Honba za dokonalosťou
V posledných 10-20 rokoch sa (s rozmachom internetovej doby) rozmohol taký druh recenzií, že sa pri nich extrémne dbá na absolútnu kvalitu techniky. Súvisí to s tým, že nie je problém zväčšiť fotky (dnes aj video) na 100% a na úrovni pixelov pozorovať technickú kvalitu obrazu online.
Ostrosť v rohoch, perfektný mikrokontrast, nulové skreslenie. Sledujeme testy, porovnania, 100 % výrezy v ďalekých rohoch, aberáciu v najhorších podmienkach aké nájdeme… To všetko preto, aby sme dosiahli čo najkvalitnejšie zábery.
My fotografi sa často naháňame za dokonalou kvalitou obrazu. Tá však má pramálo spoločného s kvalitnou fotkou, kým nerobíme kópie nejakých diel.
Keď si sadnem k fotkám z ciest, rodinným fotkám a začnem ich triediť, uvedomím si jednu vec: Tie najlepšie zábery nie sú tie najdokonalejšie, najostrejšie. Sú to tie, ktoré vznikli často náhodne, niekde sa niečo udialo, zahralo do toho svetlo, a ja som mal pri sebe ten správny fotoaparát a objektív. A často vznikli práve a len vďaka ultrazoom objektívom…
Čo myslíme ultrazoomom?
Pod pojmom ultrazoom nemyslím teraz lacné kompromisy z minulosti. Myslím moderné univerzálne objektívy ako: NIKKOR Z 28–400 mm, 24–200 mm alebo 24–120 mm.
Objektívy, ktoré pokrývajú široký rozsah ohnísk, nahrádzajú batoh plný pevných objektívov. Ultrazoom pokryje mnoho žánrov, keďže máte širokáč, výkonný teleobjektív a všetko medzi tým. Inými slovami – ultrazoomy sú objektívy, ktoré vám umožnia vyraziť von s jedným sklom a vrátiť sa s kompletným príbehom.
Ó áno, aj ja som bol a v mnohých prípadoch som aj ostal zástancom pevných objektívov bez zoomu, ale tam, kde to dáva zmysel. Pri bežných výletoch, ale často aj pri práci, však siahnem po ultrazoome, keď to dáva zmysel.
Napríklad tu pri fotografovaní regaty. Ak chcete stihnúť všetky lode vyfotiť v dobrom vetre, musíte sa poponáhľať. Sedíte na motorovom člne a naháňate plachetnice. Čln skáče po vlnách, každú chvíľu spŕška morskej vody, pred ktorou sa snažíte ochrániť techniku… Vďačné sú fotky na širokáč, keď máte celú loď aj s kusom neba, zvlášť, keď je trochu dramatické.
Potom ale hneď na to chcete vyfotiť detaily mužov na palube, ako ťahajú laná, kormidlujú, vyvažujú… Na túto zmenu máte len sekundu. Preto namiesto výmeny fotoaparátov, či ešte horšie objektívov, nie je čas. Ultrazoom je to, čo vás v týchto chvíľach dokáže podržať.
Alebo šliapete na kopec niekde v krásnych horách. Chcete mať na fotke aj celú krajinu, ale zároveň zachytiť výrez z krajiny či detail. Nechce sa vám ale v teréne meniť objektív, zdržiavať ostatných v skupine a tak jednoducho zazoomujete. 🙂
Teleobjektív v takom prípade dokáže robiť divy. Priblížia sa nielen fotené objekty, ale rapídne vyrastú aj hory v pozadí. Milujem takéto stláčanie perspektívy.
Čím väčší rozsah, tým väčší kompromis?
Prečo nemôže byť extrémny ultrazoom „dokonalý“?
Moderné ultrazoomy sú opticky veľmi kvalitné.
Len… nie sú dokonalé ako špecializované pevné sklá alebo krátke zoomy.
Dôvod je jednoduchý: fyzika. Jeden objektív musí zvládnuť extrémne rozdielne situácie, má komplikovanejšiu optickú sústavu…
Typické nedokonalosti: jemne mäkšie rohy obrazu, mierne nižší mikrokontrast, slabšia kresba na extrémnom konci teleobjektívu, vyššia náchylnosť na odlesky v protisvetle.
A áno, vo všeobecnosti a aj prakticky platí, že čím má ultrazoom väčší rozsah, tým viac kompromisu prináša. Keď berieme ako ultrazoom objektív s ť-násobným a viac priblížením, presne tak by som ich zoradil.
NIKKOR Z 24-120mm f/4 S
Najostrejší z trojice, približuje sa k profi zoomom a na niektorých ohniskách šliape na päty aj pevným sklám. Odolný aj voči protisvetlu s pekným bokehom pri 120 mm a F4 – pekné portréty.
