https://ajmessier.com/       https://hogtownstudios.ca/