Fotografickú súťaž Nikon Small World mám veľmi rád, napriek tomu, že tento žáner nijako špeciálne nefotím. Každý rok sa teším na výsledky súťaže, fotografie, ktoré nám odhaľujú svet našim očiam neviditeľný. Súťaž Nikon Small World už viac ako polstoročie dokazuje, že veda a umenie nie sú dva oddelené svety. Mikroskopia je predovšetkým nástrojom vedeckého poznania, no v rukách citlivého pozorovateľa sa stáva aj prostriedkom na odhaľovanie krásy, ktorú by sme voľným okom nikdy nevideli. A práve v tom spočíva jedno z najväčších posolstiev tejto súťaže – prebúdza v nás zvedavosť, úžas a túžbu objavovať nepoznané.
1. miesto – Atramentové kvapôčky počas tlače
Ole Bielfeldt (Nemecko)
Mikroskopický pohľad na atramentovú tlačiareň zachytáva drobné kvapôčky atramentu letiace z tlačovej hlavy na papier. Autor využil vlastnoručne upravenú tlačiareň a fotografickú zostavu s mikroskopickým objektívom. Krátkym zábleskom svetla dokázal zmraziť mimoriadne rýchly pohyb kvapôčok.
Technika: Vysokorýchlostné snímanie, focus stacking; 20×.
Pri pohľade na tieto fotografie sa pred nami otvárajú celé mikrovesmíry, fascinujúce svojou zložitosťou, rozmanitosťou, zákonitosťami a nesmiernou vzájomnou prepojenosťou. Svet, ktorý nás neustále obklopuje, a predsa o jeho existencii často nemáme ani tušenie. Príroda je skutočným umelcom, ktorý vytvára diela ďaleko presahujúce našu predstavivosť. My ich prostredníctvom mikroskopov objavujeme a učíme sa ich obdivovať.
2. miesto – Skákavka pruhovaná s peľom
John-Oliver Dum (Nemecko)
Detailný záber pavúka skákavky pruhovanej (Salticus scenicus), na ktorom vidieť aj zachytené peľové zrnká. Fotografia odhaľuje jemnú štruktúru jeho tela a charakteristické veľké oči, ktoré skákavkám umožňujú mimoriadne presné priestorové videnie.
Technika: Focus stacking; 20×.
Na týchto fotografiách je fascinujúce aj to, že čím hlbšie prenikáme do štruktúry sveta, tým viac si uvedomujeme, koľko toho ešte nepoznáme. Každý nový objav odhaľuje ďalšie súvislosti, ďalšie detaily a ďalšie otázky. Mikroskop nám umožňuje vidieť viac, ale zároveň nám pripomína, koľko toho ešte nevidíme. A možno práve v tom spočíva jedna z najkrajších stránok vedeckého poznania – nie v strate tajomstva, ale v jeho neustálom odhaľovaní.
3. miesto – Neuróny v mozgu myši
Kaelin Wulf a Rachel Flannery (USA)
Snímka zachytáva nervové bunky v mozgovom tkanive myši. Vedci použili expanznú mikroskopiu, pri ktorej sa biologická vzorka fyzicky zväčší, aby bolo možné pozorovať jej jemné štruktúry. Fluorescenčné zobrazovanie zvýrazňuje neuróny a ich vzájomné prepojenia.
Technika: Expanzná mikroskopia, fluorescencia, mikroskopia so svetelným listom; 5×.
Človek vynašiel mikroskop, aby odhalil tajomstvá prírody. A príroda mu prostredníctvom mikroskopu ukázala, že tajomstvo je ešte oveľa väčšie, než si dokázal predstaviť.
Nikon Small World tak nie je iba súťažou najkrajších mikrofotografií. Je aj oslavou ľudskej zvedavosti, poznania a schopnosti žasnúť nad svetom, ktorého sme sami súčasťou.
4. miesto – Hrot guľôčkového pera
Justin Theodore Benttinen (USA)
Mikroskopický detail hrotu obyčajného guľôčkového pera ukazuje mechanizmus, ktorým sa atrament prenáša na papier. Pri veľkom zväčšení sa každodenný predmet mení na zaujímavú sústavu kovových povrchov a štruktúr.
Technika: Focus stacking, odrazené svetlo; 20×.
5. miesto – Vnútorná štruktúra zatvoreného kvetu sedmokrásky
Mike Crutchley (Spojené kráľovstvo)
Fotografia odhaľuje vnútorné usporiadanie ešte neotvoreného kvetného úboru sedmokrásky. Vďaka osvetleniu v tmavom poli vynikajú jemné rastlinné štruktúry, ktoré pri bežnom pohľade zostávajú skryté.
Technika: Tmavé pole, focus stacking; 10×.
6. miesto – Výtrusnicové útvary slizovky Hemitrichia
Eric Epstein (USA)
Záber zobrazuje plodničky slizovky rodu Hemitrichia, ktoré slúžia na tvorbu a šírenie výtrusov. Tieto drobné organizmy vytvárajú pozoruhodné štruktúry, ktorých tvar a jemné detaily sa naplno prejavia až pri mikroskopickom zväčšení.
Technika: Focus stacking; 10×.
7. miesto – Ľudské neuróny vytvorené z kožných buniek
Bruno Cisterna a Eric Vitriol (USA)
Fotografia zachytáva ľudské nervové bunky, ktoré vedci získali preprogramovaním kožných buniek. Neuróny rastú v mikrofluidnej komôrke, ktorá umožňuje kontrolovať prostredie a skúmať ich rast a správanie.
Technika: Konfokálna mikroskopia; 20×.