NIKKOR Z 24-200mm f/4-6,3 VR
Stále veľmi ostrý, občasne mierna neostrosť v ďalekých rohoch na dlhých ohniskách. Najľahší a najkompaktnejší z trojice. Môj obľúbený na hiking, motorku a výlety naľahko.
NIKKOR Z 28-400mm f/4-8 VR
Najväčšie priblíženie, najmenej široký. Na 400 mm ohnisku mäkší, ale na web bohato postačujúci. Najmenej svetelný. Príjemnejší bokeh na 400 mm ohnisku, čo znamená pomerne veľkú pracovnú vzdialenosť. Najmohutnejší a najťažší z troch.
Pixel peeping vs. realita
Väčšina týchto „nedokonalostí“ je neprijateľná hlavne pre fotografov tzv. pixel peeperov. Fotografov, z ktorých mnohí nič iné ako rozlišovacie obrazce a scény ani nefotia. Možno by ste sa divili, ale poznám takýchto viacerých. Ešte sa neodhodlali fotiť a ukázať svoje umenie, lebo ešte nenašli vyhovujúcu techniku, alebo ich testovanie na fotení baví asi najviac. 🙂
Ale pri reálnom fotení je tieto nedokonalosti omnoho menej vidieť, ako pri testoch. Z dnešných ultrazoom objektívov lezú ostré fotky, dostatočne detailné na to, aby ste z nich vytlačili výstavu. Kto to ale dnes robí? Kde končí väčšina vyhotovených záberov? Predsa na internete, kde tieto nedokonalosti nemáte šancu vidieť. Viete ako sa dnes prehliada internet?
60:40! 60% užívateľov cez mobil, 40% cez desktop. Ale drvivá väčšina fotiek končí na sociálnych sieťach a tam je štatistika ešte jednoznačnejšia – 90:10! To znamená, že fotky z našich objektívov na Facebooku či Instagrame vidí väčšina ľudí na 6“ displeji. Tam divák naozaj nevníma pokles ostrosti v ďalekých rohoch. 🙂
Čo divák vníma?
Svetlo, atmosféru, moment, príbeh.
Skutočná sila ultrazoomu je práve v tom, že umožní zachytiť moment, ktorý by ste výenou objektívu stratili. Tiež v tom, že vás často zbaví starosti s prachom, nečistotami na snímači a samozrejme vám uľahčí prenášanie techniky i prácu s ňou. Na papieri môže ultrazoom prehrávať, ale v reálnom svete často vyhráva. Moment sa deje teraz. Fotka, ktorá vznikne, má väčšiu hodnotu, ako žiadna fotka. Radšej mám fotku s mierne mäkkým rohom, ako žiadnu fotku. 🙂
Sloboda namiesto pixlovej dokonalosti
Ultrazoom nie je o bezchybnej dokonalosti. Je o slobode, ktorú poskytuje. Jeden objektív bez výmeny a bez stresu. Dosah na neuveriteľné scenérie, ktoré by sme si bez výrazného zoomu ani nevšimli. Skúste sa popozerať na okolitý svet cez ďalekohľad, vtedy pochopíte, šo s perspektívou robí teleobjektív.
Priložte si na oko fotoaparát s ultrazoomom a pozorujte, objavíte neobjavené, ako ja na fotovýlete v Hortobághy. Stáli sme na vyhliadke pre pozorovanie vtáctva. Všetci fotili wildlife, ktorý ja moc nefotím. Mám radšej fotky senérií s ľuďmi i zvieratami, siluetovky, dokument… A tak som sa s ďalekohľadom obzeral po okolí, občas som priložil k oku aparát s ultrazoomom NIKKOR Z 28-400.
Slnko zapadalo a ja som si všimol na západe dvíhajúci sa prach. Voľným okom bolo vidieť len málo, no cez ultrazoom som užasol nad krásnou scenériou, ktorá sa ďaleko pred nami odohrávala.
Pastier sa vracal so svojim stádom rohatého dobytka do maštalí. Veľké rohaté zvieratá pritom kopytami vírili prach ktorý protisvetlo zapadajúceho slnka krásne zvýrazňovalo. Rovnako zvýrazňovalo aj nasvietené klasy vysokej trávy v maďarskej puste. Boli to najlepšie fotky z výletu.
V nasledujúcich galériách sa vám pokúsim ukázať, že ultrazoomy dnes naozaj stoja za to. Pozrite si fotky a vyhodnoťte sami.
NIKKOR Z 24-120mm f/4 S
NIKKOR Z 24-200mm f/4-6,3 VR
NIKKOR Z 28-400mm f/4-8 VR