8. miesto – Grafitová tuha vystavená vysokonapäťovému výboju
Marcel Clemens (Taliansko)
Mikroskopický pohľad na grafitovú tuhu ceruzky počas pôsobenia elektrického výboja s vysokým napätím. Snímka zachytáva nezvyčajnú interakciu elektrickej energie s materiálom, ktorý bežne používame na písanie a kreslenie.
Technika: Focus stacking; 10×.
9. miesto – Dediferencovaná endotelová bunka pečene
Francisco Lázaro-Diéguez (USA)
Záber zobrazuje endotelovú bunku pečene, ktorá prešla procesom dediferenciácie – teda stratila časť svojich špecializovaných vlastností. Konfokálna mikroskopia umožňuje podrobne sledovať jej vnútornú štruktúru.
Technika: Konfokálna mikroskopia; 40×.
10. miesto – Parazitická osička vychádzajúca z kukly motýľa
Michael Parra Puentes (Kolumbia)
Fotografia zachytáva parazitoidnú osičku rodu Conura, ktorá sa vynára z kukly motýľa rodu Opsiphanes. Ide o ukážku parazitoidného spôsobu života, pri ktorom sa larva osičky vyvíja na úkor svojho hostiteľa a napokon ho usmrtí.
Technika: Focus stacking; 3,7×.
11. miesto – Dvadsaťdňová larva morského ježka
Svenja Carolin Kling (USA)
Fluorescenčná mikrofotografia zachytáva larvu morského ježka vo veku 20 dní. Jej bunkové jadrá sú zvýraznené modrou fluorescenciou, vďaka čomu možno pozorovať ich rozloženie v priehľadnom tele vyvíjajúceho sa živočícha.
Technika: Konfokálna mikroskopia; 20×.
12. miesto – Želvuška počas zvliekania a kladenia vajíčka
Gonzalo Quiroga Artigas (Francúzsko)
Snímka zachytáva želvušku (tardigrada) v okamihu, keď zvlieka svoju starú pokožku a kladie do nej vajíčko. Želvušky sú mikroskopické bezstavovce známe mimoriadnou odolnosťou voči nepriaznivým podmienkam.
Technika: Konfokálna mikroskopia; 40×.
13. miesto – Rekryštalizovaný estrogén
Sebastian Sparenga (USA)
Fotografia zobrazuje kryštalické štruktúry vytvorené opätovnou kryštalizáciou estrogénu. Pri pozorovaní v polarizovanom svetle vznikajú výrazné farby a geometrické vzory spôsobené optickými vlastnosťami kryštálov.
Technika: Polarizované svetlo; 10×.
14. miesto – Huby rodu Pilobolus na ovčom truse
Mike Crutchley (Spojené kráľovstvo)
Mikroskopická fotografia zachytáva drobné huby rodu Pilobolus, ktoré rastú na truse bylinožravcov. Tieto organizmy sú známe pozoruhodným spôsobom šírenia výtrusov – svoje výtrusnice dokážu vystreľovať do okolitého prostredia.
Technika: Focus stacking; 20×.
15. miesto – Riasinky a nervové štruktúry v priedušnici myši
Julien Resseguier (Nórsko)
Fotografia zobrazuje tkanivo priedušnice myši s drobnými riasinkami, ktorých pohyb pomáha posúvať hlien a zachytené nečistoty dýchacími cestami. Modrou farbou sú zvýraznené nervové štruktúry a žltou svalové štruktúry, s ktorými sú nervy spojené.
Technika: Konfokálna mikroskopia, dekonvolúcia, fluorescencia; 60×.
16. miesto – Bunky embryonálnej pokožky žaby Xenopus
Pierre Nouaux, Laurent Kodjabachian a Camille Boutin (Francúzsko)
Fluorescenčná mikrofotografia zobrazuje bunky pokožky embrya žaby rodu Xenopus. Jednotlivé bunkové štruktúry sú farebne odlíšené: riasinky zelenou, centrioly červenou a bunkové membrány bielou farbou.
Technika: Konfokálna a fluorescenčná mikroskopia; 63×.
17. miesto – Laboratórne vypestované ľudské črevné tkanivo
Gauri Kulkarni (USA)
Fotografia zachytáva ľudské črevné tkanivo vytvorené v laboratórnych podmienkach. Výrazné, tehlovito usporiadané fluoreskujúce spojenia medzi epitelovými bunkami vytvárajú ochrannú bariéru čreva, ktorá oddeľuje jeho vnútorné prostredie od ostatných tkanív organizmu.
Technika: Konfokálna mikroskopia; 20×.
18. miesto – Štrnásťdňové neuróny z hipokampu myši
Bilal Akhtar (Nemecko)
Záber zobrazuje nervové bunky z hipokampu myši po 14 dňoch kultivácie. Zelenou farbou sú zvýraznené bunkové jadrá a červenou synaptické proteíny, ktoré sú dôležité pre komunikáciu medzi neurónmi.
Technika: Konfokálna mikroskopia; 40×.
19. miesto – Prierez okom myši
Satu Paavonsalo a Sinem Karaman (Fínsko)
Konfokálna mikrofotografia zachytáva prierez okom myši, na ktorom možno pozorovať krvné cievy sietnice a zrakový nerv. Záber umožňuje skúmať jemnú organizáciu tkanív zabezpečujúcich zásobovanie sietnice a prenos zrakových informácií do mozgu.
Technika: Konfokálna mikroskopia; 20×.
20. miesto – Ulita morského mäkkýša – ušňa
Justin Theodore Benttinen (USA)
Detailný mikroskopický záber ulity veľkého morského mäkkýša, známeho ako ušňa (abalone). Fotografia odhaľuje jemnú štruktúru povrchu schránky a detaily jej minerálnych vrstiev.
Technika: Focus stacking, odrazené svetlo; 20×.
Zdroj: https://www.nikonsmallworld.com/galleries/2026-photomicrography-competition
